Výsluhové dôchodky starodôchodcov: Prehľad, legislatíva a aktuálne výzvy

Výsluhové dôchodky predstavujú špecifický systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa týka predovšetkým príslušníkov ozbrojených zložiek, ako sú policajti, vojaci a hasiči. Tento systém sa výrazne líši od bežného dôchodkového systému, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa.

Na výsluhový dôchodok majú nárok policajti, vojaci a hasiči. Výkon sociálneho zabezpečenia vojakov riadi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a preberá na seba zodpovednosť za výkon zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov.

Výpočet a podmienky nároku

Výsluhový dôchodok sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov. Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok v pomere 37,5 % z tejto vypočítanej sumy. Medzi obdobím 26. roku až 30. roku služby sa výsluhový dôchodok zvyšuje o 2 % za každý rok, medzi 31. rokom až 35. rokom sa zvyšuje o 3 % za každý rok. Tento systém nie je solidárny podľa výšky príjmu, ale výrazne viac odmeňuje dĺžku služby. Priemerný výsluhový dôchodok v roku 2018 dosahoval 819 eur. Pre porovnanie, priemerný plat profesionálneho vojaka bol v roku 2018 1495 eur a priemerný starobný dôchodok bol 444 eur. Vojaci zo svojich platov pritom tiež odvádzajú odvody, ktoré dosahujú 36,2 %. Ani to však nestačí, a každoročne ich dôchodkový systém vyžaduje dotácie. Rozpočet ministerstva obrany aj na rok 2022 počíta s dotáciou vyše 57 miliónov eur.

Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný. Pokiaľ vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný dôchodok. Profesionálny vojak má okrem výsluhového dôchodku nárok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. V prípade, že má vojak nárok na viacero dôchodkov, poberá iba jeden, a to ten, ktorý je vyšší. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia minul na dávky výsluhového zabezpečenia v roku 2018 takmer 170 miliónov eur. V roku 2012 bola táto suma na úrovni niečo vyše 161 miliónov eur.

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV)

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) je nezávislé občianske združenie založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Zaregistrované bolo MV SR 6. marca 2006 pod číslom VVS/1-900/90-27666, ako združenie príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v zmysle platných zákonov poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich 47 miestnych organizácií a svojím hlavným zameraním sa profiluje ako organizácia s profesijným vzťahom k Policajnému zboru Slovenskej republiky a heslom „slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať.“

Ciele činnosti APVV

Cieľom činnosti APVV je združovanie, bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v aktívnej službe a:

• zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a osobné stretnutia prostredníctvom posedení s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb,
• zvyšovať prestíž Policajného zboru a zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom a podporovať vo svojom okolí úctu k zákonom a verejnému poriadku, zjednocovať a obhajovať záujmy svojich členov, spolupracovať pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a ďalších predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov ostatných policajno-bezpečnostných služieb a zastupovať členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí,
• spolupracovať so združeniami a združovať občianske združenia v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

Legislatívne zmeny a iniciatívy týkajúce sa výsluhových dôchodkov

V posledných rokoch sa otázka výsluhových dôchodkov stala predmetom intenzívnej legislatívnej a spoločenskej diskusie. Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR boli viackrát konfrontované s požiadavkami a pripomienkami organizácií zastupujúcich výsluhových dôchodcov.

Hromadná pripomienka k zákonu č. 328/2002 Z. z.

Dňa 10. 11. 2025 Ministerstvo vnútra SR predložilo v rámci legislatívneho procesu do pripomienkového konania návrh zákona č. 328/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

• bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako to je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
• poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.
• poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.

Hromadná pripomienka bola uverejnená dňa 14. 11. 11.

Zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia (zdanenie/odvody)

Od 1.7.2025 boli v médiách a na rôznych sociálnych sieťach prezentované návrhy opatrení k pripravovanému širšiemu balíku konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky. Podľa týchto informácií sa pripravovali aj zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia (výsluhové dôchodky) a to formou ich zdanenia, resp. odvodov. Ministerstvo vnútra SR, ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z., dementovalo tieto informácie, pričom uviedlo, že mu nebol predložený žiadny oficiálny ani neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy zo strany Ministerstva financií SR, ktoré je gestorom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Hromadná pripomienka k zákonu č. 461/2003 Z. z.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo dňa 25. 02. 2025 v rámci legislatívneho procesu do pripomienkového konania zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Únia výsluhových dôchodcov s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

• bol návrh doplnený aj ustanoveniami k jeho zosúladeniu s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia a
• bolo precizované ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z. z.).

Pre rokovanie so zástupcami Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR bolo potrebné získať minimálne 500 podporovateľov. Dňa 1.4.2025 sa uskutočnilo na MPSVaR SR rozporové konanie k uplatnenej hromadnej pripomienke verejnosti, nakoľko bola preukázaná podpora viac ako 1500 osôb.

Návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila dňa 19. 02. 2025 do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Asociácia policajtov vo výslužbe zaslala 8. apríla 2025 predsedovi Národnej rady SR stanovisko k tomuto návrhu, v ktorom upozornila na súlad navrhovaného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ako je napríklad Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15.4.2025, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona.

Novela zákona o 13. dôchodku

Národná rada SR dňa 18. 04. 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1.7.2024. Predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto nárok na 13. dôchodok bol aktualizovaný.

Rodičovský dôchodok

Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) schválila aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona má nárok na rodičovský dôchodok aj poberateľ:

• starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok a
• výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Podľa zákona mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. 9.

Ústavný súd a zákon o odobratí nezaslúžených benefitov

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol dňa 06. 03. úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a Čl. 1 Dodatkového protokolu. Dňa 6. 9. 2024 uplynula 6-mesačná lehota od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR.

tags: #vysluhove #dochodky #starodochodcov