Srdečne vás vítam na dnešnom stretnutí, ktorého téma je "Bez rodiny sa človek od zimy trasie v nekonečnom vesmíre". Táto téma je v súčasnosti veľmi aktuálna, pretože súčasný svet je pre človeka zvláštny a ovplyvňuje ho natoľko, že stráca nad sebou sebakontrolu. Dnešný svet je na veľmi zlej úrovni, z ktorej sa asi ťažko dostaneme. Niektoré problémy sú úplné a niektoré len čiastočné, ktorých je oveľa viac. Všetci, čo ste sa zúčastnili na tomto stretnutí, ste niekedy zažili niečo zlé. Bez ohľadu na to, ako dopadnú skúšky v živote, musí človek žiť ďalej, nesmie sa nechať "zožrať" strachu alebo úzkosti, ktorú pociťuje. Bolo by to iba jeho trápenie a veľmi kruté.
Význam pomoci a podpory
Už veľmi pomáha tým, že je s vami a vy nie ste sám. Takto sa viete aspoň trochu odreagovať od starostí, ktoré vás trápia a nemyslíte na to. Aj keď pociťujete úzkosť v krku, ako keby vás niekto dusil, tak to musíte prekonať. Viem, že je to ťažké, lebo sám to pociťujem, pociťujem to natoľko, ako keby to bol môj posledný nádych, ktorý nechcem, aby sa stal, keď budem sám.
Je dobré byť s niekým, inak človek behá myšlienkami vo svojej hlave ako v nekonečnom vesmíre a nevie nájsť cestu. Vždy si povedzte túto vetu: "Život je o živote, život je na to, aby sa žil, tak žime!"
Problémy súčasného sveta
V súčasnosti sa nám vie otočiť chrbtom aj ten človek, od ktorého by sme to nikdy nečakali. Vo vnútri sa niečo zlomí a zlomí nás to tak, že nemáme chuť ďalej existovať. Ale vždy je tu nádej, že sa to dá vrátiť na dobré, len treba tomu veriť a snažiť sa o to. Ako sa hovorí: "Čas všetko zahojí". Svet je teraz taký a preto ho musíme brať s rezervami. Práve táto skúsenosť vás naučí lepšie vnímať ľudí okolo seba. Berte to všetko v živote ako jednu veľkú životnú skúšku, ktorou si musí prejsť každý človek. Sú skúšky, ktoré dopadnú dobre a ktoré dopadnú zle.
Zodpovednosť v online svete a spoločnosti
Diskusné príspevky sa stali neoddeliteľnou súčasťou moderného online sveta. Umožňujú ľuďom vyjadrovať svoje názory, zdieľať informácie a zapájať sa do diskusií o rôznych témach. S rastúcou popularitou online diskusií však narastá aj otázka zodpovednosti za obsah týchto príspevkov. Kto je zodpovedný za to, čo sa píše v diskusných príspevkoch? Aké sú hranice slobody prejavu v online priestore? Ako môžeme zabezpečiť, aby online diskusie boli kultivované, konštruktívne a rešpektujúce? Tento článok sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto zložitú problematiku.
Úvod do zodpovednosti za diskusný príspevok
Pojem zodpovednosti používame veľmi často, no jeho obsah nemusí byť pre každého jasný. Zodpovednosť vo všeobecnosti znamená schopnosť alebo nevyhnutnosť znášať následky vlastného konania. V kontexte diskusných príspevkov to znamená, že autor príspevku by mal byť pripravený čeliť dôsledkom toho, čo napísal.
Ideály vs. zodpovednosť vládnutia
Zodpovednosť za diskusný príspevok je komplexná téma, ktorá zahŕňa viacero aspektov:
- Zodpovednosť voči sebe: Uvedomovať si svoje myšlienky, pocity a činy a žiť v súlade so svojimi hodnotami a presvedčeniami.
- Zodpovednosť voči ostatným: Správať sa slušne, ohľaduplne a rešpektujúco k ostatným diskutujúcim.
- Zodpovednosť voči spoločnosti: Dodržiavať zákony a právne predpisy a prispievať k budovaniu lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.
Osobný príklad ako základný kameň zodpovednosti
Jedným z najdôležitejších faktorov pri výchove k zodpovednosti je osobný príklad. Deti a mladí ľudia sa učia predovšetkým pozorovaním a napodobňovaním správania dospelých. Preto je kľúčové, aby rodičia, učitelia a ostatní dospelí v ich okolí správali zodpovedne, ohľaduplne a slušne.
Komunikácia a stanovenie hraníc
Dôležitou súčasťou výchovy k zodpovednosti je efektívna komunikácia. Je potrebné s mladými ľuďmi otvorene hovoriť o tom, čo znamená zodpovednosť, prečo je dôležitá a aké sú jej prejavy v rôznych situáciách. Mládež potrebuje cítiť hranice a pravidlá. Preto je dôležité stanoviť jasné a zrozumiteľné pravidlá správania, ktoré sú primerané veku a vývojovému stupňu dieťaťa.
Zodpovednosť a sebaúcta
Slušnosť úzko súvisí so zodpovednosťou a sebaúctou. Ak sa mladí ľudia cítia zodpovední za svoje činy a majú zdravú sebaúctu, je pravdepodobnejšie, že sa budú správať slušne a ohľaduplne k ostatným.
Zodpovednosť môžeme budovať tým, že mladým ľuďom zverujeme primerané úlohy a povinnosti, a to už od útleho veku. Dôležité je tiež povzbudzovať ich k tomu, aby sa aktívne zapájali do riešenia problémov a aby preberali zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Sebavedomie a sebaúctu môžeme podporovať tým, že mladým ľuďom prejavujeme úctu a rešpekt, uznávame ich úspechy a povzbudzujeme ich v ich snažení.
Príklad z bežného života
Príkladom môže byť situácia, keď niekto vidí, že mladý človek odhodí na zem paličku z nanuka. Môžeme byť ticho a nechať paličku ležať na chodníku. Alebo môžeme zasiahnuť a povedať: "Zdvihni tú paličku z nanuka, čo si odhodil a odnes do koša." Aj keď ju mladý človek neodnesie, neznamená to, že povedať to bolo zbytočné. Možno pri tejto paličke nie, kvôli mladíckej "hrdosti", ale nabudúce si to rozmyslí.
Spolupráca rodiny, školy a spoločnosti
Výchova k zodpovednosti je úloha pre celú spoločnosť. Dôležitá je spolupráca rodiny, školy a ďalších inštitúcií, ktoré sa podieľajú na výchove mladých ľudí. Rodina by mala byť prvým a najdôležitejším miestom, kde sa deti učia zodpovednosti. Škola by mala pokračovať v tomto procese a dopĺňať ho o ďalšie vedomosti a zručnosti.
Spoločnosť by mala vytvárať prostredie, v ktorom sa slušnosť cení a podporuje. Dôležité je, aby médiá propagovali pozitívne vzory a aby sa verejne odsudzovalo neslušné správanie.
Prevencia šikanovania a násilia
Výchova k zodpovednosti je dôležitá aj ako prevencia šikanovania a násilia.
Podpora empatie a altruizmu
Slušnosť úzko súvisí s empatiou a altruizmom. Empatiu môžeme podporovať tým, že mladým ľuďom umožňujeme stretávať sa s ľuďmi z rôznych prostredí a učiť sa o ich živote a skúsenostiach. Altruizmus môžeme podporovať tým, že ich povzbudzujeme k dobrovoľníckej činnosti a k pomoci ľuďom v núdzi.
Umenie argumentácie a konštruktívnej kritiky
Dôležitou súčasťou výchovy k zodpovednosti je aj učenie umeniu argumentácie a konštruktívnej kritiky. Mladí ľudia by sa mali naučiť, ako vyjadriť svoj názor slušne a rešpektujúco, aj keď s niekým nesúhlasia. Mali by sa tiež naučiť, ako prijímať kritiku a ako sa z nej poučiť.
Dôležité je tiež učiť ich, ako rozlišovať medzi konštruktívnou kritikou a urážkami a ako reagovať na rôzne druhy kritiky.
Slušnosť ako celoživotný proces
Výchova k zodpovednosti nie je jednorazová záležitosť, ale celoživotný proces. Je dôležité neustále sa učiť a zlepšovať a byť otvorený novým poznatkom a skúsenostiam. Človek musí byť zodpovedný voči sebe, životu, svojmu okoliu a ľudstvu.
Zodpovednosť voči sebe, životu, okoliu a ľudstvu
Zodpovednosť je kľúčovým aspektom ľudskej existencie a je nevyhnutná pre zdravý vývoj jednotlivca a spoločnosti ako celku. Človek musí byť zodpovedný voči sebe, svojmu životu, svojmu okoliu a celému ľudstvu.
- Zodpovednosť voči sebe zahŕňa úctu k vlastnému telu, duši a mysli. Je to schopnosť prebrať kontrolu nad svojím osudom a prijať dôsledky svojich činov. Každý jednotlivec by mal byť zodpovedný za svoje rozhodnutia a konať v súlade so svojimi hodnotami a presvedčeniami.
- Zodpovednosť voči životu znamená vážiť si dar života a žiť ho naplno a s úctou. Je to aj starostlivosť o svoje zdravie, bezpečnosť a blaho. Človek by mal byť zodpovedný za svoje rozhodnutia ohľadom životného štýlu, výživy a fyzickej aktivity.
- Zodpovednosť voči okoliu zahŕňa starostlivosť o prírodu, životné prostredie a všetky formy života na Zemi.
- Zodpovednosť voči ľudstvu zahŕňa účasť na budovaní lepšej a spravodlivejšej spoločnosti. Každý jednotlivec má právo a povinnosť podieľať sa na verejnom živote a aktívne prispievať k zlepšeniu podmienok pre všetkých. To zahŕňa aj ochranu ľudských práv a rešpektovanie rozmanitosti a dôstojnosti každého jednotlivca.
Zodpovednosť prevádzkovateľa online platformy
V kontexte online diskusií je dôležité definovať aj zodpovednosť prevádzkovateľa online platformy, na ktorej sa diskusie konajú. Prevádzkovateľ by mal:
- Zabezpečiť, aby boli diskusie vedené v súlade so zákonom a právnymi predpismi.
- Stanoviť jasné pravidlá správania sa v diskusiách a zabezpečiť ich dodržiavanie.
- Poskytnúť používateľom možnosť nahlásiť nevhodný obsah.
- Rýchlo a efektívne reagovať na nahlásený nevhodný obsah.
- Chrániť súkromie používateľov a ich osobné údaje.
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa opakovane zaoberal otázkou zodpovednosti za diskusné príspevky. Vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje dôležitosť slobody prejavu, ale zároveň pripomína, že táto sloboda nie je absolútna a môže byť obmedzená v záujme ochrany práv a slobôd iných.
Prípad Delfi AS proti Estónsku
V prípade Delfi AS proti Estónsku ESĽP rozhodol, že prevádzkovateľ internetového portálu môže byť zodpovedný za urážlivé komentáre, ktoré zverejnili jeho používatelia. ESĽP zdôraznil, že prevádzkovateľ portálu mal možnosť kontrolovať obsah komentárov a mal prijať opatrenia na zabránenie zverejňovania urážlivých príspevkov.
Prípad Standard Verlagsgesellschaft m.b.H. proti Rakúsku
V prípade Standard Verlagsgesellschaft m.b.H. proti Rakúsku ESĽP rozhodol, že vnútroštátne súdy porušili slobodu prejavu prevádzkovateľa online spravodajského portálu, keď mu uložili povinnosť oznámiť identifikačné údaje osôb, ktoré zverejnili anonymné diskusné príspevky s difamujúcim obsahom. ESĽP zdôraznil, že anonymita online diskusie môže významnou mierou prispievať k slobodnej a voľnej výmene názorov, myšlienok a informácií.
Politika a spravodlivosť v kontexte zodpovednosti
Odpoveď na uvedenú otázku podľa mňa je - politika a výkon spravodlivosti. Naši predkovia politiku za svoju životnú tému nepovažovali a nemuseli politike venovať mimoriadnu pozornosť. Mali svoje náboženstvo, starosť o obživu a výchovu potomstva. Politika bola pánskym huncútstvom, a neskôr si ju zobrali na svoje bedrá súdruhovia z rodnej strany, hoci bez politiky to nešlo ani vtedy. I náboženstvo je politika, i spôsob obživy sa týka politiky, lebo, ako už Bismarck povedal, kto sa nezaoberá politikou, s tým si urobia politici, čo chcú.
Po páde toho režimu som si myslel, že to všetko padlo spolu s ním. Že sa politiky zbavíme, budeme sa venovať svojej práci, štúdiu, koníčkom, rodine, starosti o obživu, výchove potomstva a že politika pôjde len pomimo nás a my ju budeme mať možnosť len kontrolovať cez médiá, prípadne cez voľby. Budeme mať voľný prístup k informáciám, priestor k činnosti dostanú ľudia tvoriví a iniciatívni a že budú mať tak možnosť pohnúť s krajinou dopredu a ja budem môcť konečne slobodne podnikať, o čom som sníval počas celej doby normalizácie.
Myslel som si, že po tzv. nežnej revolúcii a po konci vlády komunistov sa politiky a ideológie zbavíme, a čo sa stalo? Politika sa stala surovejšia, konfliktnejšia a dotieravejšia. Tesne po 17. novembri 1989 na podnet vysielania Ivana Medeka z Hlasu Ameriky už som tlačil prvé letáky proti režimu, vylepoval ich v meste a distribuoval v širšom okolí. Uvedomil som si, že nastala tá správna chvíľa ten systém vymeniť.
Po vzniku Verejnosti proti násiliu som bol spoluzakladajúcim členom tohto hnutia v našom okrese, i keď sa mi neľúbilo, že sme sa nepripojili k Občianskemu fóru v Prahe. Bral som to tak, že sa zaiste nejakí separatisti v Blave presadili, ale povedal som si, že by sme mali byť jednotní aspoň na Slovensku. Podporoval som toto hnutie v prvých slobodných voľbách i po nich až do doby, keď som videl, že sa prostredníctvom VPN začínajú presadzovať mnohé indivíduá, hochštapleri a karieristi, ktorí postrehli, že cez toto hnutie sa môžu dostať k privilégiám, ktoré boli dovtedy dostupné len pre nomenklatúrne kádre komunistickej strany. Hnutie Verejnosť proti násiliu strácalo tak popularitu a občania zmenili jeho názov vtipne a výstižne na „Násilie proti verejnosti“.
Vo februári 1991 sa u nás v Topoľčanoch konal 1. celoštátny snem VPN, a to som považoval za dobrú príležitosť k tomuto účelu. Napísal som a nechal, vytlačiť dvetisíc letákov pod názvom „Ako sa robí mafia“, ktoré som chcel rozdávať delegátom snemu, aby som im na konkrétnych prípadoch ukázal, ako sa z VPN v Topoľčanoch stala mafiánska organizácia. Nepodarilo sa mi tie letáky rozdať, lebo tam bola silná kontrola od ozbrojenej polície so škorpiónmi a nikoho bez pozvánky nepustili na parkovisko a samozrejme ani do rokovacej sály - čapkárne, ktorá bola neprístupná aj pre novinárov.
Nakoniec to bolo aj tak jedno, lebo delegáti mali úplne iný program ako sa zaoberať vidieckou mafiou a môj leták by mohli prenesene považovať i za útok proti im samým. Porafali sa tam medzi sebou a vznikol tam zárodok delenia tohto hnutia a následne i delenia federácie. Zdôraznil by som však, že nasledovali hektické, z mnohých pohľadov až tragické udalosti, kedy sa z nášho územia stala čierna diera v Európe. Začalo sa kradnúť vo veľkom v malej a veľkej privatizácii Začali sa presadzovať indivíduá so zakŕslym duchom, ale s plnou brašnou rečí o národe. Za komunistov bolo riziko sa ozvať. Mali na to paragrafy a odvážlivca rýchlo zmangľovali medzi valcami ŠTB a súdov. Myslel som si po prevrate, že v dnešnej dobe, keď vyšla aj u nás v denníkoch „Listina základných práv a slobôd“, by už problém nemal byť ozvať sa proti zneužívaniu moci papalášmi. Prišiel som k presvedčeniu, že by som sa podľa mojich možností mal zapojiť do toho ťaženia aj ja aspoň v rámci našej lokality.
Ešte ako člen VPN som napísal a nechal vytlačiť u nás na osvete množstvo propagačných materiálov a spravodajcov a neskôr, keď ma súdruhovia z VPN po napísaní letáku „Ako sa robí mafia“ z osvety vysánkovali (vymobbingovali), som si narýchlo nejaké základné tlačiarenské zariadenie zadovážil, aby som mohol pokračovať v tejto činnosti. Mal som tak už ako živnostník k dispozícii malý rozmnožovací stroj a keďže som si myslel, že tu máme demokraciu, tak v duchu tézy T.G. Vtedajší predseda vlády na jednom mítingu v Blave (vtedy ešte ako minister vnútra) nám sľúbil, že všetkých komunistov a eštebákov nechá pozatvárať, pretože má dostatok miesta vo svojich väzniciach. Tak na mňa tí pištoľníci nahrali habaďuru či komplot tiež. Kto sa tak rozhodne, môže sa dozvedieť, aké finty sa na to dajú použiť a čo je zač tento štát, v ktorom politici praktizujú likvidáciu nepohodlných novinárov a občanov prostredníctvom štátnych represívnych orgánov.
Pôdohospodárstvo a potravinová sebestačnosť ako prejav zodpovednosti
Všetci chceme, aby pôdohospodárstvo Slovenska bolo konkurencieschopné a prosperujúce, v harmónii s prírodou. Je to podstata prosperity celej spoločnosti a znak kultúrnej spoločnosti. Slovenská vláda pripravuje Koncepciu pôdohospodárstva SR, ktorá umožní potravinovú sebestačnosť Slovenska. Zároveň pripravuje slovenský návrh Stratégie novej SPP /Spoločnej poľnohospodárskej politiky/ a súvisiacich dokumentov. Novými prioritami SPP sa stávajú ekológia a klimatická zmena. O podiele človeka a pôdohospodárstva v týchto oblastiach, existujú protichodné názory. Zhoda je len v tom, že bude treba pokračovať v skúmaní a hodnotení týchto javov.
V intenciách novej SPP bude EK /Európska komisia/ koordinovať a členské štáty budú vykonávať ekologizáciu poľnohospodárstva. Má sa tak naplniť litera a duch Parížskej dohody, Zelenej dohody, Stratégie z farmy na stôl, Stratégie pri biodiverzite a súvisiacich národných priorít. Slovensko sa konštruktívne zapája do prác súvisiacich s prípravou Stratégie SPP po roku 2021. Podľa Programového vyhlásenia Vlády SR prioritou Slovenska je zabezpečiť potravinovú sebestačnosť.
Ideály vs. zodpovednosť vládnutia
Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo
Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je „systém, ktorý je ekonomicky životaschopný, nepoškodzuje životné prostredie, je technologicky možný a sociálne akceptovateľný“. Zohľadňuje sociálne potreby farmárov a vidieckych komunít a nárok budúcich generácií na zdravú pôdu a zdravé potraviny. Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je aktuálny pojem pre stav dostatočnej výživy obyvateľstva. Znamená to, že v prípade nedostatočného zabezpečenia výživy obyvateľstva, trvalá udržateľnosť prestáva platiť.
Na Slovensku vyplýva z toho jednoznačné riziko nezvládnutia trvalej udržateľnosti, v dôsledku nízkej ekonomickej výkonnosti. Hospodársky nefunkčný systém nie je schopný plniť ani klimatické a environmentálne funkcie, nebude ani sociálne akceptovateľný, ani technologicky možný. Na nasledujúcich príkladoch faktov vidíme, že hodnotenia prírodných javov treba brať do úvahy komplexne. Inak vznikajú nové riziká a bariéry, namiesto príležitostí pre pokrok. Z pokračujúceho skúmania sa očakávajú aj závery znamenajúce nové riešenia.
Ekologické paradoxné javy
Ekologický paradox je nedoceňovaný argument dezinterpretácie reality. Pri ekologickom poľnohospodárstve je spotreba energie na 1 hektár síce menšia, ale pokles úrody je oveľa väčší. V konečnom dôsledku je ekologická stopa uhlíka pri ekologickej výrobe, oproti konvenčnému poľnohospodárstvu, 1,5 krát väčšia.
Vplyv prežúvavcov na zmenu klímy treba posudzovať komplexne. Poukazuje sa na metán, ktorý sa rozloží za niekoľko rokov a redukciou stavov dobytka sme jeho množstvo podstatne znížili za posledných 30 rokov. Je preukázané, že krava z intenzívneho chovu, kŕmená kvalitným krmivom, vypúšťa až o tretinu menej metánu ako ekologická krava, kŕmená krmivom z ekologickej lúky, s vysokým obsahom vlákniny. Intenzívne rozširovaná pravda, že prežúvavce produkujú CO2 je násilné prekrúcanie faktu, pretože prežúvavce nevytvárajú CO2, ale uvoľňujú CO2, ktorý predtým prijali cez fotosyntézu rastliny z atmosféry.
Skleníkové plyny a kolobeh uhlíka
Vplyv skleníkových plynov na klímu je označovaný za fatálny faktor, ktorým môže ľudstvo spôsobiť úplné zničenie života na Zemi. Bez skleníkových plynov by bola Zem zmrznutá planéta, s teplotou -18°C. Za posledných 150 rokov sa zvýšila teplota Zeme o 0,6°C. Atmosféra je zložená zo 70 % - N, 21 % - O2 a ostatných plynov, vrátane skleníkových. CO2 je v atmosfére 0,03 %, metánu 0,00018 %. Na skleníkovom efekte sa podieľa väčšinou CO2, štvrtinou halogén a šestinou metán. Najväčší skleníkový efekt má však vodná para, ktorej je v atmosfére do 4 %. Zadržuje teplo vyžarované zo Zeme a na druhej strane oblaky odrážajú slnečné lúče, čím znižujú teplotu planéty.
Kolobeh uhlíka v rôznych formách je rozhodujúci pre život. Uhlík je chemický prvok, ktorý tvorí základ všetkých organických zlúčenín, a tým aj všetkých organizmov. Je viazaný v rôznych formách v litosfére, v oceánoch, vo fosílnych palivách, v pôde, v atmosfére a v najmenšej miere v rastlinách. Medzi jednotlivými formami dochádza k vzájomným cyklickým výmenám. Geochemický cyklus uhlíka je pomalý a závisí na biologickom cykle, ktorým prejde cca za 20 rokov. Biologický cyklus prebiehajúci medzi biosférou a atmosférou zahŕňa aj potravinový reťazec. Základnou hnacou silou biologického cyklu uhlíka je fotosyntéza a dýchanie živých organizmov. Hnacou silou fotosyntézy je slnečná energia a fotosyntéza je hnacou silou kolobehu kyslíka v prírode. Rozkladom organickej hmoty sa získava akumulovaná slnečná energia a CO2 sa vracia späť do atmosféry.
Výzvy slovenského pôdohospodárstva
Chýbajú kompletné dopadové štúdie a dôsledné komparácie finálnych kvantitatívnych aj kvalitatívnych parametrov východísk a dopadov ekologického a konvenčného poľnohospodárstva. Odborná diskusia a informačná kampaň vo verejnosti, o celom komplexe faktorov ekológie a zmeny klímy je nedostatočná. Očakávanie veľkých zmien na vidieku a záujem ľudí sťahovať sa na vidiek plniaci environmentálne funkcie pre trávenie voľného času narastá. Paradoxne chcú vidiek bez vidieka. Vadí im však trocha blata, zápach hospodárskych zvierat, ruch počas sezónnych prác. Je im ľahostajný záber pôdy, urýchľovanie odtoku vody z ekologických lúk.
Slovenské pôdohospodárstvo je v súčasnosti vo veľmi zložitej situácii. Stratou sebestačnosti v potravinách zároveň stráca schopnosť plniť funkcie trvalej udržateľnosti. Prvotná príčina je najnižšia ekonomická výkonnosť slovenského pôdohospodárstva na 1 hektár v rámci EU. Z toho vyplýva nevyhnutná potreba orientovať sily, zdroje a inštrumentárium na zdvojnásobenie tejto výkonnosti. Z ekonomických zákonitostí vyplýva, potreba mobilizovať účinnosť faktorov pôda, práca a znásobiť faktor kapitál.
SPP sme zaviazaný rešpektovať ale sa prednostne orientuje na podporu opatrení v prospech životného prostredia, ekológie a na spomalenie klimatických zmien. Cesty a nástroje tejto politiky /napríklad aj postupy a ekoschémy/ však jednoznačne smerujú k extenzifikácii. Sebestačnosť v potravinách je prioritný národnoštátny záujem SR. Občania Slovenska si aj pod vplyvom Kovid-19, výraznejšie uvedomujú, že potravinová sebestačnosť je otázka prežitia v časoch krízy a má preto dominovať v záujmoch štátu. Presadzovanie záujmov je politika. Pôdohospodárska politika Slovenska je teda rozhodujúca pre presadenie potravinovej sebestačnosti Slovenska. Vychádza z princípu Potravinovej suverenity Slovenska. Kontinuita a stabilita perspektívnej agrárnej politiky je kľúčovou podmienkou úspešného napĺňania cieľov tejto politiky. Slovenská krajina má produkčný potenciál potravín pre 6 miliónov ľudí. Podstata úspešnosti agropolitiky v zabezpečovaní potravinovej sebestačnosti spočíva v účinnej motivácii poľnohospodárov a potravinárov, účinnými nástrojmi k využitiu tohto potenciálu.
Podnikatelia v pôdohospodárstve na Slovensku dosahujú porovnateľné hospodárske výsledky. Agrárnou politikou, ktorá dlhodobo garantuje parametre konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia SR aspoň na úrovni priemeru štátov EU sú schopní vytýčené ciele dosiahnuť. Dokázali pred tridsiatimi rokmi zabezpečiť mieru sebestačnosti nad 100 percent v komoditách mierneho pásma. Niet pochýb o tom, že parametre trhového prostredia Dánska či Rakúska, alebo aj Poľska uplatnené na Slovensku, nám umožnia dosiahnuť potravinovú sebestačnosť v priebehu 7-8 rokov. Konkrétne ide o vyrovnanie podpôr z fondov EU a najmä zo Štátneho rozpočtu, o rovnaké podmienky v daniach a odvodoch, o totožné uplatnenie finančných nástrojov úverovej a úrokovej politiky, rovnaké legislatívne a organizačné podmienky, o dlhodobú stabilitu agrárnej koncepcie.
Súčasný stav straty sebestačnosti a nedostatočnej výkonnosti spôsobili diskriminujúce poľnohospodárske politiky niektorých vlád Slovenska, ktoré výrazne zhoršili podmienky pre konkurencieschopnosť podnikania slovenských subjektov. Kontinuálne poukazujem na extrémnom postoji liberálnej vlády SR „nepotrebujeme poľnohospodárstvo, vo svete je prebytok ponuky potravín, keď si ich nevyrobíme na Slovensku, tak si ich dovezieme“. Rovnako, priam neuveriteľne, vyznieva výrok pracovníka Inštitúcie EK v roku 2004, v čase nášho vstupovania do EU. „Naordinovali sme vám podmienky, ktoré vás zložia na kolená, lebo k vám chceme vyvážať ...