Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Náhrada príjmu pri PN je suma, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti (PN) namiesto mzdy. Je to ako „firemná poistka“ na prvých pár dní choroby. Ak ochoriete, prvých 10 dní vám platí šéf (zamestnávateľ) zo svojho vrecka (je to jeho náklad). Od 11. dňa trvania PN-ky má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne.
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Ako funguje výpočet náhrady príjmu?
Denný vymeriavací základ (DVZ) je zjednodušene priemerná hrubá mzda zamestnanca na deň za predchádzajúce obdobie. Je to váš priamy mzdový náklad (účet 527 - Zákonné sociálne náklady). Musíte ho správne vypočítať a vyplatiť zamestnancovi vo výplatnom termíne. Chybou je nesprávny výpočet DVZ (priemeru) alebo nesprávne počítanie kalendárnych dní (rátajú sa aj víkendy, ak do nich PN zasahuje).
Výška náhrady príjmu je presne stanovená Zákonníkom práce:
- 1. až 3. deň PN: Zamestnávateľ platí 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.
- 4. až 10. deň PN: Zamestnávateľ platí 55 % denného vymeriavacieho základu.
Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.
Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné najprv vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ). Ten sa počíta z rozhodujúceho obdobia, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúce obdobie sa určí inak.
Pri zamestnancoch sa DVZ počíta ako:
DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie za rozhodujúce obdobie) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia)
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Príklad výpočtu náhrady príjmu
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. do 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
DVZ pani Zuzany sa vypočíta:
DVZ = (1 500 € * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. deň trvania PN => 1.2.2024
- 1. - 3.2.2024 => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. - 10.2.2024 => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,12875 €
Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní PN by bola 226,115 € (po zaokrúhlení 226,12 €).
Od 11.2.2024 do 27.2.2024 (17 dní) bude pani Zuzane vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Nemocenské = (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 140,99875 € (zaokrúhlene 141,00 €)
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. elektronickú péenku (ePN). Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.
Ako funguje elektronická PN (ePN)?
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Kto platí PN od 11. dňa?
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.
Podmienky nároku na nemocenské
Podmienky nároku na nemocenskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. musí byť zamestnancom alebo SZČO a platiť si odvody). V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty, kedy má nárok na nemocenské dávky.
Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontrolu posudzovanie spôsobilosti na prácu a liečebný proces posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.
Aktuálne štatistiky
Počet PN za 1. polrok 2024 medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Priemerná dĺžka PN v prvom polroku 2024 bola 44,83 dní.
Dohoda o pracovnej činnosti a PN
Dohoda o pracovnej činnosti je druhom dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré upravuje Zákonník práce. Na základe tejto dohody je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dôležité je, že pri tomto druhu pracovnej činnosti neplatí tzv. skúšobná doba. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú, najviac na 12 mesiacov a musí byť uzatvorená písomne.
Vyplácanie nemocenských dávok sa líši v závislosti od toho, či ide o osobu, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom alebo príjmom nepravidelným. Len osoby, ktoré pracujú na dohody o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom sú nemocensky poistené. Takýmto osobám v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne nárok na nemocenské dávky.
V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní (od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti), sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní. Vypočíta sa z vymeriavacích základov (hrubých príjmov) dosiahnutých u zamestnávateľov v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), t.j. nebol zamestnaný, prípadne jeho obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie v predchádzajúcom kalendárnom roku trvalo menej ako 90 kalendárnych dní, výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu.
Zákon o sociálnom poistení však aj pri dohode o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom vylučuje určité skupiny osôb z nároku na vyplácanie nemocenských dávok (napr. študenti, dôchodcovia).
Dohoda o pracovnej činnosti a dôchodcovia
Dohoda o pracovnej činnosti môže byť uzavretá aj s dôchodcom. Pre túto dohodu budú platiť rovnaké pravidlá ako pri každej inej dohode o pracovnej činnosti. Dôchodcovia aj ich zamestnávatelia sú oslobodení od platenia odvodov na povinné dôchodkové poistenie a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity, za predpokladu, že si dôchodcovia toto právo písomne u zamestnávateľa uplatnia. Oslobodenie bude vo výške 200 € mesačne.
Povinnosti zamestnávateľa
Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zdravotným poistením upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní.
Dôležité upozornenia
Ak ste evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, môžete pracovať na dohodu o pracovnej činnosti.
Nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sú vždy vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Nezabudni odovzdať zamestnávateľovi doklad od lekára pri začiatku, pokračovaní i pri ukončení pracovnej neschopnosti. V prípade, že ti vznikne nárok aj na nemocenské dávky, zamestnávateľ má povinnosť zaslať potrebné doklady na Sociálnu poisťovňu.
Nemocenské dávky a náhrada príjmu sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie.
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dávku vypláca Sociálna poisťovňa, zatiaľ čo od 1. do 10. dňa PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.
Jitka Balánová, MBA, Schubert, Péče o cévní vstupy – prevence infekcí
