Zdravie a zdravotná starostlivosť sú kľúčové aspekty kvality života a prosperity spoločnosti. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, prebieha neustály vývoj v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, prevencie chorôb a zlepšovania zdravia obyvateľstva. Tento článok sa zameriava na analýzu aktuálnych trendov a výziev v zdravotníctve na Slovensku, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto dôležitú oblasť.
Kvalita zdravotnej starostlivosti a spokojnosť pacientov
Spokojnosť pacientov s ústavnou zdravotnou starostlivosťou je dôležitou súčasťou hodnotenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V roku 2024 bol realizovaný prieskum, ktorý mal za cieľ zistiť spokojnosť pacientov s poskytovaním ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dotazníky boli distribuované elektronickou formou vybranej vzorke poistencov VšZP, ktorí boli v roku 2024 hospitalizovaní (v trvaní minimálne jednu noc a mali platný poistný vzťah). Z prieskumu boli vylúčené psychiatrické nemocnice, stacionáre a väzenské nemocnice. Ak bol počet respondentov pre danú nemocnicu nedostatočný, nemocnica nebola zaradená do výsledného rebríčka. Dotazník pozostával z 15 základných otázok a zisťoval spokojnosť pacientov so starostlivosťou zo strany lekárov, sestier, kvalitou stravy, ubytovania či zlepšením zdravotného stavu.
OECD vydala 7. novembra 2023 svoju každoročnú kľúčovú publikáciu z oblasti zdravia - Health at a Glance 2023 OECD Indicators. Poskytuje komplexný súbor ukazovateľov zdravia obyvateľstva a výkonnosti zdravotníckych systémov v členských krajinách OECD a v kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomikách. Zahŕňajú zdravotný stav, rizikové faktory zdravia, prístup k zdravotnej starostlivosti a jej kvalitu a zdroje systému zdravotníctva. Analýza vychádza z najnovších porovnateľných oficiálnych národných štatistík a ďalších zdrojov. Popri analýze jednotlivých ukazovateľov sa v prehľadovej kapitole uvádza porovnanie výkonnosti krajín a hlavné trendy.
Zdravotnícke systémy sú pod finančným tlakom. Nezdravý životný štýl a nepriaznivé životné prostredie sú príčinou predčasnej smrti miliónov ľudí. Prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti pretrvávajú napriek politike všeobecnej zdravotnej starostlivosti vo väčšine krajín OECD. Digitálne zdravotníctvo má obrovský potenciál na transformáciu zdravotníckych systémov.
Hoci sa priemerná dĺžka života vo väčšine krajín za posledné desaťročie zvýšila, Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou priemernou dĺžku života (menej ako 75 rokov). Denná miera fajčenia sa vo väčšine krajín OECD za posledné desaťročie znížila z 20,4 % v roku 2011 na 15,9 % v roku 2021. Na Slovensku, v Luxembursku a Turecku sa však miera fajčenia zvýšila (o 2 percentuálne body).
Rakovina prsníka je druhou najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu u žien. Farmaceutické prípravky a iné zdravotnícke potreby sú hlavnou zložkou výdavkov domácností, ktoré v roku 2021 predstavovali v priemere 43 % OOP - Out Of Pocket výdavkov na zdravie. Výdavky na zdravotnícky tovar (vrátane liekov) v krajinách s nižšími príjmami často predstavujú vyšší podiel výdavkov v porovnaní so službami.
V rokoch 2019 až 2021 sa priemerná dĺžka života v krajinách OECD znížila v priemere o 0,7 roka. Infarkt, mŕtvica a iné choroby obehovej sústavy spôsobili viac ako jedno zo štyroch úmrtí; jedno z piatich úmrtí bolo spôsobené rakovinou a COVID-19 spôsobil 7 % všetkých úmrtí (evidovaných údajov) v roku 2021. V priemere viac ako jedna tretina ľudí vo veku 16 rokov a viac uviedla, že žije s dlhodobou chorobou alebo zdravotným problémom.
Miera obezity vo väčšine krajín OECD naďalej rastie, pričom 54 % dospelých má nadváhu alebo je obéznych a v priemere 18 % je obéznych. Hoci denná miera fajčenia vo väčšine krajín OECD naďalej klesá, v priemere 16 % ľudí vo veku 15 rokov a viac stále denne fajčí a pravidelné používanie výrobkov z elektronických cigariet (vaping) je na vzostupe.
Nedostatky vo finančnej ochrane spôsobujú, že zdravotná starostlivosť je menej dostupná. Platby domácností z vlastného vrecka tvoria v priemere necelú pätinu výdavkov na zdravie, pričom v Mexiku je to viac ako 40 %. Čakacie doby, ktoré sú v mnohých krajinách dlhodobým problémom, sa v dôsledku COVID-19 ešte zhoršili. Čakacie doby na výmenu bedrového a kolenného kĺbu, dve bežné plánované operácie, sa od vrcholu pandémie vo všeobecnosti zlepšili, ale vo väčšine krajín sú stále vyššie ako pred pandémiou.
Telekonzultácie môžu zlepšiť dostupnosť, najmä v odľahlých oblastiach. Ukazovatele bezpečia pacientov vykazujú povzbudivé výsledky: napríklad bezpečné predpisovanie liekov v primárnej starostlivosti sa vo väčšine krajín časom zlepšilo, pričom sa znížil priemerný objem antibiotík, opioidov a dlhodobo predpisovaných liekov proti zrážaniu krvi. Počet hospitalizácií, ktorým sa dá vyhnúť, sa za posledné desaťročie znížil vo väčšine krajín OECD, pričom výrazné zníženie sa zaznamenalo v Litve, Mexiku, Poľsku a Slovenskej republike.
Služby akútnej starostlivosti sa naďalej zlepšujú vo svojej základnej úlohe udržiavať ľudí pri živote. Takmer v každej krajine OECD je 30-dňová úmrtnosť po infarkte alebo mŕtvici nižšia ako pred desiatimi rokmi.
Inštitút zdravotných analýz (IZA) a jeho úloha
Inštitút zdravotných analýz (IZA) je nezávislým analytickým a poradným útvarom Ministerstva zdravotníctva SR v riadiacej pôsobnosti ministra zdravotníctva. Podieľa sa na strategických rozhodnutiach ministerstva, tvorbe podkladov pre dátovo podložené rozhodnutia v zdravotníctve a dohliada na zvyšovanie efektivity a kvality v zdravotníctve. Medzi oblasti a témy, ktorými sa IZA zaoberá, patria: rozpočet verejného zdravotného poistenia, optimalizácia siete nemocníc, implementácia DRG v rámci CKS, mapovanie využívania zdravotnej starostlivosti na Slovensku, epidemiologické analýzy a rôzne ad hoc analýzy v zdravotníctve.
Kľúčové zdravotné problémy a výzvy na Slovensku
Duševné zdravie dospievajúcich: Dáta ukazujú, že dospievajúce dievčatá patria medzi najohrozenejšie skupiny z hľadiska samovražedných myšlienok a pokusov, pričom od roku 2019 zaznamenávajú systematický nárast najmä vo veku 14-16 rokov. V roku 2023 bolo u 15-ročných evidovaných vyše 60 pokusov, čo je takmer trojnásobok oproti predpandemickému obdobiu. Najčastejšou formou je predávkovanie liekmi, pri starších pribúdajú poranenia ostrým predmetom. Pandémia a ekonomické stresory oslabili ochranné faktory, zhoršili psychickú pohodu a zvýšili využívanie krízových služieb. Systém starostlivosti však čelí vážnym nedostatkom - chýbajú psychiatri, psychológovia, psychoterapeuti, doliečovacie lôžka a komunitné centrá, regionálne rozdiely sú výrazné a deti sú často prepúšťané bez následného doliečenia. Súčasný systém zdravotnej starostlivosti sa pritom sústreďuje najmä na rozvinuté ochorenia v dospelosti, zatiaľ čo preventívne stratégie a včasná diagnostika u adolescentov zostávajú nedostatočné.
Transition gap u pacientov s ADHD: Pojem „transition gap“ označuje kritické obdobie prechodu mladých ľudí s ADHD z detskej do dospelej zdravotnej starostlivosti, ktoré je často nedostatočne koordinované a spojené s rizikom prerušenia liečby či zhoršenia zdravotného stavu pacienta. Táto medzera predstavuje významnú výzvu v manažmente ADHD vzhľadom na potrebu dlhodobej, kontinuálnej podpory. Na analýzu boli použité dáta z účtu poistenca vedeného v NCZI. Kým v roku 2020 bolo identifikovaných 1 039 pacientov s ADHD, v roku 2024 iba 138 z nich pokračovalo v liečbe, čo predstavuje len 13,3%.
Hypertenzia: Hypertenzia, najčastejšie chronické kardiovaskulárne ochorenie, sa vyznačuje trvalo zvýšeným krvným tlakom v arteriálnom riečisku a celosvetovo postihuje viac než 1,2 miliardy dospelých. Jej klinická závažnosť spočíva v dlhodobej asymptomatickosti, čo často vedie k neskorej diagnostike a liečbe. Rozlišujeme primárnu (esenciálnu) formu bez identifikovateľnej príčiny a sekundárnu, súvisiacu s inými ochoreniami. Rizikové faktory zahŕňajú vek, genetiku, nezdravý životný štýl, stres, ako aj pridružené ochorenia ako diabetes či chronické ochorenia obličiek. Neliečená hypertenzia môže viesť k závažným komplikáciám vrátane infarktu myokardu, mozgovej príhody či zlyhaniu obličiek. Liečba zahŕňa nefarmakologické opatrenia a individualizovanú farmakoterapiu. Na Slovensku prevalencia hypertenzie zostáva dlhodobo vysoká, s počtom pacientov medzi 1,17 až 1,29 milióna, napriek miernemu poklesu incidencie v posledných rokoch. Výrazné regionálne rozdiely, najmä vyššia incidencia vo východných regiónoch ako Prešovský kraj, reflektujú potenciálne regionálne rozdiely a nerovnosti v socioekonomických podmienkach a prístupe k zdravotnej starostlivosti. S narastajúcim vekom sa zvyšuje aj výskyt hypertenzie a ekonomická záťaž - náklady na pacienta vo veku 76-85 rokov môžu dosiahnuť až 9 276 eur ročne.
Vredy dolných končatín: Vredy dolných končatín predstavujú chronické defekty kože a podkožných tkanív, ktoré vznikajú v dôsledku nerovnováhy medzi perfúziou, nervovým zásobením a regeneračnými mechanizmami. Celosvetovo postihujú približne 2,21 osoby na 1000 obyvateľov. Z hľadiska etiológie sa rozlišujú štyri hlavné typy: venózne, diabetické, arteriálne a dekubitné vredy. Venózne vredy, ktoré vznikajú na podklade chronickej žilovej insuficiencie, predstavujú najčastejší typ a tvoria približne 80 až 85 % všetkých chronických vredov dolných končatín. Diabetické vredy kombinujú vplyv periférnej neuropatie, ischemie a oslabenej imunity a vyskytujú sa u významného percenta diabetikov, pričom sa vyznačujú vysokou mierou recidívy. Arteriálne vredy sú dôsledkom pokročilej periférnej artériovej choroby a vedú k tkanivovej hypoxii, zatiaľ čo dekubitné vredy vznikajú v dôsledku dlhodobého tlaku na mäkké tkanivá. Napriek rozdielnej etiológii majú všetky typy vredov spoločnú tendenciu k chronickému priebehu a komplikáciám. Očakáva sa, že vplyvom demografických zmien, vrátane starnutia populácie a nárastu výskytu obezity a diabetu mellitus, bude incidencie chronických vredov dolných končatín v nasledujúcich desaťročiach výrazne narastať.
Roztrúsená skleróza (SM): Roztrúsená skleróza (SM) je autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré postihuje najmä mladých dospelých, čo môže viesť k výraznému fyzickému, kognitívnemu a emocionálnemu postihnutiu, ovplyvňujúcemu kvalitu života pacientov. Medzi hlavné príznaky patrí zhoršenie zraku, poruchy hybnosti, problémy s rovnováhou, citlivosti, močením a sexuálnymi funkciami, ako aj psychické ťažkosti ako depresia a úzkosť. Analýza epidemiologických dát ukázala, že na Slovensku žilo ku koncu roka 2022 približne 9 309 pacientov so SM. Pre pacientov je kľúčová včasná diagnostika a správne nastavenie liečby, pričom veľká časť pacientov dostáva tzv. vysoko účinnú liečbu (HET), ktorá sa v roku 2023 podávala 41 % nových pacientov. Náklady na zdravotnú starostlivosť pacientov so SM sú značné - v roku 2023 sa pohybovali na úrovni približne 7 200 € na pacienta, čo je šesťnásobok priemerných nákladov na bežnú populáciu. Vysoké náklady sú najmä na lieky, kde rozdiel medzi pacientmi so SM a bežnou populáciou predstavuje až 16-násobok. Okrem toho, SM má výrazné sociálne a ekonomické dopady, pretože spôsobuje zníženie zamestnateľnosti pacientov, čo vedie k strate produktivity a predčasnému odchodu do dôchodku. Vzhľadom na tieto výzvy je potrebné zlepšiť dostupnosť a kvalitu starostlivosti, a to vytvorením špecializovaných centier, ktoré by pokryli regionálne rozdiely a poskytovali multidisciplinárnu starostlivosť.
Porucha autistického spektra (PAS): Porucha autistického spektra (PAS) je neurovývinové ochorenie prejavujúce sa už v ranom detstve, ktorá ovplyvňuje sociálnu interakciu, komunikáciu a správanie. Ide o spektrálnu poruchu s rôznorodou závažnosťou príznakov, pričom jej presné príčiny nie sú jasné, avšak výskumy naznačujú, že významnú rolu zohrávajú genetické aj environmentálne faktory. Diagnostika PAS si vyžaduje multidisciplinárny prístup zahŕňajúci klinické zhodnotenie a špecifické testy ako sú ADOS-2 a ADI-R. Hoci PAS nie je vyliečiteľná, včasná intervencia a liečba môžu zlepšiť funkčnú nezávislosť a kvalitu života. Prevalencia PAS stúpa v dôsledku lepšej diagnostiky. Odhaduje sa, že jedno zo 100 detí je postihnuté PAS, pričom chlapci sú diagnostikovaní častejšie ako dievčatá. Na Slovensku chýbajú systematické údaje o prevalencii PAS, čo sťažuje efektívne plánovanie zdravotnej starostlivosti a podpory pre osoby s touto diagnózou. Na spresnenie týchto odhadov sa s použitím dát poistenca o preplatenej zdravotnej starostlivosti z dát NCZI identifikovali pacienti s PAS na Slovensku. Podľa týchto údajov bolo v roku 2023 identifikovaných 19 686 pacientov s PAS, pričom najvyšší výskyt bol zaznamenaný v Košickom, Prešovskom a Bratislavskom kraji.
Diabetes mellitus: Diabetes mellitus je chronické ochorenie, ktoré spôsobuje závažné kardiovaskulárne, renálne, oftalmologické a neurologické komplikácie, pričom jeho výskyt globálne rastie. Táto analýza používa dáta o slovenských pacientoch z rokov 2015 - 2023 a poukazuje na epidemiologický stav (incidencia, prevlanecia, regionálne rozdiely), komplikácie a komorbidity, a náklady na liečbu diabetu.
Zdravotná gramotnosť a jej význam
Zdravotná gramotnosť predstavuje ucelený súbor kognitívnych a osobných zručností, ktoré podmieňujú motiváciu a schopnosť jednotlivca získať prístup k informáciám v oblasti zdravia, porozumieť im a využívať ich spôsobom, ktorý podporuje zdravie. Pre opis diskrétnych premenných bolo vypočítané percentuálne vyjadrenie a pri spojitých premenných aritmetický priemer, medián, smerodajná odchýlka, minimum a maximum. Pri porovnaní odpovedí podľa pohlavia bol použitý chí kvadrát test v kontingenčných tabuľkách. Pri porovnaní veku neparametrický dvoj výberový dvojstranný Mann-Whitneyov test. Všetky testy boli spracované na hladine významnosti alfa = 0,05 v štatistickom softvéri IBM SPSS 19.
V prieskume sme porovnali odpovede žien a mužov na 34 otázok. Štatisticky významný rozdiel sa ukázal v siedmich odpovediach. Pre ženy bolo ľahšie: porozumieť inštrukciám v príbalovom letáku, porozumieť inštrukciám ako užívať liek, nájsť informácie o zdravom životnom štýle, o aktivitách podporujúcich mentálne zdravie. Ženy častejšie vyhľadávali informácie o zdraví. Pre ženy je ťažšie vstúpiť do športového klubu či zúčastniť sa aktivít, ktoré zlepšia zdravie.
Nižšia úroveň zdravotnej gramotnosti môže viesť k vyššej miere využívania zdravotníckych služieb, čo smeruje k zvyšovaniu finančných nákladov krajiny na liečbu. Z tohto hľadiska je nevyhnutné kontinuálne zvyšovanie zdravotnej gramotnosti populácie. Je potrebné vytvoriť opatrenia v oblastiach prevencie, edukácie či poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré budú viesť k zvyšovaniu zdravotnej gramotnosti.
Jednou zo základných úloh verejného zdravotníctva, je zvýšiť úroveň verejného zdravia prostredníctvom podpory zdravia, ktorá je zameraná na zvyšovanie schopnosti ľudí ovplyvňovať a zlepšovať svoje zdravie. Procesy podpory zdravia umožnia ľuďom zvýšiť zdravotné uvedomenie na základe objektívnych informácií, ktoré sa odrazia v zlepšení kontroly nad vlastným zdravím. Zdravotné uvedomenie znamená mať kognitívnu a sociálnu zručnosť, ktorá determinuje motiváciu a schopnosť jednotlivcov získať prístup k zdravotným informáciám, rozumieť im a využívať ich na rozvoj a udržanie dobrého zdravia (WHO). Uvedomelé správanie jedincov vo vzťahu k zdraviu si vyžaduje vhodné podmienky na rozvoj pozitívnych oblastí života.
Ľuďom má výchova k zdraviu sprostredkovať poznatky vo vzťahu k potrebe starať sa o svoje zdravie a zdravie svojich detí a blízkych. Výstupom podpory zdravia je uvedomenie si zodpovednosti za svoje zdravie a nad možnosťami, ktoré môžu zdravie podporiť. Hlavným cieľom novej aktualizácie Národného programu podpory zdravia pre roky 2021 - 2030 je zlepšovať zdravotný stav obyvateľov SR prostredníctvom zvyšovania úrovne zdravotného uvedomenia a podpory zdravia. Prieskum Zdravotné uvedomenie a správanie sa obyvateľov Slovenskej republiky sa robí na Slovensku od roku 2013, v pravidelnom 3 ročnom intervale. Cieľom prieskumu je zistiť atribúty zdravotného uvedomenia a správania sa obyvateľov Slovenskej republiky.
V roku 2019 sa Úrad verejného zdravotníctva SR stal súčasťou medzinárodnej siete Action Network on Measuring Population and Organizational Health Literacy (M-POHL), ktorá vznikla pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2018 so zámerom zlepšovať úroveň zdravotnej gramotnosti vo svete. Základy siete M-POHL boli postavené na výstupoch z pilotného Európskeho prieskumu zdravotnej gramotnosti HLS-EU (2009-2012). Rôzne štúdie dokazujú, že pre ľudí s nízkou zdravotnou gramotnosťou je náročné získať informácie o zdraví, porozumieť im, posúdiť ich adekvátnosť, a vhodne použiť. Naopak ľudia, ktorí majú vyššiu zdravotnú gramotnosť, robia vhodnejšie každodenné rozhodnutia týkajúce sa ich zdravia, ako napríklad výber zdravších potravín, či venovanie sa fyzickým aktivitám. No najmä títo ľudia dbajú viac na prevenciu v porovnaní s využívaním zdravotníckych zariadení z dôvodu už vzniknutého ochorenia. Ako pacienti, efektívnejšie komunikujú o svojich problémoch s lekárom, lepšie porozumejú liečbe, a odporúčaniam zdravotníkov, a majú lepšie klinické výsledky.
Na Slovensku sa prvý krát uskutočnil prieskum HLS v rokoch 2019 - 2021. HLS19 prebiehal v rámci spolupráce medzi 20 zapojenými európskymi krajinami, a to napríklad tiež v Českej republike, Rakúsku a Maďarsku. Slovensko tak získalo možnosť odhaliť rozdiely v úrovni zdravotnej gramotnosti nielen v rámci regiónov, ale zároveň v porovnaní so susednými krajinami. Garantom prieskumu v SR bol ÚVZ SR. Od júna do septembra 2020 bolo náhodne oslovených viac ako 2000 dospelých obyvateľov SR regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva k vyplneniu anonymných dotazníkov tak, aby boli splnené medzinárodne stanovené kritériá pre naplnenie výskumnej vzorky.
Rozpočet a optimalizácia zdravotníctva
Rozpočet verejného zdravotného poistenia na roky 2024 až 2026 navyšuje zdroje v zdravotníctve. Celkové verejné výdavky na zdravotníctvo dosiahnu v roku 2024 približne 8 miliárd eur, čo predstavuje druhú najväčšiu položku vo verejných financiách. Viac peňazí a stability pre zdravotníctvo je investíciou sa zaoberá procesom tvorby rozpočtu verejného zdravotného poistenia, definuje základné premenné, bližšie popisuje pripravované opatrenia zamerané aj na zvýšenie efektívnosti a zlepšenie fungovania štátnych nemocníc.
Optimalizácia siete nemocníc predstavuje komplexnú reformu, ktorej cieľom je zabezpečiť dostupnú, kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach všetkým hospitalizovaným pacientom. Optimalizácia siete nemocníc ovplyvní nie len nemocnice a pacientov, ale aj fungovanie ďalších častí systému, zdravotné poisťovne, verejné zdravotné poistenie a samotné verejné financie. Isté dopady sa predpokladajú aj na záchrannú zdravotnú službu a dopravnú zdravotnú službu.
Revízia výdavkov je štandardný nástroj v krajinách OECD na efektívnejšie dosahovanie cieľov verejnej politiky. Pomáha vládam hľadať priestor na lepšie využívanie verejných prostriedkov a stanovovať priority rezortu. V súlade s Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 51/2023 Z. z., z 8.
Prevencia a podpora zdravia
Slováci výrazne zaostávajú v európskom priemere veku dožitia v zdraví. Z údajov európskeho štatistického úradu (Eurostat) vyplýva, že kým priemerný vek dožitia v zdraví v Európe je 63 rokov a 1 mesiac, na Slovensku je to iba 56 rokov a 8 mesiacov. Horšie sú na tom iba Estónsko a Lotyšsko. Všeobecná zdravotná poisťovňa ako líder na trhu so zdravotným poistením má riešenie, ako tento stav zvrátiť. Každý zachránený ľudský život má pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu nevyčísliteľnú hodnotu. Aj preto neustále rozvíja a zlepšuje preventívne programy, aby boli dostupné a motivujúce pre čo najviac poistencov. Kľúčom je prevencia, ktorú Slováci častokrát podceňujú. Aj tento rok preto do slovenských miest vyrazí na trase Bratislava - Košice a späť Vlak Pre zdravie. „Prevencia je pre nás vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni kľúčovou témou. Zároveň aj riešením, ako zvýšiť priemerný vek Slovákov v zdraví, aby sme sa postupne aspoň priblížili k európskemu priemeru. Len v minulom roku sme rozoslali viac než 430 000 pozvánok na skríningy. Ďalších takmer 255 000 ľudí sme oslovili osobne na verejných podujatiach po celom Slovensku, ktorých bolo približne 400. Vlak Pre zdravie je jednou z foriem, ako osloviť verejnosť a podčiarknuť dôležitosť tejto témy,“ povedal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových.
Ako vysvetlila členka predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne Denisa Slivková, špeciálny vozeň bude zaradený do vlakových súprav Expresu TATRAN na trase Bratislava - Košice a späť, počas vybraných dní až do 29. septembra 2025. „Merania budú dostupné pre všetkých cestujúcich s platným cestovným lístkom. Meranie koncentrácie oxidu uhoľnatého vo vydychovanom vzduchu tzv. Ex 609 (Bratislava hl.st. 7:27 hod. Ex 620 (Košice 14:07 hod. - Bratislava hl.st.
Metodika pre marginalizované rómske komunity (MRK) vznikla na základe požiadavky pracovnej skupiny k Akčnému plánu Zdravie k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Metodika slúži ako návod na vypracovanie pravidelných správ o rozdieloch v čerpaní zdravotnej starostlivosti a vo výskyte skupín ochorení medzi marginalizovanými rómskymi komunitami (MRK) a všeobecnou populáciou.
Budúcnosť zdravotníctva na Slovensku
Pripravenosť krajiny na digitálnu transformáciu závisí od silnej úrovne správy zdravotníckych údajov, koherentných prístupov k digitálnej bezpečnosti a schopnosti zodpovedne využívať digitálne nástroje (vrátane umelej inteligencie) vo verejný prospech. Hoci 90 % krajín OECD má zavedený elektronický zdravotný portál, len 42 % uviedlo, že verejnosť má prostredníctvom portálu prístup ku všetkým svojim údajom a zároveň s nimi môže aj pracovať. Približne tretina (38 %) krajín nemá klinické štandardy ani certifikáciu dodávateľov systémov elektronických zdravotných záznamov, čo obmedzuje interoperabilitu zdravotných údajov.
Webinár Stanfordskej univerzity – Digitálna budúcnosť zdravia
tags: #vyskum #zdravie #a #zdravotna #starostlivost