Strata zamestnania je nepríjemná situácia, ktorú ešte zhoršuje choroba, úraz alebo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, na aké dávky má nezamestnaný nárok a ako postupovať. PN je skratka pre dočasnú pracovnú neschopnosť. To znamená, že zamestnanec alebo poistenec nemôže dočasne vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo zdravotného stavu, ktorý mu bráni pracovať. Počas PN má nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy, aby bol aspoň čiastočne finančne zabezpečený. Aktuálna právna úprava v oblasti sociálnych vecí môže viesť k situáciám, kedy zamestnanci nemajú nárok na nemocenské dávky. Tento článok sa zameriava na nárok na dávku v nezamestnanosti počas práceneschopnosti (PN), pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky pre nezamestnaných
Na to, aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí splniť všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z.
Ochranná lehota
Dôležitým faktorom je aj čas, kedy sa nezamestnaný stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, platí tzv. ochranná lehota. Ochranná lehota je 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť je potrebné nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo Žiadosť o nemocenské, ktoré vystaví lekár. Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Od 11. dňa plynie zamestnancovi ochranná lehota, napr. PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské. Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.
Výška náhrady príjmu a nemocenských dávok
Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. vzniká obvykle nárok od 11. skôr ako náhradu za stratu mzdy počas trvania PN. V tomto prípade vypláca v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t. j. v roku 2025.
Rozdelenie náhrady príjmu a nemocenských dávok
Dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ),
- 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN.
V ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote alebo zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých 10 dní PN) platí:
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % DVZ alebo PDVZ,
- Od 4. dňa: 55 % DVZ alebo PDVZ.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, sa rozhodujúcim obdobím pre výpočet DVZ stanovuje obdobie, ktoré sa odvíja od dĺžky trvania nemocenského poistenia. DVZ sa vypočíta ako priemer denných príjmov, z ktorých sa platilo poistné v rozhodujúcom období. V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.
Rozhodujúce obdobie sa určí nasledovne:
- Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, tak rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok (od 1. januára do 31. decembra).
- Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025).
- Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. do dňa zániku nemocenského poistenia).
Tabuľka: Maximálna výška náhrady príjmu a nemocenských dávok v roku 2025
| Dni PN | % DVZ | Výška náhrady príjmu / nemocenskej dávky |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň | 25 % | Maximálna denná suma sa vypočíta z maximálneho DVZ pre rok 2025. |
| 4. - 10. deň | 55 % | Maximálna denná suma sa vypočíta z maximálneho DVZ pre rok 2025. |
| Od 11. dňa (nemocenské) | 55 % | Maximálna denná suma sa vypočíta z maximálneho DVZ pre rok 2025. |
Presné hodnoty maximálnych DVZ pre rok 2025 budú zverejnené Sociálnou poisťovňou.
Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské dávky v roku 2025
Od 1.1.2024 platí povinnosť vystavovania tzv. elektronickej PN (ePN) pre všetkých lekárov: všeobecní lekári, dorastoví lekári, ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti. Tzv. elektronická PN je elektronickým záznamom v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vďaka ePN nemusí zamestnanec doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne papierové tlačivá. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Postup pri ePN
- Po vystavení ePN Sociálnou poisťovňou, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa, by mal zamestnanec kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN, a dodržiavať liečebný režim.
- Zamestnanec sa môže prihlásiť do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“, kde môže oznámiť číslo účtu, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
- Zamestnávateľ musí poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN, obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania). Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.
- Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Postup pri papierovej PN
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
Dávka v nezamestnanosti: Podmienky a výpočet
Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podporu v nezamestnanosti nezískate, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Výpočet dávky v nezamestnanosti
Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Ak sa vám výška mzdy za posledné dva roky výrazne menila, definícia v zákone a výpočet dávky v nezamestnanosti sú veľmi komplikované.
Maximálna výška a dĺžka podpory
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Môže sa stať, že čerpanie bude kratšie ako šesť mesiacov. Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok. Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.
Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti?
Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.
Povinnosti počas poberania dávky v nezamestnanosti
Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne hlásiť na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.
Evidencia na úrade práce a jej vplyv na dôchodok a zdravotné poistenie
Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa do odpracovaných rokov. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate. Poistenie v nezamestnanosti je súčasťou sociálneho poistenia a počas zamestnania ho za vás odvádza zamestnávateľ. Pre živnostníkov je dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí. Po strate práce a zaradení do evidencie už toto poistenie neplatíte, pretože dávku v nezamestnanosti čerpáte z predchádzajúcich odvodov.
Daňové priznanie a dávka v nezamestnanosti
Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.
Čo robiť, ak zamestnávateľ neplní povinnosti?
Používateľ sa pýtal na situáciu, kedy zamestnávateľ síce platil odvody, ale nedoručoval výkazy, čo znemožňuje vyplácanie PN. V takom prípade platí, že povinnosti zamestnávateľa určuje zákon o sociálnom poistení. Za nesplnenie povinností môže Sociálna poisťovňa uložiť zamestnávateľovi pokutu. V takejto situácii je vhodné požiadať Sociálnu poisťovňu o vyplatenie nemocenských dávok preddavkovo, odvolávajúc sa na ust. § 116 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
Uplatnenie nároku na nemocenské pri PN v inom štáte EÚ
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.