Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť jednotlivcom žiť plnohodnotný život s ohľadom na ich individuálne potreby a schopnosti.
Výskumná metóda je všeobecný názov pre procedúru, ktorá sa sleduje pri výskume. Každý výskum pripomína trošku stavbu. Najprv sa navrhne projekt stavby a potom sa podľa neho postaví stavba. Podobne je to s výskumom. Na začiatku vzniká projekt výskumu, ktorý obsahuje všetky náležitosti, ktoré vedú výskumníka na jeho ceste pri vlastnej realizácii výskumu. Projekt výskumu obyčajne obsahuje stanovenie cieľa skúmania, hypotéz, ktoré sa majú overovať, metódy výskumu, výber skúmaných osôb, spôsob spracovania výsledkov a ich využitie.
Výskumnú metódu (alebo viacero metód) je potrebné voliť podľa cieľa výskumu. Musí voliť takú výskumnú metódu, aby pomocou nej naozaj zistil, čo zistiť má. Druhým kritériom, podľa ktorého výskumník vyberá svoje metódy, sú podmienky výskumu. Tieto podmienky sú psychologické, technické a organizačné. Z prehľadu týchto podmienok je vidno, že výber výskumnej metódy nie je jednoduchou záležitosťou. Metódu, ktorú výskumník chce použiť, musí dobre ovládať. Musí poznať jej vlastnosti a musí si ju dokonale nacvičiť pred vlastným výskumom.

Definícia a podstata pedagogiky mentálne postihnutých
Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu (pedagogiku mentálne postihnutých) ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia. Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.
Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých
Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku, predškolský vek, školský vek, adolescencia až po dospelosť.
Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých
Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny.
Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých
Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.
Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím
Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:
- Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
- Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonaľovanie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
- Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy.

Výskumné metódy v špeciálnej pedagogike
Nástrojom poznania sú vedeckovýskumné metódy, prostredníctvom ktorých bádateľ preniká od skúmania vonkajších znakov špeciálno-pedagogických javov a procesov k ich podstate, k objaveniu zákonitostí, kauzálnych vzťahov a pod. Výskumné metódy musia spĺňať viacero podmienok, akými sú validita a reliabilita. Validita znamená schopnosť výskumného nástroja zisťovať to, čo zisťovať má. Reliabilita znamená presnosť, spoľahlivosť výskumného nástroja.
Pre potreby špeciálnej pedagogiky je prijateľné členenie výskumných metód podľa spôsobu formulovania problému, získavania empirických údajov, ich spracovania.
Výskumné metódy napomáhajúce formulovať výskumný problém
- Literárne metódy: Opierajú sa o štúdium literárnych prameňov, ktoré sa doposiaľ zaoberali výskumnou problematikou.
- Historické metódy: Zameriavajú sa na skúmanie danej problematiky z historického aspektu.
Výskumné metódy zamerané na získavanie empirických údajov
- Pozorovacie metódy: Charakter metódy je determinovaný cieľom. Väčšina autorov pozorovania definuje ako cieľavedomé, zámerné vnímanie špeciálnopedagogických javov a procesov, so zameraním na odhalenie podstatných vzťahov a súvislostí.
- Exploračné metódy: Zaraďujú sa sem dotazník, rozhovor a riadený rozhovor. Pri aplikácii dotazníka na výskumné účely u postihnutých vyžaduje istú opatrnosť vzhľadom na problémy s úrovňou porozumenia písanej reči. Pri rozhovore a riadenom rozhovore má experimentátor možnosť okamžite verifikovať adekvátnosť reakcie skúmanej osoby.
- Experimentálne metódy: Výskumník aktívne zasahuje do špeciálnopedagogických procesov a javov za presne vopred určených podmienok, pričom overuje hypotézy. Sú to najnáročnejšie výskumné metódy v rámci špeciálnej pedagogiky.
- Kazuistická metóda: Je založená na starostlivom štúdiu a zhotovení všetkých dostupných písomných a iných materiálov, ktoré súvisia s problémom výskumu.
- Rozbor výsledkov činnosti: Ide tu o výsledky z rôznych oblastí ľudských aktivít viazaných na školu, napr. hodnotenie písomných prác, výtvarných, pracovných a iných produktov činnosti.
- Testové metódy: Rozumie sa štandardný súbor otázok alebo úloh a odpovedí na ne, resp. ich riešenie. Pre skúmané osoby sa vytvoria relatívne rovnaké podmienky pre prácu, ale aj hodnotenie dosiahnutých výsledkov, čím sa objektivizujú získané výsledky.
- Prístrojové metódy: Výhodou prístrojov je ich presnosť v registrácii a minimalizovanie chýb pri snímaní údajov.

Špecifické metódy v pedagogike mentálne postihnutých
V rámci pedagogiky mentálne postihnutých sa uplatňujú špecifické výskumné metódy, ktoré zohľadňujú osobitosti cieľovej populácie. Patrí sem napríklad:
- Dotazník: Jednou z hlavných empirických výskumných metód v pedagogike je metóda dotazníka. Táto písomná forma riadeného rozhovoru patrí medzi exploračné metódy. Je najfrekventovanejšia metóda zisťovania údajov. Pri aplikácii dotazníka na výskumné účely u postihnutých vyžaduje istú opatrnosť vzhľadom na problémy, ktoré súvisia s úrovňou porozumenia písanej reči u postihnutých.
- Rozhovor a riadený rozhovor: Pri rozhovore a riadenom rozhovore má experimentátor možnosť verifikovať adekvátnosť reakcie mentálne postihnutej osoby. Rozhovor má ale tiež byť prispôsobený osobitostiam skúmaného jednotlivca - optimálna skladba slov, dĺžka viet, používanie termínov, pretože ide o kladenie otázok skúmanej osobe a hodnotení odpovedí na ne.
- Experiment: Umožňuje výskumníkovi aktívne zasahovať do špeciálnopedagogických javov a procesov, vopred sa určia podmienky a overujú sa hypotézy. V psychopédii je táto metóda najnáročnejšou výskumnou metódou, pretože je veľmi náročné umožniť opakovateľnosť experimentu.
- Kazuistická metóda: Zahŕňa štúdium všetkých dostupných, písomných aj iných materiálov, ktoré súvisia s problémom výskumu (anamnestické údaje, lekárske, psychologické vyšetrenia, pedagogické denníky, súdne spisy…).
- Rozbor výsledkov činnosti: Ide o produkty činnosti skúmanej osoby, ktoré môžu byť dôležitými údajmi pre špeciálnopedagogický výskum, napr. hodnotenie písomných prác, výtvarných, pracovných a iných produktov činnosti skúmaného mentálne postihnutého jednotlivca.
- Testové metódy: V psychopedických výskumoch sa používajú hlavne: testy vedomosti, motoriky, laterality a logopedické testy. Je nutné pri aplikácii týchto testov postupovať opatrne, aby boli dodržané vedecké požiadavky.
Výskumné metódy - Úvod
Metódy na spracovanie získaných výsledkov
Po získaní údajov nasleduje ich spracovanie, ktoré je veľmi dôležitou činnosťou, nakoľko od úrovne ich spracovania závisí kvalita celého výskumu. Najčastejšie metódy spracovania výsledkov zahŕňajú:
- Matematicko-štatistické spracovanie výsledkov: Ide tu o usporiadanie získaných číselných údajov tak, aby bolo možné buď porovnať významnosť rozdielov hodnôt, alebo zistiť vzťahy medzi jednotlivými premennými.
- Logická analýza a syntéza: Vytvorenie kritérií na triedenie údajov, presné vymedzenie pojmov a operacionálna definícia znakov pre triedenie.
- Indukcia a dedukcia: Postup od jednotlivého k všeobecnému a od všeobecného k jednotlivému.
- Metóda porovnávania (komparácia): Myšlienkové alebo praktické porovnávanie vybraných znakov podľa určených kritérií.
- Metóda zovšeobecňovania: Vyslovenie zovšeobecňujúceho súdu alebo úsudku na základe výskytu určitých znakov alebo vlastností u skúmaných osôb.
tags: #vyskumne #metody #v #pedagogike #mentalne #postihnutych