Riešenie slovných úloh u žiakov s mentálnym postihnutím: Objavte efektívne metódy pre špecifické poruchy učenia!

Reč je základným pilierom ľudskej komunikácie, umožňujúcim vyjadrovať myšlienky, pocity a potreby. Narušenie komunikačnej schopnosti má významný dopad na osobný, sociálny a vzdelávací vývin jednotlivca. U mentálne postihnutých osôb sa poruchy reči vyskytujú častejšie a majú komplexnejší charakter. Komunikačná schopnosť človeka je zložitým priesečníkom troch skupín komponentov - biologické, psychické a sociálne súčasti. O narušenej komunikačnej schopnosti (NKS) žiaka hovoríme vtedy, ak niektorá rovina jeho jazykových prejavov interferuje s jeho komunikačným zámerom.

Tento článok sa zameriava na špecifické poruchy učenia, ako dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dyskalkúlia, ktoré môžu významne ovplyvniť schopnosť žiakov s mentálnym postihnutím riešiť slovné úlohy.

Príčiny narušenej komunikačnej schopnosti

Narušená komunikačná schopnosť môže mať rôzne príčiny:

Prostredie: Málo podnetné sociálne alebo domáce prostredie, prípadne neurotizujúce prostredie. To všetko sa negatívne, spravidla sekundárne, prejavuje aj na komunikačnej schopnosti žiaka.
Percepcia: Príčinou NKS zvykne byť niekedy aj zrakové, ale najmä sluchové postihnutie.

Medzi 10 kategórií NKS patria napríklad:

Vývinová bezrečnosť - narušený vývin reči.
Získaná orgánová bezrečnosť (pri poškodení mozgu) - afázia.
Získaná psychogénna bezrečnosť - mutizmus, elektívny mutizmus.
Narušenie zvuku reči - fufňavosť.
Narušenie plynulosti - zajakavosť, brblavosť.
Narušenie článkovania - dyslália, dyzartria.
Poruchy hlasu - dysfónia, afónia.
Kombinované chyby a poruchy reči - súčasný výskyt viacerých druhov narušenej komunikačnej schopnosti.
Symptomatické poruchy reči: narušená schopnosť pri iných postihnutiach, ochoreniach, narušeniach, napr. ADHD.

Žiaci s ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) majú problémy so sústredením, s impulzivitou a sú hyperaktívni. Žiaci s ADD (porucha pozornosti bez hyperaktivity) sa javia ako pomalí, ich práca si vyžaduje niekoľkokrát dlhší čas. Obe diagnózy nie sú dôsledkom zlej výchovy.

Špecifické vývinové poruchy učenia

Špecifické vývinové poruchy učenia (ŠVPU) postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním (dyslexia), písaním (dysgrafia), pravopisom (dysortografia) a matematikou (dyskalkúlia). Často sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii.

Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod. Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí.

Potrebné je preto včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia, správne techniky a metódy práce, reedukačno-terapeutická starostlivosť. Ak výsledky Vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú vynaloženej námahe, aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie, ak zistíte, že Vaše dieťa má ťažkosti s osvojením si písania, čítania, počítania a nachádzate v jeho prejavoch niektoré príznaky porúch učenia, oslovte triedneho učiteľa a školského špeciálneho pedagóga. Tí Vás nasmerujú na odbornú pomoc do poradenského zariadenia, kde zdiagnostikujú Vaše dieťa, určia jeho silné a slabé stránky, stanovia diagnózu (pomenujú problém), navrhnú optimálne postupy, adekvátnu reedukáciu a terapiu (nápravnú starostlivosť).

Prehľad špecifických vývinových porúch učenia

Dyslexia: Vývinová porucha čítania

Dyslexia je neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu. Je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami. Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa a vytvára u neho pocity menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu a často aj k vzdelávaniu ako takémuto.

Typy dyslexie

Deti s pomerne dobrou technikou čítania, ale so slabým porozumením prečítaného textu.
Deti so slabou technikou čítania a pomerne dobrým porozumením textu.
Deti so slabou technikou čítania a so slabým porozumením textu.

Prejavy dyslexie

Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d, a-o, u-v a pod.), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, prípadne dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať.

Ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen (viazne spojenie písmeno - hláska).
Zámena tvarovo podobných písmen napr. b-d-p, m-n, u-n, z-s, k-h, a-e.
Zámena písmen, ktorých hlásky sú akusticky podobné napr. ž-š, h-ch, b-p, z-s, k-g, t-d, ť-ď.
Zámena funkčne podobných písmen napr. samohlások a-e-o-u, spoluhlások h-k-l.
Vynechávanie písmen v slovách, slov vo vetách.
Ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov.
Ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu.
Často sa vyskytuje tzv. „dvojité čítanie“ (tiché predčítavanie slov).
Ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina spoluhlások.
Deformovanie slov, prípadne vsúvanie písmen do slov, ktoré sa tam nevyskytujú.
Problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok - nerešpektovanie bodiek, otáznikov, dĺžňov.
Nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík - mäkké slabiky čítajú tvrdo a naopak.
Po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného textu.
Plytké dýchanie pri čítaní - tenzia - napätie.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dyslexiou

Posadiť dieťa na výhodné miesto, aby sme mohli sledovať a kontrolovať jeho prácu.
Dopriať dieťaťu dostatok času na premyslenie odpovede.
Hovoriť pomaly a zreteľne.
Parafrázovať zadania a overovať, či ich dieťa správne pochopilo.
Trpezlivo vysvetľovať učivo.
Oceňovať aj najmenšie úsilie a pokroky.
Akceptovať silné a slabé stránky dieťaťa.
Nezosmiešňovať jeho neúspešný výkon.
Zvoliť pre dieťa najvýhodnejšiu formu skúšania.
Byť v kontakte s rodičmi a odborníkmi.
Organizáciu hodiny napísať v bodoch na tabuľu.
Znižovať rušivé momenty.
Používať metodické pomôcky, farebné kriedy a perá.
Písať na tabuľu dôležité a pomocné informácie.
Nevyvolávať dieťa k dlhému čítaniu nahlas pred celou triedou.
Pred vlastným čítaním vyberať z textu ťažké slová a precvičovať ich čítanie.
Neporovnávať výkon žiaka s dyslexiou s výkonnom žiaka bez poruchy, ale ani výkony jednotlivých žiakov s dyslexiou.
Viesť žiaka k používaniu správnej techniky čítania.
Tolerovať pomalšie tempo čítania.
Umožniť žiakovi používať korekčné pomôcky napr. čítacie okienko, záložky, farebné fólie.
K domácej úlohe zadávať žiakovi len primeranú časť textu (I. stupeň ZŠ).
K čítaniu používať vhodné texty napr. väčšie písmo, text členený na odstavce, použitie obrázkov.
Knihu pre domáce čítanie by si malo dieťa vyberať samo.
Vo vyšších ročníkoch, kde je povinné čítanie, využívať nahrávky primeranej časti diela.

Ako pomôcť deťom s dyslexiou | Inštitút detskej mysle

Ciele nápravy dyslexie

Cieľom nápravy dyslexie je dosiahnutie sociálne únosnej úrovne čítania, aby žiak bol schopný sa samostatne vzdelávať a následne vyjadrovať svoje myšlienky. Základným predpokladom nápravy je komplexné odborné vyšetrenie (lekárske, psychologické, špeciálno-pedagogické, prípadne neurologické). Odborník či odborníci stanovia stupeň dyslexie a na základe toho vhodnú terapiu. Na nej sa zúčastňuje predovšetkým pedagóg a rodič, v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom a psychológom.

Dysgrafia: Vývinová porucha písania

Dysgrafia je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú (formálnu stránku) písomného prejavu, nie obsahovú. Ťažkosti sa prejavujú pri osvojovaní si tvarov písma, v ich napodobňovaní a zapamätávaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je nezrelé až nečitateľné.

Prejavy dysgrafie

Silné písmo, husté a natlačené písmo, roztiahnuté písmo.
Nedbanie na linajkovanie/riadkovanie, skomolené písmo.
Pisársky kŕč, trasľavé písmo, zajakavosť v písme, písmo detí s obrnou, zrkadlové písmo.
Dieťa nepíše jedným ťahom, zamieňa podobné písmená m/n, b/d, h/k/l, z/s, a/o, t/d.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dysgrafiou

Dbať na správne sedenie pri písaní.
Dbať na správne držanie písacieho nástroja, prípadne dať žiakovi násadku na správny úchop pera.
K písaniu používať vhodné písacie potreby.
Využívať pomocné linajky.
Zaraďovať uvoľňovacie cviky (u detí s dysgrafiou).
Nenútiť žiaka k dlhodobému dopisovaniu, prepisovaniu.
Nechať ho písať len to najdôležitejšie, zredukovať množstvo písaného textu.
Viesť dieťa k používaniu tlačeného písma, počítačovej techniky (ťažšie formy dysgrafie).
U žiakov s dysgrafiou nehodnotiť známkou úpravu.

Dysortografia: Vývinová porucha pravopisu

Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných textov ich nedokáže okamžite uplatniť. Diktát takého dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í. Náprava je podobne ako u dysgrafie postupná a dlhotrvajúca pod vedením skúseného odborníka. Nadmerné písanie diktátov či rôznych gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt a dieťa neprimerane zaťažuje. Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.

Charakteristika a prejavy dysgrafie a dysortografie

Prejavy dysortografie

Výmena, pridávanie a vynechávanie písmen alebo slabík.
Nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík.
Nerozlišovanie diakritických a interpunkčných znamienok.
Nerozlišovanie krátkych a dlhých slabík.
Nerozlišovanie sykaviek.
Nedodržiavanie hraníc slov vo vete.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dysortografiou

Diktáty pripravujeme ako doplňovačku.
Dieťaťu navýšime časovú dotáciu.
Volíme pomalšie tempo diktovania.
Dieťa pracuje s kompenzačnou pomôckou - tabuľka pre dyslektikov, kde sú farebne odlíšené mäkké a tvrdé spoluhlásky alebo s tabuľkou abecedy s tlačenými a písanými tvarmi písmen.
Využívame možnosti slovného hodnotenia.
Zaznamenávame celkový počet chýb/počet chýb z aktuálne preberaného gramatického pravidla, diktát neklasifikujeme známkou.
Chyby neopravujeme červenou, ale zelenou.
Diktát dopredu precvičíme, napr. formou domácej úlohy.
Špecifické poruchy sa často viažu s nešpecifickými - dieťa sa príliš sústredí na jemu známe ťažkosti a gramatické javy nestíha.
Výrazne podčiarkneme slová napísané správne.
Oceníme snahu o zvládnutie a aplikáciu pravopisných pravidiel, aj keď výsledok nebude tomuto úsiliu adekvátny.
Pri overovaní vedomostí uprednostňujeme testovú formu.

Dyskalkúlia: Vývinová porucha počítania

Dyskalkúlia je porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie, s výnimkou matematického faktora. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh. Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Odstraňuje sa veľmi ťažko. Vyskytuje sa vo väčšej miere u dievčat.

Prejavy dyskalkúlie

Praktognostická dyskalkúlia: Dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi. Má ťažkosti zoradiť predmety podľa farby, veľkosti, tvaru, dĺžky, nedokáže porovnávať skupiny podľa počtu, nevie odhadovať počet predmetov bez zratúvania. V geometrii má ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov.
Verbálna dyskalkúlia: Dieťa má ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, či aritmetických úkonov. Nedokáže ukázať slovne udaný počet prstov, predmetov, nevie menovať rad čísel v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla.
Lexická dyskalkúlia: Dieťa nevie čítať matematické symboly (číslice, operačné znaky). Zamieňa operačné symboly napr. + za -, . za :. Nie je schopné prečítať viacmiestne čísla s nulami, čísla napísané zvisle. Zamieňa tvarovo podobné čísla napr. 6/9, 3/8, rímske číslice VI / IV, číslo 561 prečíta ako 5, 6, 1.
Grafická dyskalkúlia: Dieťa nevie napísať matematické znaky, číslice. Má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly). Píše neprimerane veľké číslice, písomný prejav je neúhľadný. Pri písaní pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky. V geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní.
Operačná dyskalkúlia: Dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie - sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie. Často sa objavujú zámeny matematických operácií. Deti s operačnou dyskalkúliou sa často uchyľujú k písomnému počítaniu aj takých príkladov, ktoré možno ľahko zvládnuť spamäti. Žiaci s operačnou dyskalkúliou majú ťažkosti pri riešení kombinovaných úloh, kde je potrebné udržať v pamäti jednotlivé výsledky tzv. reťaz 5+3+8-2.
Ideognostická dyskalkúlia: Nedostatky v pojmovej činnosti, v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi. Nedostatky v číselnom rade (počítanie po dvoch, po piatich atď.). Číslo napr. 6 vedia prečítať aj napísať, ale nechápu, že 6 je 2⋅3, 3+3, 10-4. Ťažkosti sa prejavujú v slovných úlohách, dieťa nie je schopné previesť z praxe vychádzajúcu úlohu do systému číslic a riešiť ju.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dyskalkúliou

Na uľahčenie vzdelávania takýchto detí je vhodné používať špeciálne metódy, predtlačenú číselnú os, neskôr kalkulačku či iné pomôcky, ktoré zjednodušia celé vzdelávanie dieťaťa.

Tolerujeme zhoršenú orientáciu na číselnej osi.
Tolerujeme chyby vzniknuté zámenou znamienka + za - alebo . za :.
Pri písomnom nácviku matematických operácií tolerujeme chyby z nesprávneho podpísania čísiel.
Pri nácviku matematických operácií volíme ľahké čísla, aby sa dieťa mohlo sústrediť na nacvičovaný postup a nerozptyľovalo sa rozmýšľaním o náročnejších spôsoboch.
Pri nácviku písomného delenia či násobenia používame len čísla obsahujúce číslice 1-4, napr. 234.
Pri slovných úlohách na násobenie a delenie viaccifernými číslami tolerujeme používanie kalkulačky.
Slovné úlohy možno riešiť pomocou manipulácie s predmetmi.
Pri riešení písomne zadaných slovných úloh je potrebné dodržiavať správny metodický postup.
Predpokladom správneho riešenia slovných úloh je pochopenie významu matematického pojmoslovia, pochopenie formulovaného vzťahu v rovine jazykovej, prenesenie do roviny matematickej, uskutočnenie počtovej operácie a prevedenie numerickej odpovede (výsledku) opäť do roviny jazykovej.
Deťom so zníženým logickým myslením pomáhame pri vypracovávaní zápisu matematickej úlohy.
Overujeme vedomosti len z práve preberaného učiva.
Umožníme mu zápis čiastkových výsledkov (medzivýsledkov).
Pred ústnym alebo písomným skúšaním mu dáme podobné príklady a úlohy na domácu úlohu.
Tolerujeme používanie názoru (prstov) a znížené pracovné tempo.

Dyspraxia: Porucha motorickej funkcie

Dyspraxia je porucha motorickej funkcie, postihnutie pohybovej koordinácie, porucha schopnosti vykonávať manuálne zložité úkony.

Mentálne postihnutie a jeho dôsledky vo vzdelávaní

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie schopností, patriacich k celkovej úrovni inteligencie (napr. poznávacích, jazykových a sociálnych). Zároveň ide aj o obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt mentálneho postihnutia medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 %. Na Slovensku je však počet detí s diagnózou MP dlhodobo takmer trojnásobne vyšší. V školskom roku 2018/2019 navštevovalo základné školy 21 988 žiakov a žiačok s diagnózou MP, čo predstavuje až 4,64 % všetkých žiakov základných škôl.

Výskyt mentálneho postihnutia u školákov na Slovensku vs. zahraničie

Vysoký počet detí s diagnózou MP nie je prítomný naprieč celým Slovenskom. Vysoký podiel detí s diagnózou MP v troch krajoch pravdepodobne súvisí s tým, že tam žije väčšina Rómov (takmer 80 %). Na to, že časti rómskych detí je diagnostikované ľahké mentálne postihnutie aj keď ho reálne nemajú a sú neopodstatnene smerované do špeciálneho školstva už viac ako desať rokov upozorňujú slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, ako aj štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv, či Metodicko-pedagogické centrum. Podľa najnovších údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie. Zároveň, deti z marginalizovaných rómskych komunít tvoria až 71,2 % žiakov špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a 41,7 % žiakov špeciálnych škôl, hoci ich celkové zastúpenie v populácii žiakov základných škôl je len 12,3 %.

Aj na základe tlaku spomínaných inštitúcií a organizácií dochádza v praxi k čiastkovým zmenám, ktoré sa prejavili v miernom poklese detí s diagnostikovaným MP v základných školách. Za ostatné tri roky sa ich podiel znížil z 5,35 % detí v školskom roku 2015/2016 na súčasných 4,64 % detí v školskom roku 2018/2019 (celkovo o takmer 2 400 detí). Na základe kvalitatívnych dát, získaných v rámci projektu To dá rozum, sú niektoré poradne pri stanovovaní diagnózy ľahkého MP v prípade rómskych detí obozretnejšie a riadia sa odporúčaniami Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorý je zodpovedný za ich metodické usmerňovanie.

Integrácia a oddelené vzdelávanie

V súčasnosti sa väčšina detí (85 %) s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Až 57 % z nich navštevuje špeciálne školy, 28 % špeciálne triedy na bežných základných školách a len 15 % sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežných triedach. Vzhľadom na vysoký počet detí s diagnózou mentálneho postihnutia tak tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried (až 88,3 %) a špeciálnych škôl (75,4 % žiakov). Problematickosť oddelených foriem vzdelávania spočíva najmä v obmedzených možnostiach kontaktu s prirodzenou rovesníckou skupinou detí, čo následne limituje možnosti detí na budúce samostatné fungovanie v spoločnosti.

Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried však kladie vysoké nároky na pedagóga. Na základe kvalitatívnych dát získaných v projekte To dá rozum, za problematické považujú učitelia najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede. Problémy sa podľa viacerých respondentov prejavia najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva. V susednej Českej republike napríklad problém s odlišnosťou učebných osnov vyriešili v roku 2016 zjednotením kurikula pre základné školy a zrušením prílohy rámcového vzdelávacieho programu, určenej pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím.

Graf: Preferencie foriem vzdelávania pre deti s mentálnym postihnutím

Možnosti ďalšieho vzdelávania

Závažným problémom súčasného nastavenia vzdelávacieho systému je skutočnosť, že deti s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím nemôžu pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách. Na základnej škole totiž získajú len primárne vzdelanie (na úrovni ISCED 1, teda prvého stupňa základnej školy). Po jej ukončení môžu študovať iba na praktickej škole alebo odbornom učilišti, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností, pričom najvyšším možným vzdelaním, ktoré môžu dosiahnuť, je nižšie stredné odborné vzdelanie. Možnosť ďalej pokračovať vo vzdelávaní je tak pre nich uzatvorená.

Na tento problém reagovala v minulom roku aj vláda, ktorá poverila Ministerstvo školstva do marca 2019 predložiť analýzu o možnostiach prijímania žiakov špeciálnych základných škôl na učebné odbory stredných odborných škôl. Opätovne však iba na dvojročné učebné odbory, v ktorých je možné dosiahnuť len nižšie stredné odborné vzdelanie. Hoci ide o pozitívny krok, žiaci s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím stále nebudú mať možnosť získať úplné základné vzdelanie (tzv. nižšie stredné vzdelanie na úrovni ISCED2), ktoré jediné je predpokladom pre prijatie na ktorékoľvek stredoškolské štúdium.

Odporúčania pre žiaka so špecifickými poruchami učenia

Cudzí jazyk

Zamerať sa na osvojenie si určitej najdôležitejšej slovnej zásoby, vetných a slovných spojení predovšetkým pomocou sluchu (sluchovou cestou) - magnetofón, diktafón, predčítavanie rodičom, učiteľom atď.
Využívame vo väčšej miere názor a konkretizáciu.
Nenútiť deti k doslovným prekladom.
Sústrediť sa na praktické použitie jazyka.
Čítanie dlhších textov v cudzom jazyku výrazne obmedzujeme.
Používať doplňovanie vhodných slov do viet (ústna forma).

Ostatné predmety

V písomných prácach voliť takú formu, aby stačila len krátka odpoveď (najlepšie s voľbou správnej odpovede).
Nenechávať dieťa s dysgrafiou zbytočne písať dlhé poznámky, ktoré sú pre nečitateľnosť nepoužiteľné.
Nechať dieťa zapísať si len najdôležitejšie body, prípadne poveriť spolužiaka písaním cez kopír, označiť najdôležitejšie učivo v učebnici, vopred pripraviť poznámky pre žiaka.
Pri písomných prácach prečítať, prípadne skontrolovať pochopenie zadania úlohy, pripraviť zadania v zvukovej podobe (u žiakov s dyslexiou).
Na hodinách vlastivedy, geografie brať do úvahy, že deti s poruchami učenia majú často problémy s priestorovou a pravo-ľavou orientáciou.
Preferovať ústnu formu skúšania v predmetoch, kde je žiak závislý na čítaní textu (prírodoveda, vlastiveda, geografia, dejepis, literatúra...).
Častejšie kontrolovať pochopenie textu, vyznačovať žiakovi najdôležitejšie fakty. Naučiť žiaka a jeho rodičov takto postupovať pri domácej príprave.