Práceneschopnosť (PN) zamestnanca je bežná situácia, ktorá si vyžaduje pozornosť zamestnávateľa z hľadiska zákonných povinností a práv zamestnanca. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o práceneschopnosti, povinnostiach zamestnávateľa a právach zamestnanca počas trvania práceneschopnosti, ako aj objasniť pravidlá, ktoré určujú, kedy zamestnanec nesmie byť na pracovisku.
Vznik práceneschopnosti a nároky zamestnanca
Práceneschopnosť u zamestnanca vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak zamestnancovi bolo nariadené karanténne opatrenie. Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých desiatich dní trvania PN. Od jedenásteho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa.
Zamestnanec má nárok na PN (nemocenskú dávku), ak jeho dočasná pracovná neschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Ochrannou lehotou sa rozumie sedem dní po skončení nemocenského poistenia, v prípade ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov.
Uplatnenie nároku na náhradu práceneschopnosti
Zamestnanec si nárokuje na náhradu práceneschopnosti u svojho zamestnávateľa predložením „Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktoré mu vystaví lekár zdravotníckeho zariadenia. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti je päťdielne tlačivo Sociálnej poisťovne a lekár zamestnancovi odovzdá:
- I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca: tento diel ostáva zamestnancovi a slúži na preukázanie sa zamestnancovi Sociálnej poisťovne, ktorý môže vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu.
- II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok: tento diel odovzdáva zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a pred jeho predložením je povinný vyznačiť, či žiada o nemocenské alebo úrazový príplatok, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a uvádza spôsob poukazovania dávky. V neposlednom rade je dôležitý podpis zamestnanca na tomto diele. Zamestnávateľ tento diel odosiela na Sociálnu poisťovňu, v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní.
- IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: tento diel odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, čím si uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
Výška náhrady príjmu počas PN
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu. Túto náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za kalendárne dni, a to od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
Výška náhrady príjmu je nasledovná:
- 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN,
- 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN.
Uvedené limity však predstavujú len zákonné minimum náhrady príjmu, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť zamestnancovi na PN vyplácať aj sumu vyššiu. Následne, a to od 11. dňa, nemocenské vypláca už priamo Sociálna poisťovňa, a to až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Liečebný režim počas PN
Ak ste uznaný za práceneschopného, musíte dodržiavať liečebný režim, ktorý určil ošetrujúci lekár. Ten vás informuje, v akom rozsahu podľa ochorenia môžete vykonávať bežné aktivity. Počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať zárobkovú činnosť, musíte dodržiavať povolené vychádzky, pri niektorých ochoreniach by ste mali ležať, nemali fajčiť a požívať alkoholické nápoje alebo sa zdržiavať v pohostinských zariadeniach a v určený deň máte povinnosť dostaviť sa na kontrolnú prehliadku.
Vychádzky počas PN
Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu a určuje ich ošetrujúci lekár. Najčastejšie ide o štyri hodiny denne, napríklad od desiatej do dvanástej hodiny a poobede od druhej do štvrtej. Sú uvedené na Potvrdení o pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii pacienta. Čas povolených vychádzok vyznačuje lekár na tlačive Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii zamestnanca. Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky ani rodinného príslušníka, ktorý by mu pomohol zabezpečiť základné životné potreby, si môže ísť kúpiť napríklad potraviny alebo lieky. Mal by si však ponechať pokladničný blok, ktorý môže predložiť v prípade kontroly.
Pacient počas PN nemusí byť iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Ten ju uvedie na tlačive o PN. Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí.
Kontroly počas PN
Dodržiavanie liečebného režimu môže kontrolovať zamestnávateľ i poisťovňa. Kontrola prebehne vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Vykoná ju určený zamestnanec poisťovne v byte práceneschopného alebo na mieste, kde sa podľa potvrdenia práceneschopnosti zdržuje. Kontrola môže prebehnúť sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov. Ak poistenec nie je zastihnutý doma, nájde si v schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe neho je potrebné, aby pacient kontaktoval útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti.
Postihy za porušenie liečebného režimu
Pri podozrení Sociálna poisťovňa došetrí okolnosti a od poistenca si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára a po prešetrení rozhodne, či došlo alebo nedošlo k porušeniu liečebného režimu. Ak sa potvrdí porušenie, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností. Napríklad ak pacient príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni pre umožnenie kontroly prekážky, ako psa, pokazený zvonček alebo iné prekážky. Pokuta sa väčšinou pohybuje do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur.
Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni
Z dôvodu, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi, ktorý je dočasne práceneschopný náhradu príjmu len prvých desať dní PN, vznikajú zamestnávateľovi povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní, t. j. jedenásť a viac dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Túto žiadosť je zamestnávateľ povinný zaslať do troch dní po desiatom dni trvania PN.
Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca. Túto skutočnosť (vznik aj zánik) je povinný zamestnávateľ oznámiť do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dočasná PN vznikla.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. júna 2023 lekár musí vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvodných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.
Práca z domu počas PN
V prípade, že sa zamestnanec pracujúci z domu stane dočasne práceneschopným, má rovnako ako ostatní zamestnanci nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa počas prvých desiatich dní, a od jedenásteho dňa má nárok na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Ďalšie dôležité osobné prekážky v práci
Návštevy u lekára a práceneschopnosť sú v pracovnom práve považované za tzv. dôležité osobné prekážky v práci. Prekážka v práci je skutočnosť, ktorá bráni zamestnancovi plniť jeho pracovné povinnosti. Zamestnanec počas trvania prekážok v práci nie je povinný vykonávať prácu a má pracovné voľno. Keďže však nepracuje, nemá nárok na mzdu. Pri niektorých prekážkach má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.