Zakázané mesto, známe v čínštine ako C'-ťin-čcheng (doslova „Purpurové zakázané mesto Pekingu“), bolo po takmer päť storočí sídlom čínskych cisárov z dynastií Ming a Čching. Nachádza sa v centre Pekingu a dnes slúži ako Palácové múzeum, ktoré uchováva nesmierne bohatstvo čínskej histórie a kultúry.
Výstavba tohto rozsiahleho komplexu bola zahájená v roku 1406 na rozkaz cisára Jung-le z dynastie Ming a trvala štrnásť rokov, pričom na nej pracovalo viac ako milión robotníkov. Mesto sa stalo symbolom vzdialenej a nedotknuteľnej cisárskej moci, kde bol vstup pre bežných smrteľníkov po dobu päťsto rokov prísne zakázaný pod hrozbou smrti. Až do roku 1912 slúžilo ako politické centrum.
Architektonický skvost a najväčší palácový komplex
Zakázané mesto je najväčším palácom na svete a celosvetovo najväčším komplexom zachovaných drevených stavieb. Rozprestiera sa na ploche 720 000 m², čo je výrazne viac ako Vatikán (440 000 m²) alebo ruský Kremeľ (275 000 m²). Komplex tvorí viac ako 90 palácových štvrtí a nádvorí, 980 budov a podľa legendy až 9 999 miestností (oficiálne sa uvádza vyše 9 000). Vzhľadom na jeho veľkosť nie je pre verejnosť stále prístupná značná časť komplexu, a to z technických dôvodov aj z dôvodu absencie dostatočných exponátov.
Mesto má obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 961 metrov v severojužnom smere a 753 metrov v západovýchodnom smere. Za 12,5 metra vysokými hradbami, ktoré sú zapustené ešte 6 metrov do zeme, sa nenachádza jediná budova, ale súbor viacerých siení, palácov a chrámov prepojených priechodmi a chodbami. Okolo celého obvodu sa nachádzajú 8,5 metra široké múry a 52 metrov široký a 6 metrov hlboký vodný priekop, ktoré tvorili súčasť vynikajúceho obranného systému.
V každom rohu hradieb stojí strážna veža, z ktorej sa kontrolovalo celé okolie. Do mesta sa vchádzalo štyrmi hlavnými bránami, ktoré boli zakomponované priamo do obranných múrov. Medzi najvýznamnejšie patria Poludníková Brána (Wu-men), Brána Božskej bojovnosti (Shenwu-men), Západná slávna brána (Xihua-men) a Východná slávna brána (Donghua-men).
Symbolika a tradičná čínska kultúra
Návrh mesta bol urobený presne podľa učenia Knihy zmien, ktorá nadväzuje na tradičnú čínsku kultúru. Architekti sa riadili heslom „Jednota žitia človeka a prírody“. Každý detail odráža prvky tradičnej čínskej architektúry a bohatej čínskej kultúry. Známe je napríklad využívanie čísla deväť, ktoré v čínskej kultúre predstavuje nadradenosť a večnosť. Pozdĺž hrebeňov striech sú umiestnené zvieracie sochy v podobe drakov, fénixov alebo levov.
Až 90 percent striech je namaľovaných žltou farbou. Stavitelia sa tak rozhodli preto, že v Číne ide o posvätný odtieň, ktorý mohli používať iba členovia cisárskej rodiny. Mnohé budovy a dvere sú zdobené veľkými klincami rozmiestnenými do deviatich radov nad sebou.
V minulosti mali v čínskej kultúre významné miesto sochy, ktoré symbolizujú úspech a prosperitu. Slony boli považované za posvätné zvieratá, preto sa na viacerých miestach nachádzajú ich sochy s ochrannou funkciou.
Vnútorné usporiadanie a významné stavby
Mesto je rozdelené na vonkajšiu a vnútornú časť. V tej vonkajšej, ktorá slúžila na obradné a politické účely, nemohli byť zasadené žiadne stromy, aby pôsobila strohejšie. Sieň najvyššej harmónie (Tchaj-che-tien) je hlavnou a najväčšou budovou mesta, kde sa konali oslavy Nového roka, korunovácie cisárov a ich narodeniny. Stojí na trojpodlažnom mramorovom podstavci a vedie k nej trojica schodísk, pričom prostredné bolo určené iba pre cisára.
Nasleduje Sieň Dokonalej harmónie (Čung-che-tien), ktorá bola najmenšia a slúžila na prípravu cisára na ceremónie. Poslednou v rade bola Sieň Zachovania harmónie (Pao-che-tien), kde boli prijímaní zahraniční vyslanci. Tým končila vonkajšia, obradná časť mesta.
Vnútornú, súkromnú časť od tej obradnej oddeľuje Brána Nebeskej čistoty (Čchien-čching-men). Vstúpiť sem mali povolené iba eunuchovia a cisárovi príbuzní. Prvou budovou vnútornej časti je Palác Nebeskej čistoty (Čchien-čching-kung), ktorý slúžil ako cisárova spálňa. Nasleduje Sieň Jednoty (Ťiao-tchaj-tien), kde spávali cisárovné a uchovávalo sa tu 25 cisárskych pečatí.
Najkrajšou časťou komplexu je Stena s deviatimi drakmi, kde istý umelec údajne pracoval 49 dní na výrobe nádherných farebných kachličiek.
Obrana a história
Mesto používalo od začiatku vynikajúci obranný systém, vďaka čomu sa ho podarilo ochrániť pred nepriateľmi. Počas prvej svetovej vojny sa síce nepriatelia pokúsili zaútočiť na centrum Zakázaného mesta, ale ich letecké bombardovanie skončilo fiaskom, pričom zahynul len jeden vojak a pes.
Mesto bolo za celú dobu svojej existencie viackrát poškodené. V 17. storočí ho podpálili Mandžuovia, ktorí neskôr založili ríšu Čching. Po storočiach ho vyplienili Japonci a rovnako sa zachoval aj Kuomintang. Počas Kultúrnej revolúcie bol celý komplex skoro zničený. V roku 1987 bolo Zakázané mesto zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Forbidden City -- 3D Tour
Zakázané mesto ako múzeum
V komplexe sa nachádza jedno z najväčších múzeí na svete - Palácové múzeum. Uchováva najlepšiu zbierku čínskych historických artefaktov na svete, pričom tisíce rokov čínskej histórie sú obsiahnuté v rôznych predmetoch, budovách, záhradách a nádvoriach. V múzeu sa nachádza viac ako 1,8 milióna rôznych predmetov. Medzi najvýznamnejšie artefakty patria lakované dosky, cenné rukopisy a zlatý pohár na víno vyrobený pre cisára Qianlonga.
