Slovensko disponuje sieťou organizácií a iniciatív, ktoré sa venujú pomoci zvieratám v núdzi. Tieto organizácie, často fungujúce ako občianske združenia, útulky, alebo súkromné azýly, zohrávajú kľúčovú úlohu v záchrane, liečbe a hľadaní nových domovov pre opustené, týrané a choré zvieratá. Tento článok poskytuje prehľad o týchto organizáciách a spôsoboch, ako im môžete pomôcť.
Čo je psí hospic a prečo je potrebný?
„Ak potom psík uhynie, viem, že som mu spríjemnila koniec života, či sú to už iba týždne, mesiace, alebo pár rokov,“ vraví Eliška Vafková (40), majiteľka psieho hospicu. Mohli by sme to nazvať aj psí domov dôchodcov. V Bukovinke, dedinke neďaleko Brna, totiž už pár rokov existuje dom, kde si niekdajší obyvatelia psích útulkov aspoň na staré kolená užijú trochu radosti, alebo si dokonca nájdu nového majiteľa.
Myšlienka založiť takéto zariadenie vznikla prirodzene. „Mala som svoje psy, tie mi zostarli a zároveň som sa ako dobrovoľníčka pohybovala v komunite ľudí okolo psieho útulku. Často sme sa rozprávali o tom, ako sa psom v útulkoch žije, napadlo mi, že pre staršie psy to nie je príliš ideálne. Stáva sa to najmä vtedy, ak takému psovi zomrie majiteľ a zviera skončí v útulku,“ vysvetľuje Eliška.
Pred pár rokmi teda začala zisťovať, či v Českej republike existuje zariadenie, kde by psy mohli dožívať a zistila, že také niečo nie je. Vtedy si z útulku vzala staršieho psa, bol to týraný nemecký ovčiak, neskôr k nemu pribudli ďalšie, až ich zrazu mala desať. Vznikol jej zrazu z toho akýsi vlastný hospic, tak si povedala, že tomu dá formu združenia alebo spolku a skúsi to legalizovať. Podarilo sa.
Život v psom hospici
V súčasnosti má Eliška dvadsať psov, no počet sa neustále mení, pretože ľudia si psy často adoptujú. „Nie sme klasický útulok, že by sme sa za každú cenu snažili psy ponúkať na adopciu, aby sme sa ich zbavili. Pôvodná myšlienka bola, že psy tu budú dožívať a s adopciami som ani nepočítala. O psy, z ktorých je vlastne viac ako polovica adoptovateľná, je však medzi ľuďmi záujem. Veľmi tomu pomáhajú sociálne siete, psy majú vlastné fotoalbumy s príbehmi. Nedávno som tu mala omylom šteniatko jazvečíka a v priebehu pár dní sa ozval záujemca,“ pokračuje.
Bez úvodného brechotu štvornohých obyvateľov domu by to zrejme ani nešlo, neskôr sa psíci upokoja, niektorí sa dožadujú pohladenia, iní sa pohodlne roztrúsia po pohovke. Ovčiarka Hermína stále nosí loptičku a núti nás, aby sme jej ju hádzali. „Moja vlastná je iba sučka vlkodava, dostala som ju kedysi od kamarátov ako svadobný dar. Je to taká vtipná historka, pretože manžel mi nevydržal, no pes zostal. Z najstarších sú 15-ročné Pufinka a Pepinka, čierna labradorka Sára má štrnásť a niečo, no úplne najstarší je Heřmánek - ten má osemnásť. Celý život žil na dvore na reťazi, nemal ani meno. Keď sa jeho majiteľom narodilo dieťa, chceli ho dať utratiť. Veterinárka to odmietla, tak skončil u mňa. Kedysi mal zlomenú panvu, majitelia to neriešili, takže má problémy s vyprázdňovaním. Čierna Pepina je u nás mesiac, predtým bola škaredo týraná, teraz sa už dá pohladiť,“ predstavuje nám chlpaté osadenstvo.
Psy môžu byť v dome alebo na záhrade, ako sa im práve zachce. Spia všade a v noci neštekajú. „Spočiatku sme mali ambície, že budú iba dole a hore do spálne a detskej izby nepôjdu. Aktuálne tam spávajú dva a v spálni ich je v noci päť až šesť. Ostatné sú roztrúsené dole po epedách a sedačkách či v pelechoch. Vlkodavka spáva na verande, tam má pokoj od malých, ktorí sú okolo nej ako blchy,“ smeje sa.
Finančné a prevádzkové výzvy
Prevádzkovať takúto psiu inštitúciu vôbec nie je hračka. Eliška v kuse perie pelechy, utiera mláčky, zbiera bobky, pretože najmä nováčikovia ešte nemajú návyky. Psy nekŕmi granulami, ale mäsom, čo mesačne vyjde aj na sedemtisíc korún (260 eur).
„Máme tu firmu, ktorá predáva mäso pre psy, vždy príde dodávka a privezie dvesto kilogramov mäsa. Uprednostňujem mleté, pretože niektoré sú na tom so zubami horšie. Najväčšia položka je však veterina, pretože väčšina psov ku mne prichádza s nejakým zdravotným problémom. Napríklad ‚mopsovej‘ Růženke museli odstrániť oko, mala nádor na maternici, takže ju museli vykastrovať a ešte jej museli odstrániť nádor z nohy. Vyšlo to na sedemtisíc korún. V januári sa poplatky veterinárovi vyšplhali do výšky 22-tisíc korún (815 eur), vo februári to bolo o štyritisíc menej. Je to striedavé, ak počas mesiaca nepríde nijaký pes, tak je to minimum, no to nebýva často, niekedy totiž mesačne pribudnú aj dva,“ hovorí a dodáva, že niektoré útulky psom zabezpečia veterinárnu starostlivosť - dajú ich vykastrovať a ošetriť im zuby, iné sa o to príliš nestarajú. Na psy má poradovník, aby ich nebolo v dome veľa. Spolupracuje s útulkami, ktoré by inak staršie psy dávali utratiť.
„Utopila som v tom úspory, teraz máme, našťastie, celkom veľkú základňu fanúšikov, ktorí nám finančne pomáhajú. Je ich viac ako jedenásťtisíc, síce nie všetci sú aktívni, ale mnohí nám pomáhajú buď materiálne, alebo finančne. Veľa z nich má nastavený trvalý príkaz, napríklad na stovku mesačne, a dohromady je z toho čiastka, s ktorou môžeme počítať. Často robíme akcie, rôzne aukcie a bazáre, na mnohých akciách máme pojazdný stánok s darčekovými predmetmi,“ tvrdí Eliška. Zatiahla do toho aj mamu, ktorá má v Brne domček a stará sa o niekoľko ďalších, má tri psy plus štyri vlastné.
Nové domovy pre psích seniorov
I keď Eliška nerátala s tým, že jej zverencov by si niekto mohol adoptovať, dnes psíky na adopciu bežne ponúka. „Staršie psy si berú nielen dôchodcovia, ale i ľudia, ktorí sú dlho v práci a nemajú príliš veľa času na to, aby sa venovali mladému psovi. Starší pes už nepotrebuje toľko chodiť a behať, väčšinu dňa prespí, večer s ním stačí vyjsť na pätnásťminútovú prechádzku. Cez deň z trucu nedevastuje zariadenie bytu, je spokojný, že ho niekto má rád. Kombinácia šteňaťa a starého človeka je hotové peklo, trpia obaja. Často sa stane aj to, že pes majiteľa prežije a skončí na ulici alebo v útulku. Mala som 83-ročnú susedku, ktorá chodila s dvomi francúzskymi barlami a deti jej kúpili šteniatko labradora. Pani bola nešťastná, pes bol nevybehaný. Stále jej utekal, až sa raz nevrátil. Starší pes by sa s ňou s radosťou pozeral na televízne seriály,“ uvažuje Eliška.
Adopčný poplatok je individuálny, zvyčajne ide o tisíc korún, no ak príde nejaká babička s tým, že jej uhynul psík, tak Eliška nepýta od nej peniaze. „Jeden náš psík žije v Nemecku, ďalší vo Švajčiarsku a jeden dokonca v Bratislave. Ľudia nie sú leniví precestovať takú diaľku, napríklad 23. decembra si tu pre psa bola pani z Plzne,“ podotýka.
Formy pomoci zvieratám v núdzi na Slovensku
Pomoc zvieratám v núdzi má mnoho podôb. Organizácie zabezpečujú veterinárnu starostlivosť, vrátane čipovania, vakcinácie, sterilizácie a kastácie. Poskytujú kvalitnú stravu a dočasné útočisko pre zvieratá, aktívne vyhľadávajú trvalé domovy. Okrem toho sa venujú osvete o ochrane zvierat a organizujú adopčné akcie.
Preutulky.sk: Moderný spôsob pomoci útulkom
Platforma Preutulky.sk predstavuje inovatívny spôsob, ako pomôcť útulkom na Slovensku. V štyroch jednoduchých krokoch si môžete vybrať konkrétny útulok, ktorému chcete pomôcť, a to na základe jeho aktuálnych potrieb. Na stránke každého útulku nájdete zoznam vecí, ktoré potrebuje, a množstvo, ktoré mu ešte chýba. Krmivo, lieky a ďalšie potreby môžete jednoducho objednať z pohodlia domova. Objednávky sú spracovávané každý utorok. Útulky, ktoré dostávajú pomoc cez tento portál, sú veľmi vďačné a pravidelne posielajú poďakovania s fotografiami vyzbieranej pomoci.
Príklady organizácií a ich činnosť na Slovensku
Na Slovensku pôsobí množstvo organizácií, ktoré sa venujú pomoci zvieratám. Mnohé z nich sa špecializujú na konkrétne druhy zvierat alebo regióny, ale všetky zdieľajú spoločnú víziu - pomáhať tým najzraniteľnejším.
- OZ Túlavá labka: Zameriava sa na kastráciu a znižovanie populácie nechcených zvierat.
- OZ Druhá šanca Bardejov: Pomáha zvieratám bez domova, chorým a týraným zvieratám v Bardejove a okolí. Zabezpečuje veterinárnu starostlivosť, stravu a dočasné domovy.
- SOS psíky: Funguje od roku 2010 ako nezisková organizácia na záchranu psíkov.
- Občianske združenie Mops v núdzi, o.z.: Súkromný azyl pre mačičky, ktoré zachraňuje z ulice, stará sa o ne, ošetruje a lieči.
- OZ Mačky Humenné: Pomáha mačičkám v núdzi v Humennom a okolí.
- OZ UVP: Poskytuje trvalé alebo dočasné útočisko pre domáce a hospodárske zvieratá v núdzi.
- Občianske združenie ZATÚLANÝ CHLPÁČIK - psia nádej: Poskytuje opateru túlavým, opusteným, strateným a týraným psíkom a mačičkám.
- Občianske združenie OČAMI PSA z Lipt. Mikulasa: Venujú sa opusteným a túlavým psíkom.
Súkromný azyl, v ktorom sa nachádzajú prevažne staré, choré a hendikepované zvieratká - psi a mačky, ktoré boli zachránené z ulice, alebo zo zlých podmienok a vzhľadom na ich vek alebo zdravotný stav bola šanca na nájdenie nového domova takmer nulová. Niekedy sme posledná šanca pre zvieratko zúbožené, choré, staré, nechcené, zabudnuté, vyhodené, alebo často blízko smrti.
„Máme tu ovčiačku z útulku z Karlových Varov. Bola týraná, podvyživená, mala preležaniny, vedela som, že to nebude nadlho. Vydržala päť týždňov, užila si pomalé vychádzky, pravidelnú stravu, niečo pekné. Nezomierala niekde v koterci v útulku, boli sme s ňou až do konca. Teší ma, že psom aspoň trochu pomôžem, beriem to ako nejaké poslanie,“ zdôrazňuje Eliška.
Ako môžete pomôcť?
Finančný dar: Mnohé organizácie sú závislé na finančných daroch od verejnosti. Aj malá suma môže znamenať veľký rozdiel v zabezpečení potravy, liekov či veterinárnej starostlivosti.
Materiálna pomoc: Útulky a združenia často potrebujú krmivo, lieky, deky, hračky a ďalšie potreby. Tieto veci môžete priniesť osobne alebo poslať prostredníctvom platforiem ako Preutulky.sk.
Adopcia: Poskytnutie nového domova starému alebo zranenému zvieraťu je jedným z najvzácnejších darov. Ak máte možnosť a kapacitu, zvážte adopciu.
Dobrovoľníctvo: Pomoc s venčením, socializáciou, údržbou priestorov či organizáciou podujatí je neoceniteľná.
Eliškin deň začína skoro ráno, má totiž dvadsať živých budíkov. „Vstávame o pol piatej, jeden začne štekať, pridajú sa ďalšie, chcú raňajky, ísť von, pohladiť... Na vychádzky chodievame, ak je dobré počasie, dvakrát až trikrát do týždňa po skupinkách podľa výkonnosti. Akčnejšie psy zvládnu dvanásť až pätnásť kilometrov, vrátime sa, dám si kávu a beriem ďalšie na kratšiu, asi 5-kilometrovú trasu. Napokon idú najpomalšie na malý okruh. Tie, ktoré ledva chodia, sa prejdú po záhrade, ak sa im chce,“ vysvetľuje.
„Pekné na konci“ znamená pre mnohé zvieratá práve pobyt v takomto zariadení, kde zažijú lásku, starostlivosť a dôstojný záver života. Psov, ktorí idú na adopciu, je viac než tých, ktoré v hospici uhynú. „Máme nadviazanú spoluprácu s brnianskym krematóriom pre zvieratá. Samozrejme, ak psík zahynie, vždy si to odplačem. A smutno mi je, aj keď ide na adopciu, ale vtedy som zároveň rada, že psík bude mať domov. Mnohé psy zažívajú niečo pekné až u nás. Niektoré boli dlho týrané, žili v hrozných podmienkach, alebo boli roky v útulku. Veď tamtá biela Pepina, keď k nám prišla, tak bola týždeň zalezená pod vaňou a bála sa vyliezť. Pôvodne žila u ‚zberateľa‘ psov s ďalšími psami na dvore, ktoré ju šikanovali. Až u nás sa naučila, čo je to normálny život,“ hovorí.