Výpočet nemocenských dávok a rozhodujúce obdobie

Nemocenská dávka je druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) alebo dobrovoľne poistenej osobe, ak boli pre chorobu alebo úraz ošetrujúcim lekárom uznaní dočasne práceneschopnými alebo im bola nariadená karanténa. Vypočítajte si výšku nemocenskej dávky počas vašej práceneschopnosti. Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Pri zamestnancoch je denný vymeriavací základ hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda, resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka. Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň. Podľa § 55 ods. 2 ZSP platí, že DVZ môže byť najviac suma určená z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka.

V praxi to znamená, že maximálnu nemocenskú dávku (napr. maximálne materské) získa zamestnanec z vymeriavacieho základu. Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok v roku 2025, sa najvyššie sumy dávok dajú získať z vymeriavacieho základu. Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikne nárok v roku 2026, sa najvyššie sumy dávok dajú získať z vymeriavacieho základu. DVZ sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta nahor.

Pri súbehu nároku na dávku z viacerých poistení nesmie byť vyšší ako DVZ určený z platného maximálneho vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie. DVZ ani úhrn denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z viacerých nemocenských poistení nesmú byť v období od 1. 1. 2011 do 31. 12. Do 31. 12. 2010 nebola výška DVZ obmedzená. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ alebo bola nepretržite nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, pre výpočet dávky sa použije pravdepodobný DVZ.

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ

Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa určuje DVZ. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí vzhľadom na to, kedy vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napr. kedy začala PN zamestnanca) a kedy vzniklo nemocenské poistenie zamestnanca.

U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. referenčné obdobie).

Rozhodujúce obdobie pre zamestnanca

• Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
• Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite menej ako 90 dní pred vznikom dočasnej PN, rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
• Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.
• V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.

Rozhodujúce obdobie pre SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby

• Ak nemocenské poistenie SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej od 1. januára predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.

Príklady určenia rozhodujúceho obdobia

Príklad 1: Nepretržité nemocenské poistenie

Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 1. 2010. Dňa 12. 3. 2011 mu vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010.

Príklad 2: Prerušenie nemocenského poistenia

Zamestnancovi vzniklo povinné nemocenské poistenie dňa 1. 1. 2011. V období od 12. 2. 2011 do 28. 2. 2011 mal tento zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy. Dňa 12. 5. 2011 bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ bude obdobie od 1. 1. 2011 do 30. 4. 2011.

Príklad 3: Krátke trvanie poistenia a ochrana lehota

Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. Keďže sa poistné platilo od 1. 10. 2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1. 10. 2022 do 9. 1. 2023.

Výška nemocenských dávok

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

• Náhrada príjmu: Vypláca ju zamestnávateľ za prvých 10 dní PN.
  • Od 1. do 3. dňa: 25 % DVZ alebo PDVZ.
  • Od 4. do 10. dňa: 55 % DVZ alebo PDVZ.
• Nemocenské dávky: Vypláca ich Sociálna poisťovňa.
  • Pri zamestnancovi je výška nemocenského 55% DVZ alebo PDVZ od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
  • Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti): 25 % DVZ alebo PDVZ.
  • Od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v ostatných prípadoch: 55 % DVZ alebo PDVZ.

Doba vyplácania nemocenských dávok

• Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní.
• Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa. Od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Kým do roku 2026 Sociálna poisťovňa vyplácala zamestnancom nemocenskú dávku od 11. dňa, od roku 2026 ju vypláca až od 15. dňa. To znamená, že prvých 14 dní práceneschopnosti musí zamestnancovi vyplácať náhradu mzdy jeho zamestnávateľ.
• Doba vyplácania materského sa predĺžila z 28 na 34 týždňov. V prípade osamelej matky ostáva nárok na materské 37 týždňov. V prípade ženy, ktorá porodila naraz 2 a viac detí a aspoň o 2 z nich sa stará, sa bude materské vyplácať 43 týždňov. V prípade iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a o dieťa sa stará, sa doba vyplácania materského predĺžila z 22 na 28 týždňov. Osamelému poistencovi alebo tomu, ktorý prevzal deti do starostlivosti a stará sa aspoň o 2 deti, sa doba nároku na materské predĺžila z 31 na 37 týždňov. Iný poistenec má nárok na materské najviac do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa.

Výpočet výšky dávok - Príklady

Príklad 1: Zamestnanec s mesačnou mzdou 950 eur, PN 14 dní

• Denný vymeriavací základ: 950 * 12 / 365 = 31,23 eur.
• Od 1. do 3. dňa (25% DVZ): 31,23 * 0,25 = 7,81 eur/deň. Spolu: 3 * 7,81 = 23,43 eur.
• Od 4. do 14. dňa (55% DVZ): 31,23 * 0,55 = 17,17 eur/deň. Spolu: 11 * 17,17 = 188,87 eur.

Príklad 2: Zamestnanec s mesačnou mzdou 950 eur, PN 14 dní, 35 dní PN v minulom roku

• Denný vymeriavací základ: (950 * 12) / (365 - 35) = 11400 / 330 = 34,55 eur.
• Od 1. do 3. dňa (25% DVZ): 34,55 * 0,25 = 8,64 eur/deň. Spolu: 3 * 8,64 = 25,92 eur.
• Od 4. do 14. dňa (55% DVZ): 34,55 * 0,55 = 19,00 eur/deň. Spolu: 11 * 19,00 = 209,00 eur.

Podmienky nároku na nemocenskú dávku

Základná podmienka nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je naďalej, a to aj po 1. 1. 2011, nezmenená, zamestnanec nemôže mať v období poskytovania nemocenskej dávky príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnanca. Môže mu plynúť príjem napr. z dohody o vykonaní práce.

Podľa § 31 ZSP povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak dočasná PN, potreba ošetrovania alebo nárok na materské vznikli počas trvania nemocenského poistenia alebo ak tieto udalosti vznikli po skončení poistenia v ochrannej lehote.

Povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba musí mať splnenú základnú podmienku, ktorou je mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná PN, najviac za obdobie posledných 10 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná PN, a to spravidla v lehote do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla dočasná PN. Výnimkou je, ak dočasná PN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát. Od 1. 1. 2011 sa pri nároku na ošetrovné u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby vyžaduje podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch.

Ochranná lehota

Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Od 1. 1. 2011 sa ochranná lehota skrátila zo 42 na 7 dní. Poistenke, ktorej poistenie zaniklo v období tehotenstva, sa ochranná lehota zvyšuje zo 6 na 8 mesiacov. Ak ochranná lehota začala plynúť pred 1. 1. 2011 a neskončila do 31. 12. 2010, posudzuje sa podľa predpisov platných do 31. 12. 2010.

Uplatňovanie nároku na nemocenské

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. Dočasnú práceneschopnosť potvrdzuje lekár zdravotníckeho zariadenia, ktorý to musí aj potvrdiť na oficiálnom tlačive. Nárok si potom poistenec môže uplatniť v Sociálnej poisťovni podľa svojho bydliska. Zamestnanec žiada Sociálnu poisťovňu iba vtedy, ak PN trvala viac ako 14 dní.

• Elektronická PN (ePN): Ak je vystavená elektronická PN, zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
• Papierové tlačivo: Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
• PN v zahraničí: Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

tags: #z #coho #sa #vyrata #pn #z