Príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť predstavujú pre mnohých začínajúcich podnikateľov kľúčovú finančnú podporu. Poskytujú ich úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Výška príspevku sa líši v závislosti od miesta, kde žiadateľ bude samostatnú zárobkovú činnosť vykonávať.
Podmienky získania a poskytnutia príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť sú vymedzené v § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).
Kto môže získať príspevok na podnikanie?
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť len tomu uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Uchádzač, ktorému bol príspevok poskytnutý, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky. Dôležité je, že úrad práce neschvaľuje žiadosti automaticky; žiadateľ musí svoj podnikateľský zámer obhájiť pred komisiou.
Príspevok môže byť poskytnutý žiadateľovi, ktorý:
- Bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov v prípade, že v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie pozastavil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti.
- Bude samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá bude prevádzkovať živnosť v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, alebo bude vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch podľa § 12a až § 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.
To znamená, že príspevok nemôžu dostať právnické a fyzické osoby vykonávajúce tzv. slobodné povolania ako lekár, tlmočník, audítor.
Ako získať príspevok na podnikanie?
Uchádzač o zamestnanie podá žiadosť o príspevok na miestne príslušný úrad práce podľa miesta, kde chce žiadateľ podnikať. Spolu so žiadosťou je nutné priložiť aj podnikateľský zámer, fotokópiu dokladu o dosiahnutom vzdelaní a čestné vyhlásenia o tom, či žiadateľ v minulosti podnikal alebo prijal nejaký príspevok. Uchádzač o zamestnanie nesmie mať živnostenské oprávnenie v čase žiadania o príspevok. Najprv je potrebné vybaviť príspevok, keď je žiadateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a až následne po jeho poskytnutí je možné založiť si živnosť.
Na aké výdavky možno použiť príspevok?
Podnikateľ môže použiť príspevok na podnikanie len v súlade s Metodickým pokynom Centrálneho koordinačného orgánu k pravidlám oprávnenosti pre najčastejšie sa vyskytujúce skupiny výdavkov a usmernenie Riadiaceho orgánu k oprávnenosti výdavkov. Podľa tohto metodického pokynu nie je možné napríklad použiť príspevok na výdavky, ktoré sú vynaložené v rozpore so všeobecne platnými právnymi predpismi.
Živnosť 2026: Ako začať podnikať a na čo si dať pozor
Zdaňovanie príspevku na podnikanie
Vo všeobecnosti platí, že dotácie poskytnuté zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu EÚ a iných zdrojov sú predmetom dane a sú zdaniteľným príjmom. Príspevok prijatý podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti na rozbeh podnikania nie je oslobodený od dane z príjmov. Ide o zdaniteľný príjem SZČO.
V súlade s dohodou o poskytnutí finančného príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť musí príjemca evidovať výdavky na samostatnú zárobkovú činnosť a doložiť ich účtovnými dokladmi evidovanými v účtovníctve. Z toho vyplýva, že podnikateľ musí pre úrad práce viesť účtovníctvo.
Zdaňovanie príspevku pri vedení jednoduchého účtovníctva alebo daňovej evidencie
Pre daňovníka fyzickú osobu, ktorý uplatňuje pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Dotácia, podpora a príspevok, ktoré príjme daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu, sa nezahŕňajú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Tieto príjmy sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku.
Daňovník zdaní v zdaňovacom období len časť príspevku prislúchajúcu k výdavkom vynaloženým v danom zdaňovacom období. Pri kúpe dlhodobého majetku zdaní v zdaňovacom období len tú časť príspevku na podnikanie, ktorá prislúcha odpisom zahrnutým do daňových výdavkov v zdaňovacom období.
Príklad:
Daňovníkovi v roku 2025 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2025 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2025 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2026. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2025, do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2025 je neutrálny.
Zdaňovanie príspevku pri uplatňovaní paušálnych výdavkov
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatní paušálne výdavky, zahrnie do základu dane príspevok na podnikanie v celej výške, ktorú prijal od úradu práce. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nie je dôležité, či v zdaňovacom období bol použitý celý poskytnutý príspevok alebo len jeho časť. Dôležité je to, v akej výške je daňovníkovi poskytnutý príspevok v danom zdaňovacom období.
Ak by dotáciu prijal daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky), musí celý tento príjem zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal (príjem sa časovo nerozlišuje).
Príklad:
Daňovník fyzická osoba podnikateľ v marci 2025 dostal od Úradu práce dotáciu na začatie podnikania vo výške 2 500 eur. Na základe schválenej kalkulácie nákladov je dotácia účelovo viazaná na kúpu počítača v sume 500 eur, na kúpu registračnej pokladne vo výške 600 eur, na kúpu ostatného zariadenia do prevádzky vo výške 500 eur a na ostatné prevádzkové náklady vo výške 900 eur. Daňovník v roku 2025 z poskytnutej dotácie obstaral len počítač (500 eur) a registračnú pokladnicu (600 eur) a použil časť dotácie na prevádzkové náklady vo výške 250 eur. Zvyšnú časť poskytnutej dotácie v roku 2025 nevyčerpal. V roku 2025 dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 2 000 eur a rozhodol sa uplatniť výdavky percentom z príjmov, nakoľko je to pre neho výhodnejšie. Nakoľko sa daňovník rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2025, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 2 500 eur zahrnie do základu dane za rok 2025, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2025 nevyčerpal.
Zdaňovanie príspevku pri prechode medzi účtovnými metódami
Pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov zdaní daňovník príspevok na podnikanie v súlade s režimom uplatňovania výdavkov platným v roku prijatia príspevku na podnikanie. Časť príspevku, ktorá bola vyčerpaná až v nasledujúcom zdaňovacom období (keď daňovník uplatňoval paušálne výdavky), sa zahrnie v nasledujúcom zdaňovacom období do základu dane vo výške výdavkov čerpaných z poskytnutého príspevku.
V prípade prechodu z uplatňovania paušálnych výdavkov na vedenie jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) sa príspevok zahrnie do základu dane v celej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý. Ak sa časť príspevku vyčerpá až v nasledujúcom zdaňovacom období, keď už daňovník bude viesť jednoduché účtovníctvo (daňovú evidenciu), nebude v nasledujúcom zdaňovacom období zdaňovať príspevok vo výške výdavkov hradených z príspevku, pretože príspevok bol zdanený už v predchádzajúcom zdaňovacom období.
Daňové priznanie SZČO: Základná povinnosť
Každý živnostník, či už podniká ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť, je povinný raz ročne uhradiť daň z príjmov. Po prechode na živnosť sa podnikatelia stretávajú s novými povinnosťami, medzi ktoré patrí aj samostatné podanie daňového priznania a zaplatenie dane. SZČO používajú na podanie daňového priznania formulár typu B.
SZČO podávate daňové priznanie vždy, bez ohľadu na to, či svoje podnikanie vykonávate ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť, a to aj v prípade, že je vaša výsledná daňová povinnosť nulová. Rovnako máte povinnosť podať daňové priznanie, aj keď ste samostatne zárobkovú činnosť vykonávali len časť roka.
Výnimka
Existuje jediná výnimka - ak vaše ročné zdaniteľné príjmy (nie zisk) nepresiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre príjmy za rok 2024 je to suma 2 823,24 eura) a dosiahli ste základ dane (nie daňovú stratu), tak daňové priznanie podávať nemusíte.
Čo uviesť do daňového priznania
V daňovom priznaní musíte uviesť všetky vaše príjmy. Ak ste zamestnaný a podnikaním si iba privyrábate, alebo máte napríklad príjmy z prenájmu, musíte v daňovom priznaní uviesť nielen príjmy z podnikania, ale aj príjmy zo zamestnania a z prenájmu. Nezabudnite si od vášho zamestnávateľa vyžiadať potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, pokiaľ ste okrem prevádzkovania živnosti v priebehu roka pracovali na pracovný pomer alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ide o povinnú prílohu daňového priznania.
Živnosť 2026: Ako začať podnikať a na čo si dať pozor
Výpočet dane z príjmov SZČO: Krok za krokom
Základ dane z príjmov fyzickej osoby sa skladá z piatich tzv. čiastkových základov dane:
- Príjmy zo zamestnania
- Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
- Príjmy z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu
- Osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku
Sadzby dane sú nasledovné:
- 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok platného životného minima (za rok 2024 je to suma 47 537,98 eura)
- 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima.
Na osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku sa uplatňuje sadzba dane z príjmov 19 %.
Ako určiť základ dane z príjmov SZČO
Pri jednoduchom účtovníctve a daňovej evidencii musíte starostlivo evidovať príjmy a reálne vynaložené výdavky a po skončení roka vykonať určité úpravy smerujúce k vyčísleniu čiastkového základu dane z príjmov. Podnikatelia najčastejšie uplatňujú metódu paušálnych výdavkov stanovených percentom z príjmov, pretože je jednoduchá a často tiež výhodná.
Daň z príjmov: Paušálne výdavky ako efektívna možnosť
Paušálne výdavky je možné uplatniť vo výške 60 % z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, avšak sú limitované do výšky 20 000 eur ročne, plus zaplatené odvody. Uplatniť si paušálne výdavky znamená, že podnikateľ takéto výdavky vôbec nemusel vynaložiť, ale odpočítať si ich pri výpočte dane môže.
Paušálne výdavky si môže uplatniť fyzická osoba, ktorá má príjmy z podnikania (napr. živnostník) či príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (autori, umelci, znalci, tlmočníci, lekári, audítori, sprostredkovatelia atď.). Okrem toho je možné paušálne výdavky uplatniť aj v prípade pasívnych príjmov, a to pri príjmoch z použitia diela a umeleckého výkonu (tzv. honoráre).
Paušálne výdavky sa oplatí uplatňovať najmä tým živnostníkom či SZČO, ktoré na výkon svojej podnikateľskej činnosti nepotrebujú veľa vstupov, teda vykonávajú zväčša duševnú prácu. V zásade je vždy potrebné porovnať si výšku skutočne vynaložených výdavkov a paušálnych výdavkov, pričom vyšší vyhráva. Paušálne výdavky sa nemusia oplatiť podnikateľom, ktorí majú pri svojej činnosti vysoké vstupy, napríklad nakupujú veľa materiálu, tovaru alebo majú vysoké výdavky na mzdy.
Príklady pre lepšie pochopenie paušálnych výdavkov
- Príklad 1: Michal je grafik, ktorý za rok 2025 dosiahol príjmy z tejto činnosti vo výške 25 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Michala vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % z 25 000 eur = 15 000 eur.
- Príklad 2: Veronika dosiahla príjmy z podnikania vo výške 40 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Veroniky vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % zo 40 000 eur = 24 000 eur. Nakoľko je však táto suma vyššia ako maximálna možná suma paušálnych výdavkov (20 000 eur), Veronika si môže uplatniť paušálne výdavky len vo výške 20 000 eur.
Výpočet dane a zníženie základu dane
Keďže sa výška dane z príjmov odvíja predovšetkým od základu dane, je dobré vedieť, čo sa týmto pojmom rozumie. Ak od príjmov z podnikania odpočítate daňové výdavky (skutočné či paušálne) za konkrétny rok, dostanete základ dane, z ktorého sa bude počítať vaša daňová povinnosť. Percento, ktoré živnostníkovi ukrojí štát na dani z príjmov zo základu dane, však závisí od dosiahnutých zdaniteľných príjmov. Ak zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 100 000 eur, sadzba dane bude 15 %. Ak sú príjmy vyššie, použije sa sadzba dane 19 %, pri vyššom základe dane aj 25 % (z tej časti základu dane, ktorá presiahne 48 441,43 eur).
Živnostníci aj iné SZČO si primárne základ dane znižujú výdavkami - a to buď skutočnými, ktoré vynaložili, alebo paušálnymi. Ďalej je možné znížiť základ dane nezdaniteľnými časťami základu dane, a to na daňovníka, na manželku/manžela alebo na zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier).
Dotácie a ich zahrňovanie do základu dane
Dotácia, podpora a príspevok, ktoré príjme daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, do základu dane zahrnie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky.
Príklad: Dotácia na obstaranie majetku
Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2025 dotácia na obstaranie stroja vo výške 4 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania. Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.
Príspevok na pracovného asistenta
Príspevok na pracovného asistenta prijatý od ÚPSVaR predstavuje pre ZŤP podnikateľa zdaniteľný príjem, ktorý sa zaraďuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Odmena vyplatená pracovnému asistentovi je daňovým výdavkom ovplyvňujúcim základ dane v roku jej úhrady.