Vývoj doplnkového dôchodkového sporenia a jeho fungovanie na Slovensku

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), známe aj ako tretí pilier, predstavuje kľúčový prvok v systéme zabezpečenia príjmu v starobe. Jeho cieľom je poskytnúť účastníkom dodatočné ekonomické benefity a zlepšiť ich ekonomickú situáciu na dôchodku, čo je obzvlášť dôležité vo svetle obmedzenej podpory zo strany štátu v základnom dôchodkovom systéme.

Historický vývoj doplnkových dôchodkových schém

Súbežne s vývojom základného dôchodkového systému sa začali vo svete vyvíjať aj doplnkové dôchodkové schémy. Najskôr to bola iniciatíva, ktorá sa orientovala na konkrétne typy zamestnancov, napríklad bankových úradníkov alebo na vybrané „nedostatkové“ profesie. Zamestnávatelia mali záujem týchto zamestnancov nielen získať pre výkon daného povolania, ale si ich aj dlhodobo udržať. Aby zvýšili atraktivitu vybraných povolaní, vytvárali pre nich preto osobitné doplnkové dôchodkové schémy.

Postupne, aj pod tlakom odborových organizácií, sa začali doplnkové schémy rozširovať na širší okruh zamestnancov. V tomto období sa aj výrazne zvyšuje regulácia, ale aj podpora doplnkových systémov z pozície štátu. Dnes existujú doplnkové schémy asi vo všetkých vyspelých ekonomikách sveta. Niektoré štáty dokonca pristúpili k povinnej účasti v doplnkových schémach pre konkrétne odvetvia alebo celú ekonomiku. Skutočnosťou je, že zdrojom výrazne vyššej životnej úrovne dôchodcov z vyspelejších krajín sú práve doplnkové schémy.

Tretí pilier na Slovensku

Samotné označenie „tretí pilier“ je produktom nedávnej doby. Nájdeme veľa rôznych metodík, ako označovať jednotlivé nástroje na zabezpečenie optimálneho príjmu po odchode do dôchodku. Vo všeobecnosti sa používa „trojpilierová“ schéma. Pravda ale je, že presná definícia jednotlivých pilierov, ako aj ich organizácie a významu sa v jednotlivých krajinách odlišuje.

Tretí pilier na Slovensku vznikol v roku 1996 ako doplnkové dôchodkové poistenie, a to zákonom č. 123/1996 Z.z. Toto doplnkové dôchodkové sporenie bolo, obdobne ako dnes, postavené na vzťahu zamestnanec - zamestnávateľ a podpore štátu. Nositeľom doplnkovej schémy boli doplnkové dôchodkové poisťovne. Základom pre získané dôchodkové nároky bol takzvaný dávkový plán. Kontrolu nad ich fungovaním zabezpečovalo ministerstvo práce a ministerstvo financií. V tomto období vstúpili do systému takmer všetci podstatní zamestnávatelia na Slovensku a systém sa začal úspešne rozvíjať.

Súčasnú organizačnú podobu získala doplnková schéma na Slovensku v rámci komplexnej dôchodkovej reformy v rokoch 2003 - 2006. Na základe zákona č. 650/2004 Z.z. Pre účastníkov to znamenalo možnosť lepšieho výberu uloženia svojich dôchodkových úspor do dôchodkového fondu, ktorý svojím investičným profilom lepšie vyhovoval ich investičnej stratégii pri tvorbe dôchodkových úspor. Naďalej zostal ako základný dokument pre definovanie dôchodkových nárokov vyššie uvedený dávkový plán.

Podpora doplnkového dôchodkového systému zo strany štátu sa od jeho vzniku postupne obmedzovala. Dôsledkom bol znižujúci sa záujem o vstup do tretieho dôchodkového piliera a tým aj znižovanie jeho významu z pohľadu spoločnosti ako celku. Nateraz poslednou zásadnou zmenou systému doplnkového dôchodkového sporenia je novelizácia zákona č. 650/2004 Z. z. Pre účastníkov, ktorí do systému vstúpili pred účinnosťou tejto zmeny, je podmienkou získania daňových úľav prestúpiť na nový systém, ktorý vylúčil pôvodné dávkové plány a nároky na dávky zo systému upravil priamo zákonom.

Účasť v doplnkovom dôchodkovom sporení

Na Slovensku je nateraz účasť v doplnkovej schéme zväčša dobrovoľná pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa. Výnimku tvoria len zamestnanci, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného úradu verejného zdravotníctva do kategórie III. Doplnkové dôchodkové sporenie predstavuje dobrovoľnú formu sporenia a z legislatívneho hľadiska ho upravuje zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Účastník a zamestnávateľ, ktorí platia príspevky, odvádzajú príspevky sami, pričom za zamestnanca môže príspevky odvádzať jeho zamestnávateľ na základe dohody so zamestnancom (dohoda o zrážkach zo mzdy).

Povinnosti zamestnávateľa

• Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu do 30 dní odo dňa, keď zamestnanec začal vykonávať prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b).
• Zamestnávateľ hostiteľského členského štátu je každý subjekt, ktorý zahŕňa jednu alebo viac právnických osôb alebo fyzických osôb, koná ako zamestnávateľ alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba a má zámer platiť alebo platí príspevky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu alebo platí príspevky zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonať cezhraničný prevod do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 37d.
• Za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b) a má uzatvorenú účastnícku zmluvu, platí príspevky zamestnávateľ, a to od prvého dňa výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b).
• Platenie príspevkov zamestnávateľa, ich výšku a obdobie od vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého je fyzická osoba zamestnancom, počas ktorého zamestnávateľ nie je povinný platiť príspevky (ďalej len „čakacie obdobie“), možno v rozsahu ustanovenom týmto zákonom dohodnúť v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, so splnomocnenými zástupcami zamestnancov.
• Zamestnávateľ je povinný elektronicky zasielať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozpis príspevkov za zamestnancov, ktorí sú účastníkmi, v lehote dohodnutej v zamestnávateľskej zmluve. Ak zamestnávateľ platí príspevky za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b), je povinný tieto platby v rozpise označiť spôsobom, ktorý vyjadruje skutočnosť, že ide o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b).

Účtovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“) osobitne neupravuje účtovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. V zmysle § 66 postupov účtovania na sledovanie miezd a odmien sú určené účty 521, 522 a 523. Na týchto účtoch sa účtujú mzdy a odmeny v hrubých sumách. Za mzdu sa podľa § 118 ods. 2 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce nepovažuje príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie a teda nie je súčasťou hrubej mzdy zamestnanca.

Na sledovanie sociálneho poistenia sú určené účty 524, 525 a 526. Poistenie vyplývajúce zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) sa účtuje na účte 524. Keďže zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia týkajúce sa doplnkového dôchodkového sporenia, nejedná sa o zákonné poistenie, tzn. neúčtujeme o ňom na účte 524. Na účte 525 sa účtujú príspevky zamestnávateľa na sociálne poistenie, ktoré hradí dobrovoľne, napr. príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.

Doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona. Obchodné meno doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musí okrem náležitostí podľa Obchodného zákonníka obsahovať označenie „doplnková dôchodková spoločnosť“ alebo skrátené označenie „d.d.s.“. Základné imanie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je najmenej 1 650 000 eur alebo ich ekvivalent v cudzej mene a musí byť splatené pred podaním žiadosti podľa § 23 ods. 1.

Udelenie povolenia a dohľad

Povolenie na činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeľuje Národná banka Slovenska na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti možno rozhodnutím Národnej banky Slovenska povolenie zmeniť.

Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je povinný podať príslušnému registrovému súdu návrh na jej zápis do obchodného registra na základe povolenia do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne informovať Národnú banku Slovenska bez zbytočného odkladu o zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia, a o zmenách v skutočnostiach uvedených v § 23 ods. 1 písm. c).

Národná banka Slovenska žiadosť o udelenie povolenia zamietne, ak žiadateľ nesplní alebo nepreukáže splnenie niektorej z podmienok. Medzi dôležité podmienky patrí aj bezúhonnosť osôb pôsobiacich vo funkciách v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie.

Systém organizácie a riadenia

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť účinný systém organizácie a riadenia primeraný jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností. Systém organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zahŕňa primeranú a transparentnú organizačnú štruktúru s jednoznačným oddelením zodpovedností, ako aj účinný systém zabezpečujúci výmenu informácií.

DDS je tiež povinná prijať záložný plán, ktorý obsahuje primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitého uchovania základných údajov a funkcií a na nepretržité poskytovanie jej služieb a výkon činností pri poruche jej systémov. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vykonať a zdokumentovať vlastné posúdenie rizík primerané jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností.

Prijímať interné predpisy na zabezpečenie plnenia pravidiel obozretného podnikania a pravidiel činnosti a na zabezpečenie vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon jej činnosti a umožnili riadne nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch v prospech a v záujme účastníkov a poberateľov dávok. Vnútorné predpisy sa preskúmajú a upravia v súvislosti s každou podstatnou zmenou, najmenej raz za tri roky.

Výplata dávok z doplnkového dôchodkového sporenia

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vyplatiť dočasný doplnkový starobný dôchodok, dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a predčasný výber, ak o ne účastník požiada po splnení podmienok na ich vyplácanie ustanovených týmto zákonom. Poisťovňa vypláca doživotný doplnkový starobný dôchodok a doživotný doplnkový výsluhový dôchodok po splnení podmienok na ich vyplácanie ustanovených týmto zákonom, a to na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovňou a účastníkom.

Suma doživotného doplnkového starobného dôchodku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka a od veku účastníka, od ktorého sa začne vyplácať doživotný doplnkový starobný dôchodok. Suma dočasného doplnkového starobného dôchodku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka, počtu rokov, počas ktorých sa dočasný doplnkový starobný dôchodok bude vyplácať.

Pán Valentovič si sporil v treťom pilieri dvadsať rokov a ku dňu priznania doplnkového starobného dôchodku mal práve šesťdesiatku. Nasporená suma bola vyše tridsaťtisíc eur, a keď mu na účte pristála prvá dávka, prepadla ho tak trochu nostalgia. Sporenie v treťom pilieri ponúkol Ľubomírovi ešte kedysi dávno jeho zamestnávateľ. A keďže to bola firma, ktorá sa dobre starala o svojich ľudí, prispievala mu mesačne sumou až 75 eur. Sporenie počas celého obdobia vo Vyváženom príspevkovom d.d. fonde. Až v tej chvíli, keď to videl Ľubomír „čierne na bielom“, povedal si, že teraz doženie všetko, čo nestihol, a kúpil si ten elektrický bicykel. Dnes už Ľubomír brázdi na bicykli Slovensko aj Česko štvrtý rok.

tags: #vyvoj #doplnkoveho #dochodkoveho #sporenia