Od 1. januára 2023 bola do slovenského právneho poriadku zavedená nová forma osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode rodičov - spoločná osobná starostlivosť. Pred jej zavedením náš právny poriadok poznal iba výlučnú osobnú starostlivosť (dieťa je zverené jednému z rodičov) alebo striedavú osobnú starostlivosť (dieťa je striedavo u jedného a druhého rodiča v intervaloch určených súdom). V tomto článku sa budeme venovať podrobnostiam tohto nového inštitútu.
Čo je spoločná osobná starostlivosť?
Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, ktorej cieľom je zachovať taký režim starostlivosti, ktorý rodičia realizujú už v čase pred ich rozchodom či rozvodom, pričom majú aj naďalej po ich oficiálnom odlúčení záujem na zachovaní tohto režimu. Predstavuje najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu.
Ciele a výhody spoločnej osobnej starostlivosti
Cieľom vládneho návrhu zákona bolo najmä doplniť formy osobnej starostlivosti o spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ktorá môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako existujúce formy starostlivosti. Ide o zachovanie väzieb a vzťahov dieťaťa s oboma rodičmi a vyhnúť sa tomu, aby súd striktne určil, ktorému rodičovi dieťa zverí alebo presne prerozdelil čas starostlivosti medzi oboch rodičov. Spoločná osobná starostlivosť má množstvo výhod:
- Dieťa má stabilné prostredie a necíti, že „stratilo“ jedného z rodičov.
- Oboch rodičov vníma ako plnohodnotných a prítomných.
- Konflikty sa znižujú, pretože rozhodnutia sú spoločné.
- Rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti prispôsobovať a meniť podľa aktuálnych potrieb.
Táto forma starostlivosti umožňuje rodičom plne prevziať zodpovednosť za starostlivosť o svoje dieťa, zachovať vzťahy a väzby dieťaťa s oboma rodičmi a je vhodná v takých prípadoch, v ktorých rodičia dokážu dať bokom svoje nezhody a sústrediť sa na svoju rodičovskú rolu v záujme dieťaťa.
Podmienky pre zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pokiaľ ide o hmotnoprávne podmienky, aby súd mohol zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, vyžaduje sa:
- Obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať.
- Obidvaja rodičia majú záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa.
- Obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa.
- Je to v záujme dieťaťa a budú takto zaistené potreby dieťaťa.
Spoločná osobná starostlivosť nemôže byť autoritatívne určená súdom, ale môže byť iba výsledkom schválenej dohody rodičov. Súd môže autoritatívne rozhodnutie nahradiť dohodou rodičov. V prípade uzatvorenia rodičovskej dohody o spoločnej osobnej starostlivosti súd musí skúmať, či je takáto dohoda v súlade so záujmami dieťaťa, či budú zaistené jeho potreby, a či nie je v rozpore so zákonom. Ak dohodu niektorý rodič nedodržiava, druhý z rodičov môže požiadať súd o jej schválenie. Súd dohodu schváli, ak je v súlade so záujmom maloletého.
Starostlivosť zameraná na osobu zjednodušená
Rozdiely oproti striedavej osobnej starostlivosti
V porovnaní so striedavou osobnou starostlivosťou je možné spoločnú osobnú starostlivosť určiť iba v prípade, ak s ňou súhlasia obaja rodičia, kým pri striedavej starostlivosti postačuje súhlas jedného rodiča. Pri striedavej starostlivosti súd v rozhodnutí autoritatívne určí intervaly striedania dieťaťa medzi rodičmi, kým pri spoločnej osobnej starostlivosti si ich dohodnú medzi sebou rodičia. Z tohto pohľadu je výhodou spoločnej osobnej starostlivosti určitá voľnosť režimu, avšak v prípade neplnenia dohodnutého režimu nie je možný súdny výkon rozhodnutia (keďže intervaly striedania nie sú pevne stanovené).
Tabuľka 1: Porovnanie foriem starostlivosti o dieťa
| Kritérium | Výlučná osobná starostlivosť | Striedavá osobná starostlivosť | Spoločná osobná starostlivosť |
|---|---|---|---|
| Súhlas rodičov | Nie je vždy potrebný | Súhlas aspoň jedného rodiča | Súhlas oboch rodičov |
| Určenie súdom | Áno, autoritatívne | Áno, autoritatívne (intervaly) | Iba schválením dohody rodičov |
| Flexibilita režimu | Nízka | Nízka (pevné intervaly) | Vysoká (dohoda rodičov) |
| Vymožiteľnosť súdom | Áno | Áno | Obmedzená (bez pevnej špecifikácie) |
| Zásah štátu | Vysoký | Stredný | Minimálny |
Dohoda rodičov a úloha súdu
V praxi vzájomná starostlivosť osôb, ktoré nežijú v spoločnej domácnosti, často zahŕňa finančnú pomoc, osobnú starostlivosť, starostlivosť o domácnosť, dopravu a spoločenský kontakt. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, ani nič iné. Rozsudok bude krátky. Každý z rodičov má rovnaké postavenie a nároky na dieťa.
Príklad z praxe
V praxi sú prípady, keď rodičia aj po rozvode ostávajú bývať v jednej nehnuteľnosti alebo sa dohodnú, že budú bývanie dieťaťa striedavo využívať. Presne tak to bolo aj v prípade mal. Kristíny a Barbory, o ktorých rozhodoval Okresný súd Malacky. Rodičia bývali v spoločnom byte a dokázali sa dohodnúť na všetkom - od výživy až po každodenné fungovanie. Sudkyňa preto schválila ich dohodu o spoločnej osobnej starostlivosti.
Finančné a daňové aspekty
Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti o dieťa vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu. V prípade zverenia dieťaťa jednému z rodičov tomuto budú patriť i nároky na rodičovský príspevok (do dovŕšenia 3. roku veku dieťaťa alebo 6. roku veku dieťaťa so zdravotným postihnutím).
Podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa platí: „Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov.“ Zároveň zákon uvádza, že sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia sa teda môžu dohodnúť, ktorý z nich bude poberať rodinné prídavky a súd to následne uvedie i v rozsudku.
Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňový bonus suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, ak títo žijú spolu. V súvislosti so zavedením novej formy starostlivosti o mal. dieťa došlo aj k novelizácii zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, kde je upravené vyplácanie týchto štátnych sociálnych dávok aj v prípade, ak súd zveril mal. V takomto prípade sa bude primárne vychádzať z písomnej dohody rodičov o tom, ktorému z nich má byť sociálna dávka štátom vyplatená.
Dôležitosť "najlepšieho záujmu dieťaťa"
Pri rozhodovaní súdu o forme osobnej starostlivosti je vždy podstatný najlepší záujem dieťaťa, ktorý má byť medzi inými záujmami zvažovaný na prvom mieste a má mu byť daný väčší význam než iným záujmom, viac-menej nemusí mať za všetkých okolností absolútnu prioritu. Rozhodovanie tretích osôb o najlepšom záujme dieťaťa vychádza z uspokojenia základných potrieb dieťaťa (výživa, bývanie), jeho rozvoja, názorov a priania dieťaťa, totožnosti dieťaťa, citového spojenia, jeho zdravia, bezpečia, ochrany, zaopatrenia, starostlivosti, súdržnosti rodiny, trvalosti domova, väzieb dieťaťa na kamarátov, zo školských vzťahov, rizík náhradnej starostlivosti, kultúrneho pozadia či náboženskej viery. Samotné rozhodnutie potom musí sledovať cieľ stabilného a nie prechodného riešenia, ktoré sleduje skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa.