Postizometrická relaxácia (PIR): Účinná metóda v rehabilitácii a fyzioterapii

Postizometrická relaxácia (PIR) je terapeutická metóda, ktorá sa radí medzi mechanoterapie a využíva sa v rehabilitácii na obnovenie normálnej funkcie svalov a kĺbov. Jej hlavným cieľom je odstránenie svalových spazmov, uvoľnenie kĺbov a redukovanie svalových dysfunkcií. Táto technika je založená na vzájomnom pôsobení medzi napätím a relaxáciou svalu, čo vedie k jeho prirodzenému predĺženiu a uvoľneniu.

Postizometrická relaxácia (PIR) je jednou z najrozšírenejších techník používaných v rámci fyzioterapie pri práci s priečne pruhovanými svalmi. Pomocou tejto jemnej techniky možno ovplyvniť svalové vlákna vo zvýšenom napätí (Hyperton) a tzv. trigger points (spúšťacie bolestivé body) vo svaloch. Táto liečebná metóda môže ovplyvniť svalové vlákna vo zvýšenom napätí a tzv. trigger points (spúšťacie bolestivé body) vo svaloch.

Princípy a Ciele Postizometrickej Relaxácie

Ide o liečebnú metódu, ktorá sa používa pri výskyte svalových dysfunkcií a napomáha uvoľneniu skrátených svalov a spazmov. Metóda využíva zmeny medzi zvýšeným napätím a relaxáciou, kedy dochádza k spontánnemu predĺženiu svalu. PIR slúži na relaxáciu svalových skupín, jednotlivých svalov a častí svalu.

Nesprávne napätie svalov môže ovplyvniť postavenie kostí, čo vedie k decentrácii kĺbov a vyvoláva bolesť. PIR sa zameriava na ošetrovanie svalových úponov, fascií, šliach, podkožia a kože, pričom sa zisťuje vzájomná posunlivosť medzi týmito mäkkými štruktúrami. Pružnosť a pohyblivosť týchto tkanív výrazne ovplyvňuje priebeh a programovanie pohybu. Tak ako sa pri pohybe musia správne pohybovať kĺby a svaly, musí sa pohybovať aj koža, podkožie a fascie.

Funkčné obmedzenie kĺbnej pohyblivosti býva často spojené s výskytom spúšťových svalových bodov (trigger points), čo sú presne lokalizované citlivé miesta vo svaloch. Tieto body obmedzujú pohyblivosť v kĺboch, bývajú hlavnou príčinou blokád, prenesenej bolesti a reťazenia funkčných porúch. Cieľom PIR je odstrániť tieto trigger points, prinavrátiť pružnosť a funkčnosť svalu.

Ako Funguje Postizometrická Relaxácia?

Metódy PIR využívajú primárne izometrickú kontrakciu a následný relaxačný stav. Izometrická kontrakcia je stav, kedy sa v svale vytvorí napätie bez jeho dynamického pohybu, napríklad pri držaní tela alebo bremena v statickej polohe. Následkom napätia a spätného uvoľnenia je prirodzené a postupné natiahnutie svalu, ktoré sa s intenzitou cvičení zlepšuje a bolesť redukuje.

V určitých fázach ošetrenia dôležitú úlohu zohráva dýchanie, ktoré ovplyvňuje fyziologický tonus svalov celého tela. Správne dýchanie môže prispieť k lepšiemu okysličovaniu počas cvičenia rehabilitačných cvikov. Lepšie okysličovanie svalov podnecuje v jemných tkanivách biologické procesy, konkrétne látkovú výmenu, ktorá aktivuje obranný systém danej časti. Súčasťou biologického procesu je okysličovanie krvi, privádzanie bielych krviniek a odplavenie toxínov zo zápalových ložísk v tele pacienta.

Priebeh ošetrenia

S metódou je potrebné pracovať opatrne a pod vedením vyškoleného odborníka. Svaly nemožno naťahovať bez zahriatia. Izometrické napätie môže byť spôsobom, ako zahriať bolestivý sval. Sval sa cvikom napne na 5 - 10 sekúnd a napätie v ňom sa posilňuje bez toho, aby sa dĺžka svalu zmenila. Následne je potrebné sval uvoľniť a znovu natiahnuť. Výsledkom je prirodzené natiahnutie svalu, ktoré sa s intenzitou cvičení zlepšuje a redukuje bolesť.

Spočíva v dosiahnutí polohy, v ktorej je sval vo svojej maximálnej dĺžke (vytvorené predpätie), sval nesmieme pretiahnuť. V tejto krajnej polohe vyzveme pacienta, aby kládol minimálny izometrický odpor a pomaly sa nadychoval, odpor držíme 10 - 15 sekúnd, potom dávame pacientovi povel, aby sa uvoľnil a vydýchol. Najdôležitejšie je, aby sme počkali, až pokiaľ necítime, že sa uvoľnil. V priebehu relaxácie dochádza k spontánnemu predĺženiu svalu (k zväčšeniu pohybu, čím opäť dosahujeme nové predpätie). Tento proces počas terapie nesmieme prerušiť. Ak sa relaxácia javí nedostatočná, predĺžime izometrickú fázu až na 30 sekúnd a postup opakujeme 3 - 5 krát, s nádychom svaly facilitujeme, výdychom inhibujeme.

Indikácie pre Postizometrickú Relaxáciu

PIR cviky sú dôležitou súčasťou postizometrickej relaxácie a pomáhajú pri riešení svalových spaziem, nesvojvoľných pohybov, zášklbov či kontinuálneho trasu. Ďalej pomáhajú pri problémoch s partiami ako flexory bedrového kĺbu či flexory kolena.

Pre Koho Je PIR Určená?

Užitočná je pre ľudí, ktorí majú nedostatok pohybu - tým aj pre deti, ktoré majú obmedzenú možnosť pohybu v dôsledku rôznych telesných postihnutí alebo ochorení, nesprávny postoj či nesprávny spôsob sedenia. Napríklad máme od nesprávneho sedenia skrátené prsné svaly a nesprávny postoj. Ramená ťaháme dopredu a dolu. Neustále skláňanie sa nad počítačom spôsobuje veľký záklon v krčnej chrbtici (niečo ako hrb). Aj tu PIR zabezpečí komfort, život bez bolesti zo skrátených svalov.

PIR cviky pomáhajú pri:

• Migrénach
• Bolestiach po odstránení zubov múdrosti
• Bolestiach krčnej chrbtice (skrátené extenzory chrbtice)
• Bolestiach na prednej strane hrudníka
• Bolestiach bedrového kĺbu
• Bolestiach kolenných kĺbov
• Držaní hlavy v predsune
• Uvoľnení tzv. dýchacích svalov
• Zväčšení rozsahu pohybu a obmedzení záklonu, úklonu a rotácie hlavy
• Problémoch so vzpriamovačmi a obmedzenia pohyblivosti chrbtice
• Problémoch so svalmi v oblasti horných končatín
• Problémoch s tzv. tenisovým lakťom a golfovým lakťom
• Obmedzeniach s extenziou a flexiou prstov a ruky (problém s dlhými flexormi prstov)
• Bolestiach kostrče a sedacieho svalu (gluteus maximus)
• Dolnom skríženom syndróme
• Problémoch s flexormi, abduktormi, flexormi a krátkymi a dlhými adduktormi bedrového kĺbu (pohyblivosť bedrových kĺbov)

Súvisiace Techniky: Antigravitačná Relaxácia (AGR)

Z PIR relaxácie vychádza AGR - antigravitačná relaxácia. AGR využíva zemskú gravitáciu ako prirodzený odpor. Zmierňuje alebo odstraňuje bolesti pohybového aparátu. Pomocou AGR môžeme docieliť následnú relaxáciu a uvoľnenie bolestivých spazmov vo svaloch. AGR a PIR sa vzájomne dopĺňajú, dodržujú rovnaké zásady pri práci s pacientom. Ideálne je ich kombinovať.

Veľkou výhodou AGR techniky je i možnosť cvičenia v pohodlí domova, teda bez nutnej asistencie fyzioterapeuta. Po konzultácií a niekoľkých ukážkových cvičení pacientovi môže terapeut predpísať dané cviky pre domáce liečenie. V tomto prípade zastupuje odpor vytvorený terapeutom zemská gravitácia. Vďaka tejto metóde sa pacient zbaví napríklad i bolestí krčnej chrbtice či problémom ako stuhnutá šija či bolesti hlavy.

Štúdia účinnosti PIR pri bolesti krku

Nespecifická bolesť krku (NSNP) je jedným z najčastejších muskuloskeletálnych ochorení, ktoré predstavuje významnú socioekonomickú záťaž na celom svete. Fyzioterapeuti bežne využívajú rôzne techniky na moduláciu symptómov, medzi ktoré patria postizometrická relaxácia (PIR) a terapia myofasciálneho uvoľnenia (MFR), ktorá je podobná, alebo do nej často zaraďujú aj terapiu myofasciálnych trigger pointov (svalových spúšťových bodov), avšak dôkazy o ich účinnosti sú stále obmedzené.

Cieľom štúdie Khan a kol., 2022 bolo porovnať účinky týchto dvoch metód u pacientov s nespecifickou bolesťou krku.

Čo sa skúmalo a na akej skupine ľudí

Do tejto randomizovanej kontrolovanej štúdie bolo zapojených 60 pacientov, ktorí boli náhodne rozdelení do dvoch skupín po 30 ľuďoch. Skupina pacientov zahŕňala 20 mužov a 40 žien vo veku 25-40 rokov, ktorí trpeli nespecifickou bolesťou krku po dobu 2-6 týždňov (akútna bolesť). Počas dvoch týždňov účastníci absolvovali celkovo šesť terapeutických sedení (tri týždenne). Hodnotenie prebiehalo na začiatku a po dvoch týždňoch pomocou viacerých nástrojov, vrátane vizuálnej analógovej škály (VAS) na meranie bolesti, indexu disability krku (NDI) a merania rozsahu pohybu krčnej chrbtice (ROM).

Terapia a cielené svaly

Skupina, ktorá podstúpila postizometrickú relaxáciu (PIR), bola liečená na svaly horného trapézového svalu (m. trapezius) a zdvihača lopatky (m. levator scapulae). Táto technika zahŕňa izometrickú kontrakciu svalu, nasledovanú pasívnym natiahnutím, čo pomáha uvoľniť napätie vo svaloch a zlepšiť rozsah pohybu. Postizometrická relaxácia (PIR) v tejto štúdii trvala 10 sekúnd izometrickej kontrakcie, nasledovanej relaxáciou a pasívnym natiahnutím toho istého svalu tiež po dobu 10 sekúnd. Tento cyklus bol opakovaný päťkrát počas každého terapeutického sedenia pre oba cielené svaly.

Druhá skupina, ktorá podstúpila terapiu myofasciálneho uvoľnenia (MFR), bola taktiež zameraná na rovnaké svaly, pričom technika spočívala v dlhodobom a nízkom tlaku, ktorého cieľom bolo zlepšiť krvný obeh a znížiť bolesť.

Závery štúdie

Výsledky ukázali, že obe metódy viedli k zlepšeniu vo všetkých sledovaných oblastiach, vrátane zníženia bolesti, zlepšenia pohyblivosti krčnej chrbtice a zvýšenia kvality života. Avšak pacienti v skupine PIR vykázali výraznejšie zlepšenie v oblasti zníženia bolesti, rozsahu pohybu (najmä extenzie a rotácie doľava) a sociálnych aspektov kvality života v porovnaní s pacientmi liečenými metódou MFR. Štúdia teda naznačuje, že postizometrická relaxácia môže byť efektívnejšia pri liečbe nespecifickej bolesti krku. Je však potrebné vedieť, že obe techniky mali pozitívny a v štúdii len krátkodobo meraný efekt na moduláciu symptómov. V praxi tak môžeme voliť buď jednu z nich, alebo ich kombináciu v závislosti od ďalších faktorov.

Je tiež dobré spomenúť, že štúdia nemala kontrolnú skupinu, obsahovala malý vzork a zahrňovala len krátkodobé sledovanie. Limitácie predstavujú motiváciu pre ďalších vedcov skúmať túto oblasť.

Kontraindikácie

Výhodou je, že pri terapii postizometrickej relaxácii, sa nevyskytujú žiadne kontraindikácie. Rovnako ako PIR, postizometrická relaxácia, nemá žiadne kontraindikácie, ktoré by priamo či nepriamo znemožňovali vykonávanie jednotlivých cvikov.

tags: #postizometricka #relaxacia #rehabilitacia