Starí rodičia sú pokladom, ktorý spája generácie. Ich múdrosť, skúsenosti a bezpodmienečná láska formujú naše životy. V jeseni života, keď sa tempo spomalí, si zaslúžia našu osobitnú pozornosť, úctu a starostlivosť.
Odkazy z detského srdca
Deti často vyjadrujú svoju lásku a vďačnosť starým rodičom prostredníctvom básní a kresieb. Tieto úprimné prejavy lásky sú pre seniorov neoceniteľným darom.
Milá babka, milý dedko,
znamenáte pre mňa všetko.
Častokrát sa so mnou hráte,
rozprávočky rozprávate.
Preto v dnešný veľký deň,
povedať chcem ďakujem.
Teplá dlaň a sivé vlasy,
dobré srdce lásku hlási.
Vždy objatie a úsmev milý,
hoc ubúdajú im už sily.
To je naša babka, dedko,
prababka či prapradedko.
Majú pre nás dobrú radu,
k tomu sladkú čokoládu.
Potrebujú našu lásku,
čo vyhladí každú vrásku.
Aby sme ich v úcte mali,
vždy s láskou ich privítali.
Dali by nám veru všetko,
naša babka aj náš dedko.
Babička ma naučila variť si čaj s medom.
Opravovať, čo kde treba, to zas robím s dedom.
Moji starkí šikovní sú a všeličo vedia.
Milá moja babička, vraj ťa bolia očičká.
Na číslice nedovidíš, v hodinách sa často mýliš.
Preto som ti spravila čísla veľké ako svet.
Tie hodiny sú len tvoje, veď vieš, že si šťastie moje.
Tancovala babka s dedkom, rozsypala múku s vreckom.
(:Počkaj, počkaj, babka stará, ako si to tancovala:)
Nehnevaj sa dedko, dedko pozbierame spolu všetko
(:A keď všetko pozbierali, už sa viacej nehnevali:)
Moja milá babička, dám Ti božtek na líčka.
Pretože ma rada máš, vždy sa na mňa usmievaš.
S láskou ma vždy opatruješ, koláčikom potešuješ.
Poviem Vám to celkom skrátka: babička je kamarátka.
Taký koláč - makovník neupečie veru nik.
A môj dedko? Veselo je s dedkom.
Tvrdá kôrka na chlebe a v tej kôrke striedka.
Veselo je na svete tomu, kto má dedka.
Rastie konár na strome, na konári list,
veselý je celý byt, keď má dedko prísť.
Milé starké, milí starkí, to sú pre vás slová vďaky:
Mám vás rád, a preto dám vám tento kvietok.
Ja mám pre vás básničku, aj keď iba maličkú.
Ľúbim vás, len to poviem, za všetko vám ďakujem.
A my sme vám, starkí milí, pár obrázkov nakreslili.
Vám z detského srdiečka vľúdny pozdrav letí,
veľa zdravia - šťastia od všetkých detí.
Nech Vám úsmev zdobí Vašu tvára srdiečko hreje naša láska a úcta k Vám.
Úcta k starším a ich aktívny život
Mesiac úcty k starším je príležitosťou pripomenúť si dôležitosť seniorov v spoločnosti. Aj napriek pokročilému veku mnohí seniori zostávajú aktívni a plní života.
Mesiac úcty k starším sme oslávili príjemným stretnutím v Kúpeľnej dvorane, kde sme zavinšovali jubilantom na 80 rokov, naši členovia si vypočuli prehľad činnosti za rok 2021 a pozreli sme si krásny program pripravený žiakmi ZUŠ a SUŠ v Piešťanoch. Dlhý rad nedočkavých hostí pred jedálňou, v ktorej sa podujatie konalo, bol dôkazom toho, že o podujatie bol veľký záujem.
Stretnutie seniorov zo Zvolena pri príležitosti Mesiaca úcty k starším je jasným dôkazom toho, že vek v žiadnom prípade nie je prekážkou aktívneho a plnohodnotného života. Mnohí z nich s radosťou tancujú až do neskorého večera, akoby nechávali palice a bolesti pri stole a všetku svoju energiu vkladali do tohto jedného večera na tanečnom parkete.
Seniori zo Sekiera sú vďační za posedenia, kde sa môžu stretávať, porozprávať sa a zdieľať svoje radosti i starosti.
Poézia ako vyjadrenie života a emócií
Mnohí seniori nachádzajú v písaní poézie spôsob, ako vyjadriť svoje myšlienky, pocity a životné skúsenosti. Ich básne sú často plné múdrosti, lásky a reflexií nad životom.
Život seniorov je plný bohatých skúseností, spomienok a nadobudnutej múdrosti. V tomto období života mnohí objavujú nové záľuby a talenty, ktoré im prinášajú radosť a naplnenie. Jednou z takýchto obohacujúcich aktivít je aj písanie poézie. Písanie básní umožňuje seniorom vyjadriť svoje pocity, myšlienky a jedinečný pohľad na svet. Táto zbierka básní pre seniorov je oslavou života, lásky a krásy v jeseni života. Predstavuje tvorbu rôznych autorov, ktorí sa venujú rôznym témam a štýlom, no spája ich jedno - úprimnosť a hlboká láska k poézii.
Ján Smrek, jeden z najvýznamnejších a najprekladanejších slovenských básnikov, sa vo svojej rozsiahlej tvorbe často venoval oslave ženy vo všetkých jej podobách. Jeho básne sú plné života, vrúcnej lásky a neopakovateľnej krásy, a to aj v kontexte nenahraditeľnej úlohy matky. Zbierky ako Cválajúce dni, Iba oči, Básnik a žena a Nerušte moje kruhy sú nespochybniteľným dôkazom jeho básnického majstrovstva a oslavy života v celej jeho plnosti.
Vo Vranovskom Zariadení pre seniorov oslávila Anna Illéšová, rodená Bartková, z Jastrabia nad Topľou, úctyhodných 100 rokov. Jej život bol úzko spojený s Vranovom nad Topľou, kde vyrastala a absolvovala svoje školské vzdelanie. Vydala sa ako osemnásťročná a s láskou vychovala deväť detí v náboženskom duchu, viedla ich k láske, úcte a poctivej práci. Po smrti manžela sa presťahovala do penziónu pre seniorov, kde žije dodnes. Je obklopená milujúcou rodinou - 21 vnúčatami, 36 pravnúčatami a 8 prapravnúčatami. Napriek ťažkým životným udalostiam, ako bola tragická smrť vnuka pri páde lietadla, si zachovala pozitívny postoj k životu a aktívne sa zapájala do života v zariadení. Pomáhala v záhrade, venovala sa pestovaniu bylín a bola kostolníčkou. Svoje bohaté životné skúsenosti pretavila do básnickej zbierky s názvom Babičkine prvotiny.
Pani Janka Vranová zo Štítnika, ktorá je zároveň aktívnou členkou Jednoty dôchodcov na Slovensku v rožňavskom okrese, našla v poézii jedinečný spôsob, ako uniknúť z tvrdej reality a vyjadriť svoje najhlbšie pocity a myšlienky. Ako bývalá učiteľka sa vždy snažila deťom nielen odovzdávať potrebné vedomosti, ale ich aj s láskou milovať a chápať ich jedinečný svet. Svoje myšlienky a pocity pretavuje do veršov, ktoré sú autentickým odrazom jej duše. Keď je jej duša smutná, aj verše nadobúdajú smutnejší tón, a keď je veselá, radosť sa sama vkladá do rýmov.
Janka Hajdinová zo Smrdák je talentovaná poetka a výtvarníčka, ktorá sa s veľkým zápalom venuje aj haiku poézii. Jej jedinečná zbierka s názvom Myšlienky v haiku a v obrazoch je hmatateľným dôkazom jej nesporného talentu a schopnosti vyjadriť hlboké myšlienky v krátkych a úderných veršoch. Inšpiráciu pre svoju tvorbu nachádza predovšetkým vo vlastnej výtvarnej tvorbe, ktorá je rovnako pôsobivá ako jej poézia.
Pani Vilma zo Západu, ktorá pracovala ako vychovávateľka, je aj v súčasnosti aktívna v klube dôchodcov a s láskou píše básne pre seniorov, jubilantov, deti, vnúčatá a rodičov.
Deväťdesiatročná klientka Sociálnych služieb mesta Trenčín Libuša Prekopová vydala svoju literárnu prvotinu. Básne začala písať už na strednej škole, k písaniu poézie ju priviedol vtedajší profesor na ekonomickej škole v Trenčíne, jazykovedec Jozef Mistrík. Prvú báseň zo svojej zbierky napísala keď mala 20 rokov, poslednú ako 83-ročná. Svoje básne vždy dala prečítať svojej mamičke, neskôr aj mojim priateľkám, ktoré si ich kopírovali. Som rada, že sa moje básne ľuďom páčia. Podľa šéfky trenčianskeho Spolku slovenských spisovateľov Jany Polákovej sú to básne z prežitého, venované blízkym ľuďom, s pokorou k životu, k bohu a láskou k Slovensku a vďakou za každý deň, ktorý autorka prežila.
Andrea Ágg je poetka, ktorá nedávno vydala zbierku Muselo to prísť. Málokto vie, že publikovať začala už na strednej škole. Rovnomenná báseň zo zbierky v čase pandémie obletela Slovensko a bola preložená do niekoľko jazykov.
Pokojne sedia na návrší času,
na ktoré ich vyniesli žilovate nohy,
unaveným zrakom hľadia do minulosti.
V pestrých farbách vidia svoju mladosť,
opäť si sadajú na jej kolotoč,
lopotia na chlebík, ukladajú korunku ku korunke,
odháňajú deťom horúčku, od seba duchov pochabosti,
ktorých jednoduchý človek nikdy nemal rád.
Starí ľudia cítia svoju mladosť strapatú
ako čerstvú vôňu mäkkého medovníka
v tvrdých rokoch, keď mana a radosť
nepadali z neba, ani z inej milosti.
V teplých farbách vidia splývajúce roky,
do ktorých sa plní úfnosti poponáhľali.
Zo steny vystupuje inžiniersky diplom syna,
víťazstvo v kráse mladšej dcéry.
Dobré deti chceli poslať medzi dobrých ľudí
skôr, než sa utiahnu do kvitnutia vnúčat.
A poslali. Oni sami nebadane značkujú nám kóty ticha,
zóny uspokojenia, ku ktorému zdanlivo sme ďaleko.
Sami nám nechávajú nám len odkaz lásky,
jediného bohatstva i v ich zmysloch.
A kto kedy poľutoval cesty!
Povedzte. Kto kedy cesty poľutoval a poláskal.
Mlčia nám pod nohami, sami nemajúc nôh,
aby zutekali.
Cesty sú naše svedectvo, jako sme šli za belasým
neznámom, do očí im sypúc prach.
Cesty sú naše návraty zo sklamaní
s liečivým mlčaním pritúlených jelší.
Cesty sú živé, lebo sa rodia a zomierajú.
Ani jedna cesta nie je od nepamäti.
Narodila sa u človečích krokov,
vystúpila z ľudských stôp.
Cesty naše, nemé družky s divými šípmi
na tvári. Pretože je to život, sám život života.
4-minútová báseň, ktorá zmenila životy | Báseň o vybavení od Edgara A. Guesta, číta Simerjeet Singh
Na Deň matiek je samozrejmé, že v Nedeľnej chvíľke poézie venujeme matkám malý darček v podobe básne. Vo svetovej i slovenskej poézii nájdeme veľa pôsobivých s touto témou. Ak máme vyberať z tej našej, tak ako prvý prichádza na myseľ Ján Smrek, zrejme najčítanejší a najprekladanejší slovenský básnik. V mnohých básňach oslávil ženu vo všetkých jej podobách, aj v tej najkrajšej i najnáročnejšej, nenahraditeľnej úlohe matky.
Ty si tu a ja tam, ja ťa zo všetkých najviac poznám.
Ty si tu a ja tam, a zo všetkých ťa najradšej mám.
Ty si tu a ja tam, si najlepšia zo všetkých starých mám.
Vzťahy naprieč generáciami
Vzťahy medzi generáciami sú kľúčové pre harmonický život. Deti a vnúčatá sú pre seniorov zdrojom radosti a mladosti, zatiaľ čo seniori odovzdávajú svoje skúsenosti a múdrosť mladším.
Moji starkí šikovní sú a všeličo vedia,aj keď dačo vyparatím, našim nepovedia.Sú to verní kamaráti, často u nich bývam,raz im všetko s láskou vrátim,v srdiečku ich skrývam.
Otec - je pri nás keď sa narodíme, pozoruje nás ako rastieme, často krát neviditeľnou rukou smeruje naše kroky a vážne pokyvuje hlavou, keď sa nám niečo podarí. Otec - niekedy zodpovedný, inokedy ľahkovážny, často krát hľadá svoje miesto - či je už otcom a či ešte dieťaťom. Vie sa nahnevať, vie i pohladiť.
Mladé mamy, staré mamy, natrápia sa veru s nami. Šijú, perú, varia stále. Raz boli aj ony malé? Vraj chodili do školy,keď sme tu my neboli. Čas však ako oblak letí. Prišla svadba, deti, vnúčatá. A starosti. To viem sama. Mojej bábe ja som mama. Ty, že si bola mojej mame mamička? A ona bola aká?
Všetky babky tohto sveta majú rady svoje vnúča, každá robí každý deň všetko preňho, preňho len. Iba v tom je sila lásky čo ženie svet velikánsky a drží ho pokope len čo srdce zaklope. Babka je slnko so strieborným vlasom. Malé slniečko - to zasa ja som. Preto sa na svete krásne máme. Mne svieti babka, a ja babke.
Moja rúčka ešte malá,aby sa dnes zapísalado ríše vašich spomienok,uvila z nich pekný vienok.
Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok. Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý. Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi.
Moja rúčka ešte malá,aby sa dnes zapísalado ríše vašich spomienok,uvila z nich pekný vienok. Tabuľa, lavica, kriedabola v miestnosti, čo volala sa trieda, a vy, každým ránom iste, ku nej s láskou kráčali ste. Čakala vás hŕba detí, bolo ich v nej ako smetí. Upierali na vás svoje očká a vy viedli ste ich ako kuriatka vedie kvočka. Koľko párov očiek hľadelo na vás v triede, keď učili ste ich abecede, či písať všetky čísličky, maľovať a či skočiť z lavičky. Dnes sú už z nich otcovia a mamy, čo žijú dnes tu s nami. Za nich my vám dnes ďakujeme pretože lásku vašu cez nich my, deti, pociťujeme. Neplačte, utrite si slzičky, zaspievame vám tu teraz naučené pesničky. My to všetci dobre vieme, veľa toho nepovieme, ale všetky krásne slová znejú s láskou znova, znova.
Počas mesiaca lásky, ako sa zvykne označovať mesiac máj, by sa nikto nemal cítiť sám. Práve z tohto dôvodu kolovala na sociálnych sieťach výzva, aby ľudia ukázali koľko lásky majú v srdci a to prostredníctvom ručne vyrobenej pohľadnice, ktorú mohli poslať seniorom do nimi vybraných zariadení pre seniorov. Táto výzva trvala počas celého mesiaca máj. Zapojili sa do nej celé školy, či už materské alebo základné, alebo iba jednotlivé triedy. Do nášho zariadenia však prišli pozdravy pre našich seniorov aj od jednotlivcov alebo rodín z rôznych kútov Slovenska napr. z Lysej pod Makytou, Zázrivej, Bušiniec. Poštovú cestu niektorých pozdravov sme mohli sledovať iba prostredníctvom pečiatky na obálke napr. pozdravy z Dubnice nad Váhom, Pezinka, Košíc. Zapojili sa aj školy z nášho okolia napr. ZŠ a MŠ Ožďany, ZŠ P.Dobšinského Rimavská Sobota, ZŠ Petra Kellnera Hostinského Rimavská Sobota (v rámci nej triedy 3.C trpaslíková a 4.C Malý princ hviezdičková), Evanjelická ZŠ Zlatice Oravcovej Rimavská Sobota. Neboli to však len školy z nášho okolia. Pekné pozdravy od detí prišli z MŠ B.Němcovej z Košíc (trieda p.učiteľky Valiky) a The British International School Bratislava. Krásne pozdravy, v mnohých obálkach boli priložené aj krátke listy od detí, ktoré ten pozdrav vyrábali. V niektorých listoch boli drobné darčeky(anjelik na retiazke, ruženec, svätý obrázok), no v pozdravoch nechýbali krásne básničky pre starkých, dedkov a babky. Bolo krásne pozorovať smiech a radosť v očiach našich seniorov, keď sme im tie básničky, krátke listy od detí čítali. Mnohí sa neubránili slzám, hlavne na lôžkovej časti nášho domova. Dlho sme spoločne sedeli, prezerali sme si spoločne so seniormi obrázky, stále znova a znova sme čítali básničky a listy od detí, ktoré veľmi potešili srdcia našich seniorov. Krásne pozdravy sme rozdali všetkým seniorom na prevádzkach Sušany i Hrnčiarske Zalužany. Krásna myšlienka, ktorej realizácia vyčarila šťastný úsmev na tvárach našich seniorov.
Včerajšok je už snom a zajtrajšok iba vízia, no dobre prežitý dnešok spraví z každého včerajška šťastný sen, z každého zajtrajška víziu nádeje. Nuž dobre vzhliadni k tomuto dňu!
Nájdi sa čas byť priateľský - je to cesta k šťastiu. Nájdi si čas snívať - posúva to tvoj voz k hviezdam. Nájdi si čas ľúbiť, prijímať lásku - je to výsada bohov. Nájdi si čas obzrieť sa vôkol - deň je prikrátky na sebeckosť. Nájdi si čas smiať sa - je to hudba duše.
V zhone života, pod tlakom rozhodnutí, sa pokoj stáva prepychom. Prijmi ho, keď príde, a vychutnávaj. Dá ti čas dýchať. Prinesie odpočinok, nádej, život.
Vnímať kvet stromov, zrno, ktoré rastie, dýchať, keď pôdu skyprí rýľ či radlica, čítať a myslieť, ľúbiť, dúfať, modliť sa - v takýchto veciach ukrýva sa šťastie.
Nehodnoť svoj život podľa toho, čo dosiahneš cestou, nech je to maličkosť alebo veľká vec. Radšej sa zobuď a oceň všetko, s čím sa po ceste stretáš. Poteš sa z kvetov, čo sú tu pre tvoju radosť. Nalaď sa na východ slnka, malé deti, smiech, dážď a vtáctvo. Vpíjať to všetko... neexistuje cesta k šťastiu; šťastie je cesta.
Každý z nás zažíva v živote „chvíle duše“ - keď hľadíme na krásny východ slnka, počujeme hlas potápky, vidíme vrásky na maminých rukách či vdychujeme vôňu zátoky.
Najlepšie veci sú najbližšie; vzduch v nosných dierkach, svetlo v tvojich očiach, kvety pri tvojich nohách, priehrštie plné povinností, tá správna cesta priamo pred tebou. Nesiahaj po hviezzdach, rob jednoduchú, bežnú prácu tak ako prichádza, a vedz, že denné povinnosti a každodenný chlieb sú tie najkrajšie veci v živote.
A v mojich tichých dňoch mi k šťastiu stačí to vôkol mňa - vzlet záclon, obrazy, rastlina na okne, čo bujnie v kvetináči, a čerstvá ruža zasunutá do vázy, stôl uprataný, svetlo lampy v tmách, knihy, čo rád mám stále na dosah.
Chvíľa času je kúskom zlata. Váž si ju.
Všetky babky tohto sveta majú rady svoje vnúča, každá robí každý deň všetko preňho, preňho len. Iba v tom je sila lásky čo ženie svet velikánsky a drží ho pokope len čo srdce zaklope. Babka je slnko so strieborným vlasom. Malé slniečko - to zasa ja som. Preto sa na svete krásne máme. Mne svieti babka, a ja babke.
Milá babka, dedko, mám vás rád.