Výtvarná výchova ako metodická pomôcka pre rozvoj vizuálnej gramotnosti a prekonávanie rodových stereotypov

Vizuálna gramotnosť zohráva v dnešnom svete čoraz dôležitejšiu úlohu. Sme ňou obklopení v každodennom živote, a preto je nevyhnutné, aby sme ju rozvíjali už od útleho veku. V školskom prostredí by sa mala prepájať s ostatnými predmetmi, a to nielen pri čítaní a matematike, ale aj vo výtvarnej výchove. Tento článok sa zameriava na to, ako môže výtvarná výchova slúžiť ako metodická pomôcka pre učiteľov pri rozvíjaní vizuálnej gramotnosti u žiakov a tiež, ako prostredníctvom nej prekonávať rodové stereotypy.

Vizuálna gramotnosť: Definícia a význam

Pojem vizuálna gramotnosť nemá jednoznačnú definíciu. Medzi prvých priekopníkov v definovaní dôležitosti vizuálnej gramotnosti patrí Robert Tyler Davis, ktorý vyzdvihoval okrem písania a čítania nutnosť rozvoja aj iných gramotností, aby sme sa dokázali lepšie prepojiť do zložitého sveta. Preto je nutné mať aj isté schopnosti pozorovania tvoriace vizuálnu gramotnosť. Okrem pozorovania je však potrebné svoje schopnosti aj konštruktívne využívať (Davis in Peńa, 2018).

Dôležitosť vizuálnej gramotnosti vyzdvihol najmä John Debes (1969). Vďaka nemu sa začal tento termín viac objavovať nielen v terminológii vedcov, ale aj na verejnosti. Za vizuálnu gramotnosť vyhlasuje skupinu zrakových kompetencií, ktoré človek rozvíja nielen tým, že vidí, ale aj integrovaním ďalších zmyslových zážitkov. Vizuálna gramotnosť umožňuje jedincovi interpretovať prirodzené alebo umelo vytvorené viditeľné akcie, objekty a symboly, s ktorými sa stretáva. Vďaky využívaniu týchto kompetencií môže človek komunikovať s ostatnými a je tiež schopný pochopiť majstrovské diela vizuálnej komunikácie (Debes, In: Peńa, 2018).

Rovnako ako Davis i Debes považujú vizuálnu gramotnosť za kompetenciu, ktorú sa možno naučiť a zlepšovať sa v nej. Výskumníci z Association of College & Research Libraries zadefinovali vizuálnu gramotnosť ako súbor schopností dávajúcu jedincovi možnosť nielen vyhľadávať a interpretovať, ale tiež používať, resp. vytvárať obrazy a vizuálne média. Vizuálne kompetencie pomáhajú žiakovi analyzovať a pochopiť konceptuálne, kultúrne, etické, estetické, intelektuálne a tiež technické zložky, ktoré sú súčasťou výroby a používania vizuálnych materiálov. Vizuálne zdatný jedinec dokáže vizuálne média kritizovať a tiež hodnotne prispievať ku kultúre a do súboru zdieľaných znalostí (Hattwigg et. al., 2011). Ak sa človek stane vizuálne gramotným, mal by sa vedieť v kultúre orientovať oveľa jednoduchšie a zlepšiť tak svoju kvalitu života (Brücknerová, 2011).

Výchovu vizuálnej gramotnosti možno začleniť do viacerých predmetov, pričom najvhodnejšie sa javia výtvarná výchova a výučba súčasného umenia. Výtvarná výchova by mala ponúkať priestor pre reflexiu našej reality spolu s mediálnym svetom. Obrazový charakter mediálnych oznámení obsahuje vizuálne symboly, vďaka ktorým sa popri umení stáva súčasťou našej skúsenosti, a preto je potrebné ich začleniť do výtvarnej výchovy (Chocholová, 2008). Fulková (In Skřivanová, 2014) vysvetľuje vizuálnu gramotnosť ako komplex kritických nástrojov, naučením ktorých dokážeme predísť manipulácii detí v súčasnom vizuálnom svete a vedieť spracovať moc obrazov.

Výtvarná výchova ako nástroj rozvoja vizuálnej gramotnosti

Výtvarná výchova ponúka ideálny priestor pre rozvoj vizuálnej gramotnosti. Žiaci sa učia nielen vytvárať vizuálne diela, ale aj ich analyzovať a interpretovať. To im umožňuje lepšie porozumieť svetu okolo seba a kriticky hodnotiť vizuálne informácie, s ktorými sa stretávajú. Výtvarná výchova rozvíja osobnosť človeka, jeho cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, obrazotvornosť a analytické myslenie. Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Je to tvorivý proces, má schopnosť vyjadrovaciu, interpretačnú, výchovnú i vzdelávaciu.

Metodické prístupy a aktivity

Existuje mnoho metodických prístupov a aktivít, ktoré môžu učitelia využiť na rozvoj vizuálnej gramotnosti vo výtvarnej výchove. Niektoré z nich zahŕňajú:

• Analýza umeleckých diel: Žiaci sa učia analyzovať rôzne umelecké diela, identifikovať ich základné prvky (farba, kompozícia, štruktúra) a interpretovať ich význam. Môžu sa zamerať na rôzne štýly a obdobia, aby získali širší prehľad o dejinách umenia.
• Tvorba vlastných diel: Žiaci vytvárajú vlastné umelecké diela s dôrazom na vizuálnu komunikáciu. Učia sa používať rôzne techniky a materiály na vyjadrenie svojich myšlienok a pocitov.
• Vizuálne hry a cvičenia: Žiaci sa hrajú vizuálne hry a riešia cvičenia, ktoré rozvíjajú ich pozorovacie schopnosti a schopnosť interpretovať vizuálne informácie.
• Práca s fotografiou a videom: Žiaci sa učia pracovať s fotografiou a videom, vytvárať vlastné projekty a analyzovať vizuálne posolstvá v médiách.
• Využívanie digitálnych technológií: Žiaci využívajú digitálne technológie na tvorbu a analýzu vizuálnych materiálov. Môžu pracovať s grafickými programami, vytvárať animácie alebo digitálne koláže.

Príklad vyučovacej hodiny: Nemé tváre rozprávajú

Cieľom návrhu vyučovacej hodiny "Nemé tváre rozprávajú" je zdôvodniť vizuálnu gramotnosť a komunikáciu, kontrolovať vedomosti a vyjadrovanie, zhodnotiť a oceniť záujem žiakov o umenie. Časová dotácia sú tri vyučovacie hodiny a je určená pre žiakov štvrtého ročníka ZŠ. Podľa ISCED-u 1 od žiakov neočakávame naplnenie vopred vyhodnotených výsledkov. Chceme podporiť tvorivosť žiaka, aby si rozvíjal vlastné nápady a koncepcie. Cieľom návrhu vyučovacej hodiny je oceniť vzťah k umeniu, kultúre a škole, ale aj latentne reprodukovať poznatky o vizuálnej gramotnosti.

Prekonávanie rodových stereotypov vo výtvarnej výchove

Výtvarná výchova môže tiež zohrávať dôležitú úlohu pri prekonávaní rodových stereotypov. Učitelia môžu využiť rôzne aktivity a diskusie na to, aby žiakov podnietili k zamysleniu sa nad tradičnými rodovými rolami a k prehodnoteniu svojich vlastných predsudkov.

Metodická príručka Európskej komisie

Metodická príručka vytvorená Európskou komisiou je určená pre žiačky a žiakov vo veku 6 až 9 rokov (1. cyklus). Jej cieľom je pomôcť učiteľkám a učiteľom venovať sa otázke rodových stereotypov prostredníctvom veku primeraných rozmanitých aktivít (spolu je ich až 22).

Aktivity zamerané na rodové stereotypy

• Vzdelávacie aktivity: Aktivity skúmajú, do akej miery a či vôbec sú školy oslobodené od stereotypov.
• Práca: Vzdelávacie aktivity skúmajú, do akej miery sú rodové stereotypy prítomné vo svete práce. Ako ľudia robia dôležité rozhodnutia o svojom budúcom povolaní a ako tieto rozhodnutia ovplyvňujú ich budúcnosť a osobnostný rozvoj? Témou je aj prístup k vyváženému vzťahu medzi pracovným a súkromným životom, tovarom a službám.
• Doprava: Rodová rovnosť na príklade súčasných povolaní v sektore dopravy.

Príklady aktivít

• Diskusie o rodových stereotypoch v umení: Žiaci diskutujú o tom, ako sú muži a ženy zobrazovaní v umení a ako sa tieto zobrazenia menili v priebehu času. Môžu sa zamerať na to, ako sú zobrazovaní v rôznych povolaniach a ako sa tieto zobrazenia líšia od reality.
• Tvorba umeleckých diel s prekonávaním stereotypov: Žiaci vytvárajú umelecké diela, ktoré zobrazujú mužov a ženy v netradičných rolách a povolaniach. Môžu napríklad nakresliť ženu ako vedkyňu alebo muža ako opatrovateľa detí.
• Analýza reklám a médií: Žiaci analyzujú reklamy a médiá a identifikujú rodové stereotypy, ktoré sa v nich vyskytujú. Učia sa kriticky hodnotiť tieto zobrazenia a vytvárať vlastné alternatívne reklamy, ktoré prekonávajú stereotypy.
• Hry a simulácie: Žiaci sa hrajú hry a simulácie, ktoré im umožňujú vyskúšať si rôzne rodové role a povolania. To im pomáha lepšie pochopiť, ako rodové stereotypy ovplyvňujú ich vlastné rozhodnutia a správanie.

Dôležitosť záujmu učiteľa o výtvarné umenie

Prvým predpokladom dobrého učiteľa výtvarnej výchovy je jeho záujem o výtvarné umenie a vyjadrovanie. Učebný zdroj je zameraný na tvorivé využitie podnetov z ľudového umenia v edukačnej praxi výtvarnej výchovy v základných školách, v základných umeleckých školách a na stredných školách umeleckého charakteru. Učebný zdroj približuje pedagógom všeobecné základy, metódy a formy galerijnej pedagogiky a jej využívania vo výchovno-vzdelávacom procese. Úzka kooperácia medzi galériou a školou je pre školu, konkrétne pre výtvarnú výchovu, prínosom.

Učebný zdroj je zameraný na precvičovanie výtvarných techník, ktoré môžu vychovávatelia priamo využiť vo svojej výchovno-vzdelávacej praxi. Výtvarné aktivity podporujú u detí rozvoj tvorivosti, samostatnosti a sústredenia. Cieľom učebného zdroja je poskytnúť pedagógom základné metodické poznatky týkajúce sa pedagogického vedenia výtvarných aktivít, zoznámiť ich s praktickými ukážkami takéhoto spôsobu práce.

Učebný zdroj vytvorený k akreditovanému programu má za cieľ podporiť a rozvíjať uvedomelé konanie spotrebiteľov, aby predchádzali unáhleným rozhodnutiam, ktoré ponúkajú špeciálne školení marketingoví odborníci. Učebný zdroj je spracovaný k akreditovanému programu kontinuálneho vzdelávania Výtvarné techniky a ich uplatnenie pri rozvoji tvorivosti v edukačnom procese. Vzdelávací program Tvorivá dielňa pre učiteľov výtvarnej výchovy I. - Paličkovaná čipka pre začiatočníkov je jeden z programov, ktorý ponúka možnosť aplikácie prierezovej témy regionálna kultúra a tradičná ľudová kultúra do vyučovacieho procesu v rámci ISCED 1, ISCED 2 aj ISCED 3. Učebný zdroj vytvorený k tomuto programu má ambíciu ukázať, že základy paličkovania zvládnu aj deti. Cieľom učebného zdroja je predstaviť učiteľom výtvarnej výchovy všestranné využitie editora EduArt v edukačnom procese, pretože podporuje rozvoj obrazotvornosti a tvorivosti u žiakov.

Výtvarné aktivity sprevádzajú deti od raného detstva. Prostredníctvom nich sa rozvíja osobnosť dieťaťa, objavuje samo seba, poznáva svet okolo seba a hľadá odpovede na svoje otázky. Je to prirodzený prejav a hnacia sila jeho učenia sa. Obsahom vzdelávacieho programu Tvorivá dielňa pre učiteľov výtvarnej výchovy I.

Výtvarné techniky a ich uplatnenie

Výtvarné techniky sa uplatňujú a dostatočne sa využívajú aj pri príprave detí. Príprava detí po stránke obsahu, pochopenia problémov, dostatok silných citových zážitkov a ujasnenie predstáv. Novú úlohu dáva zvládnutie novej nepoznanej techniky, ktorú vychovávateľka sama musí ovládať a pred prácou vyskúšať, inak ju nemôže zvládnuť. Organizuje s deťmi exkurzie, spoločný výlet, karneval a pod. Dôležitá je aj príprava techniky, ktorú musí vychovávateľka ovládať, aby predišla problémom z nedostatočných predstáv, ktoré môžu brániť zvládnutiu daného výtvarného námetu.

Kresba je základný výtvarný postup, väčšinou jednofarebný. Pri viacfarebnej kresbe je diskutabilné, či ide o kresbu alebo už o maľbu. Základom k maľbe alebo kresbe je vždy maliarske plátno alebo papier, stojan, štetce, maliarske farby či iné maliarske potreby. Pokrokom doby sa ale výtvarné techniky viac rozšírili, ľudia sa im začali viac venovať a vznikali ďalšie a nové výtvarné techniky. Kresbu môžeme robiť všetkými možnými nástrojmi - nanášať prstami, perami, nohami, špachtľou atď.

Druhy výtvarných techník

Medzi najpoužívanejšie výtvarné techniky patria:

• Kresba: Jej výrazovým prostriedkom je línia. Používame pastel, uhol, hrudku, kriedu, ceruzu a iný suchý grafický materiál. Môžeme použiť moridlá, vodové farby, farebné atramenty, a iné. Môžeme silnú líniu rozmývať, čiže lavírovať. Kresba sa uplatňuje na ploche predmetu. Je to kresba drievkom, perom, tušom, fixom, prípadne štetcom. Z lineárnej kresby ľahko dostávame kresbu objemovú.
• Kolorovaná kresba: Je technika a tvorí prechod medzi kresbou a maľbou. Kresba ceruzkou, alebo perom a farba sa nanáša lazúrne, plošne iba v lokálnom tóne. Môžeme ju zaradiť vtedy, ak sa s touto technikou stretnú v umeleckých dielach (Napr. Národopisné štúdie od J. Mánesa, ilustrácie od Ľ. Fullu).
• Škvrnová kresba tušom: Je technika na uvoľnenie ruky, pracujeme na väčších formátoch papiera. Je veľmi vítaná, lebo dáva línii samovoľné určité výtvarné kvality - akcenty.
• Perokresba: Je jednou z najstarších techník. Pracuje sa s perom rôznej tvrdosti a zahrotenia, prípadne i Redis-perom. Je vhodná pre deti v spojení s mokrým podkladom.
• Kresba ceruzkou: Používame mäkké ceruzky rady B. Kreslíme na drsnejší papier.
• Kresba hrudkou a uhlíkom: Hrudka je tvrdšia ako uhlík, má hnedú farbu, uhlík je oveľa mäkší a je čierny. Práca uhlíkom sa stiera, a preto ju fixujeme.
• Grafické techniky: Klasické grafické techniky, ako je linoleorez, drevorez, papierorez a podobne, využívajú formu a odtláčanie na papier, textil a podobne.
• Tlač z koláže: Využíva čo-to z papierovej koláže. Pripravíme si vystrihnutím a nalepením štočok alebo matricu, ktorú potom odtláčame.
• Monotypia: Klasická grafická technika. Namaľujeme námet štetcom a tušom, pripravíme štočok, na ktorý navaľkáme tlačiarenskú farbu a potom odtláčame.
• Suchá ihla: Technika, ktorá vyžaduje špeciálne pomôcky. Škrabeme do podkladovej farby zvolený námet.
• Kombinované techniky: Vznikajú spájaním dvoch, prípadne viacerých techník. Najčastejšie sa spájajú dve základné techniky ako kresba a maľba.
• Maľba: Rozvíja a kultivuje farebné cítenie. Maľba pastelom a v praxi tvorí prechod medzi kreslením a maľovaním. Môže byť suchým - kriedovým, alebo olejovým. Maľuje sa na hladkú plochu, ktorú môžeme aj preškrabávať. Má výraznú svietivosť a môže sa používať tak zmysle lineárnom, ako i plošnom.
• Temperová maľba: Krycie farby s matným povrchom, ľahko sa stierajú. Používame temperové, práškové, gvašové farby na formáty pevnejšieho papiera plochými štetcami.
• Maľba vodovými farbami: Akvarelové farby, ktorými maľujeme na drsnejší papier a to guľatými, vlasovými štetcami.
• Maľba na sklo: Jedna z najstarších ľudových techník, podobná kolorovanej kresbe. Používame štetec a temperové farby. Kreslíme na sklo, a potom sa vymaľujú plochy a pozadie. Môže sa použiť aj farebný lak. Obraz sa maľuje v zrkadlovom obraze s obrázkom predmaľovaným na papieri.
• Zapúšťanie do vlhkého podkladu: Vznikajú práce dekoratívneho charakteru. Maľujeme obrázok - napr. vajíčka, kvety, postavy, stromy.
• Tepanie: Po zaschnutí utrieme. Vznikajú vzory na šatky, dekorač.

Práce z textilu

Práce z textilu zahŕňajú:

• Monotyp na textil: Farba sa nanáša na sklo a následne sa textil pritlačí. Vzory sa môžu vytvárať riedidlom.
• Vyväzovaná batika: Patrí k najstarším ľudovým spôsobom výzdoby textilu. Ide o farbenie textílií.
• Textilná koláž: Vzniká kombináciu rôznych materiálov - textil, drevo, kov, kameň a pod. Vytvára farebné kontrasty a napätie medzi nimi. Kúsky textilu sa prilepujú na jednofarebný základ. Dôležitá je aj forma a spôsob šitia, ktoré zvyšujú výtvarný účinok. Farby sa môžu buď splývať s pozadím, alebo sa naopak výrazne zdôrazňujú. Oboje sa riadi zámerom tvorcu. Základ môže byť jednofarebný.
• Práce z vlny: Patrí k najstarším výzdobám textilu. Pomocou nich môžu deti vytvárať jednoduché obrázky. Vytvorenie osnovy na hrubom kartóne, alebo na drevenom ráme. Prepletáme rôznofarebnú vlnu do kruhu smerom od stredu hviezdice k okrajom rámu.

Modelovanie

Modelovanie zahŕňa:

• Plastické práce: Môžu byť priestorové (trojrozmerné) alebo reliéfne (tretí rozmer majú zmenšený).
• Hlina: Najvhodnejší modelovací materiál, s ktorým sa deti zoznámia už v MŠ. Vhodný pre tvorbu úžitkových predmetov. Po vyschnutí sa môže výrobok nalakovať.
• Plastelína: Pre žiakov najprístupnejšie.
• Modulit: Finančne náročnejší materiál. Treba ho dôkladne prehnietiť rukami, aby sa nelepil. Po vytvarovaní sa vloží do vriacej vody, čím získa tvrdosť a trvácnosť.
• Cesto: Finančne nenáročné, no náročné na prípravu hmoty.
• Papierová hmota: Rozmočenie novinového papiera vo vode, uvarenie a rozmixovanie na kašu. Väčšie výrobky vytvoríme pomocou základu z pohára, rúrky z toaletného papiera a pod. Okolo základu vymodelujeme požadovaný tvar výrobku a necháme vyschnúť. Po vyschnutí sa môže namaľovať a nalakovať.
• Kašírovanie: Oblepovanie vystrihnutého základu z hrubého kartónu zo všetkých strán kúskami papiera navlhčených v škrobovom lepidle. Položíme 3-5 vrstiev. Po zaschnutí výrobok vyhladíme brúsnym papierom, namaľujeme a nalakujeme.
• Balóny: Olepíme kúskami papiera navlhčených v škrobovom lepidle. Po zaschnutí vyfúkneme, alebo prepichneme.
• Plastika z papiera: Papier poskytuje veľa možností na plastické práce. Z textilu, dreva.
• Plastické práce z rôznych materiálov: Poskytujú široké využitie na spracovanie a pre tvorbu rôznych predmetov (robot, budovy, zámky, hrady, postavy, dopravné prostriedky a pod.).

Riadenie výchovno-vzdelávacej práce so žiakmi

Výchovno-vzdelávacia práca so žiakmi v čase mimo vyučovania, v školských kluboch, má pre rozvoj žiakov osobitný význam. Pri vyučovaní procesom výchovno-vzdelávacím sa kladie dôraz na uplatnenie poznatkov v praktickej činnosti a v záujmových činnostiach. Cieľom je odreagovanie, odpočinok a rekreácia, ako aj rozvoj osobnosti dieťaťa. Hotové práce môžu slúžiť i ako inšpirácia k ďalším prácam.

Záujmová činnosť sa vykonáva prevažne raz do týždňa. Deti sú v oddelení ŠKD zaradené podľa veku, najčastejšie podľa tried. V záujmových činnostiach sa môže uplatňovať zásada veku primeranosti dieťaťa. Je to dôležitý informatívny a rozvíjajúci činiteľ, ktorý má hodnotu.

Žiaci sa učia pracovať s rôznymi nástrojmi a pomôckami, ako sú papier, textil, kartón, drevo, drôt, plasty. Zároveň získavajú teoretické znalosti o materiáloch. Výchova - pri každej z činností v inej forme. Úzko sa spája s úlohami enviromentálnej výchovy a poznatkami z vyučovania, prispieva k vytváraniu úžitkových a verejnoprospešných hodnôt.

Výchovno-vzdelávacia práca v ŠKD sa uskutočňuje skupinovou, alebo kolektívnou formou. Podporuje kritičnosť voči sebe a ostatným členom pracovnej skupiny. Vychovávateľka poskytuje prípravu, ale nepracuje namiesto detí, len ich usmerňuje na správnu činnosť a postup.

tags: #vytvarna #vychova #povolania #metodicka #pomocka