Ukončenie pracovného pomeru dohodou je jednou z možností, ako môže zamestnanec a zamestnávateľ ukončiť pracovný vzťah. V prípade, ak zamestnanec odchádza do dôchodku, môže mať nárok nielen na odstupné, ale aj na odchodné. Je však dôležité poznať podmienky, ktoré musí zamestnanec spĺňať, aby mu tieto dávky patrili.
Podmienky nároku na odstupné
Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Tieto dôvody zahŕňajú napríklad nadobudnutie právoplatného rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku, alebo ak sa zamestnanec stal nadbytočným z dôvodu organizačných zmien. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce.
Podstatné pre nárok na odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou je to, či bol resp. bude ukončený pracovný pomer z dôvodu na strane zamestnávateľa /organizačné zmeny/ a tento dôvod je uvedený aj v dohode o skončení pracovného pomeru. Ak skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru boli organizačné zmeny na strane zamestnávateľa, potom tento dôvod musí byť povinne v zmysle ust. § 60 ods. 2 Zákonníka práce uvedený v dohode o skončení pracovného pomeru. Nie je na vôli zamestnávateľa, či to v dohode o skončení pracovného pomeru uvedie.
V prípade, že nesúhlasíte s dôvodom dohody o skončení pracovného pomeru, keďže skutočným dôvodom boli organizačné zmeny na strane zamestnávateľa, resp. tento dôvod v dohode o skončení pracovného pomeru nie je uvedený, máte možnosť podať žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Ak Váš otec podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, potom nárok na odstupné nemá. Samotný dôvod skončenia pracovného pomeru z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok nie je dôvodom pre nárok na odstupné. Odstupné patrí len v prípadoch uvedených v § 63 Zákonníka práce.
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Pri dĺžke zamestnania 24 rokov by ste mali nárok na odstupné vo výške päťnásobku priemerného zárobku, čo vyplýva z ust. § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Pri dĺžke zamestnania 4,5 roka rátajte so zákonným odstupným podľa § 76 ZP v nižšom pásme, pri výpovedi jednonásobok priemerného zárobku, pri dohode o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov dvojnásobok.
Nárok na odchodné
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %).
- Zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podmienkou je, že zamestnanec požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Je dôležité poznamenať, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak máte viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer.
Odchodné a odstupné súčasne
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú. Zamestnanec môže mať nárok na obe plnenia súčasne, ak spĺňa podmienky pre každý z nich samostatne.
Príklad: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods. 1 ZP.
Dôležité upozornenia
Ak chcete pracovať ďalej, môžete a zamestnávateľ Vám nemôže dať výpoveď len preto, že ste „už dôchodkyňa“ alebo máte určitý vek. Zároveň platí, že zamestnávateľ Vás nemôže nútiť, aby ste dali výpoveď alebo aby ste podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru. Ak by sa tlak stupňoval (návrhy na dohodu, zhoršovanie podmienok), riešte to písomne a zvážte písomný podnet na Inšpektorát práce.
Možnosťou na Vašej strane je, ak by ste to chceli, dohodnúť sa na skončení pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov /zníženie stavu zamestnancov/, s tým, že tento dôvod by musel byť uvedený v dohode o skončení pracovného pomeru a mali by ste nárok na odstupné.
Nezabudnite v prípade skončenia pracovného pomeru žiadať aj o preplatenie nevyčerpanej dovolenky s poukazom na príslušné ustanovenia Zákonníka práce.
Budú ženy pri odchode do dôchodku stále diskriminované?
V prípade, že nemáte vyčerpanú dovolenku, zamestnávateľ ju bude musieť preplatiť.
Odstupné a odchodné podliehajú zdaneniu a odvodom na sociálne a zdravotné poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti.
Právny nárok na odchodné a odstupné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru; nárok na odchodné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.