Kedy sa vlastne človek stáva seniorom? A je seniorský vek obdobím pasivity alebo má človek práve vtedy dostatok času a priestoru na to, aby si splnil sny, na ktoré nebol v rokoch aktívneho života čas? Tieto otázky sa stávajú čoraz relevantnejšími v spoločnosti, ktorá globálne starne a kde sa predlžuje priemerná dĺžka života. Vyšší vek človeka je dôsledkom individuálneho starnutia ako nezvratného biologického procesu, ktorý so sebou prináša fyzické, psychické, sociálne a socioekonomické zmeny.
Hoci sa v bežnej reči zaužívalo hovoriť o starších ľuďoch namiesto starých, a slová „senior“ a „starší človek“ sú v podstate synonymá, v praxi je definícia „staroby“ komplexnejšia. Jedna vec je kalendárny vek (dátum narodenia), ktorý určuje status seniora, a druhá je biologický vek, teda to, ako je človek v skutočnosti na tom po zdravotnej, mentálnej a fyzickej stránke.
Kedy sa človek stáva seniorom?
Neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, kedy sa človek stáva seniorom, pretože oficiálny vek nie je vo svete jednotný. Odborníci rozlišujú tri druhy starnutia:
- Biologické starnutie: Predstavuje fyzické a psychické zmeny, ako sú ochabovanie svalstva alebo zhoršenie pamäti. U väčšiny ľudí tieto zmeny začínajú v období 60 - 75 rokov života a sú ovplyvnené zdravotným stavom, životným štýlom a vlastným vnútorným pohľadom na starnutie. Z lekárskeho hľadiska sa staroba často spája s vekom po 75. roku života.
- Sociálne starnutie: Vyznačuje sa zmenou sociálnych rolí a životného štýlu, najmä odchodom do dôchodku. Táto udalosť je chápaná ako ukončenie jednej a začiatok novej životnej etapy, kedy človek prijíma nové sociálne role a statusy (napr. status seniora).
- Kalendárne starnutie: Určuje sa dosiahnutím určitého veku. Z demografického hľadiska sa človek stáva seniorom, keď odíde do dôchodku, čo je približne okolo šesťdesiateho roku života, hoci hranica odchodu do dôchodku sa každým rokom zvyšuje.
V praxi je jediným objektívnym faktorom na posudzovanie toho, kto je seniorom, kalendárny vek jednotlivca. Napriek tomu je dôležité si uvedomiť, že staroba je relatívny pojem. Existujú mladí ľudia, ktorí sú "starí", a starí ľudia, pre ktorých je ich vek len číslom na papieri a cítia sa stále mladí. Z psychologického hľadiska sa používa termín mentálny vek.
Výzvy a stereotypy spojené so starnutím
Mladým ľuďom sa môže zdať, že život ľudí nad 50, 60 a tobôž 70, 80 rokov je nezaujímavý, neatraktívny a starší ľudia všeobecne „iba prežívajú či dožívajú“. Kriticky a neraz aj podceňujúco si všímajú neistotu, spomalenie, menšiu pružnosť a prispôsobivosť staršej generácie. Je však dôležité si uvedomiť, že prejde niekoľko rokov či desaťročí a všetci objavíme neúprosnú spravodlivosť starnutia.
Medzigeneračná solidarita je bezpochyby jednou z podmienok udržania sociálnej súdržnosti. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť boj proti ageizmu - diskriminácii ľudí staršieho veku. Ageizmus označuje stereotypizáciu a diskrimináciu jednotlivcov a skupín z dôvodu ich veku, nerovnaké zaobchádzanie, vyčleňovanie a znevýhodňovanie seniorov v konkrétnych oblastiach spoločenského života, napríklad na pracovnom trhu, v oblasti sociálneho zabezpečenia, dostupnosti zdravotnej starostlivosti, v občianskom a politickom živote.
Senior a starý človek sú v podstate synonymá, avšak v médiách a bežnej komunikácii je dôležité voliť citlivé a profesionálne označenia. Expresívne a archaické označenia ako "starenka" či "starček" nepatria do oficiálnej a mediálnej rétoriky, aj keď sa môžu používať v neformálnom, rodinnom styku. Súčasní seniori a seniorky už nie sú natoľko limitovaní tlakom a očakávaniami verejnej mienky. Byť seniorom neznamená pasivitu, papuče pred televízorom a odovzdané čakanie na smrť.
Sociálny rozmer starnutia a jeho dopady
Proces starnutia je spojený s výraznými zmenami v sociálnej oblasti. K podstatným zmenám dochádza predovšetkým v rodine, kde starnúci rodičia, ktorých deti už dospeli a opustili domácnosť, žijú väčšinou sami. Strácajú nielen rodičovskú, ale i prarodičovskú funkciu, predovšetkým však i významnú materiálnu, sociálnu a psychickú podporu svojich detí v starobe.
Odchod do dôchodku spôsobuje prudký pokles príjmov, zmenu spoločenského postavenia, syndróm prázdneho hniezda (odchod detí z domova) a žiarlivosť. Je to nielen kritický zlom, ale aj krízové obdobie. Začína sa strácať sebadôvera a sebaistota. Je to psychicky náročné obdobie, v ktorom človek stráca dosahovanie sociálneho postavenia. Mnohí sa horšie adaptujú na penzijné obdobie, preto sa hovorí o dôchodkovej kríze, penzijnom debakli alebo penzijnej chorobe.
Medzi najčastejšie problémy, s ktorými sa seniori stretávajú, patria:
- Nedostatok finančných zdrojov či priamo chudoba.
- Zdravotné problémy a problémy s prístupom k zdravotnej starostlivosti.
- Náklady na bývanie, ceny liekov a kvalitných potravín.
- Strata životného partnera, rodičov a blízkych.
- Sociálna izolácia a osamelosť.
- Neschopnosť vedenia domácnosti.
- Strach zo smrti.
- Strata dychu s dobou (staromódnosť).
SAMOTA ║ ČO ROBIŤ KEĎ SI OSAMELÝ ?
Potreby a prístup k seniorom
Seniori, podobne ako ostatné vekové skupiny, potrebujú lásku, pocit bezpečia, porozumenie, podporu a prijatie. Je dôležité, aby sa s nimi nehovorilo ako s deťmi, pretože aj keď môže ísť o vľúdny zámer, nie je to dôstojné a vysiela to signál, že staršieho človeka vnímame ako slabého a znevýhodneného.
Sociálna práca so seniormi je kľúčová pre zabezpečenie ich kvalitného života. Základom je práca so vzťahom a dôverou, ako aj s rodinou seniora. Sociálny pracovník by mal mať poznatky z geriatrie, pozitívny vzťah k seniorom, empatiu, úctu a schopnosť načúvať ich potrebám. Medzi základné potreby starých ľudí patria stravovanie, hygiena, bezpečnosť a zdravotnícka starostlivosť.
Rizikové skupiny starých ľudí, ktoré potrebujú zvýšenú pozornosť, zahŕňajú:
- Osoby nad 80 rokov.
- Staré osoby v jednočlenných domácnostiach.
- Osamelé alebo ovdovené staré ženy.
- Starí ľudia žijúci v ústavoch.
- Bezdetní starí ľudia.
- Staré páry, kde je jeden z partnerov ťažko chorý.
- Starí ľudia so zdravotnými problémami.
- Starí ľudia s minimálnym príjmom.
Tabuľka 1: Porovnanie potrieb v rôznych životných obdobiach
| Životné obdobie | Potreba stimulácie | Potreba učenia | Potreba citovej istoty a bezpečia | Potreba sebarealizácie | Potreba otvorenej budúcnosti a nádeje |
|---|---|---|---|---|---|
| Malé dieťa | Vysoká | Vysoká | Veľmi vysoká | Nízka | Nízka |
| Dospievajúci | Vysoká | Vysoká | Stredná | Vysoká | Vysoká |
| Dospelý (produktívny) | Stredná | Stredná | Stredná | Vysoká | Vysoká |
| Senior | Znížená | Znížená | Zvyšuje sa | Stresový faktor | Vysoká |
Aktívne starnutie a jeho podpora
Vo vyspelých európskych štátoch je podpora aktívneho starnutia chápaná ako systematický prístup, trvalá politická priorita a verejný záujem. Pozornosť sa sústreďuje na ekonomickú aktivitu starších ľudí, zabezpečenie ich príjmu, adekvátnu a dostupnú zdravotnú starostlivosť, rodinnú perspektívu, občiansku participáciu a začlenenie.
Seniorský vek má svoje príjemné, ale aj menej príjemné stránky. Mnohí seniori zdôrazňujú stíšenie, upokojenie a rovnováhu. Cítia slobodu vyplývajúcu z istoty, že už nemusia nikomu nič dokazovať. Radosť z vnúčat je neporovnateľná so žiadnym iným poznaným šťastím. Najlepšie na seniorskom veku je byť pánom svojho času a môcť ho využívať, ako okolnosti a zdravie dovolia. Viacerí navštevujú univerzity tretieho veku, aby dobehli veci, na ktoré nemali čas počas pracovného života.
Aktívne starnutie je riešením nielen pre spoločnosť, ale aj pre samotného seniora. Je nesmierne dôležité, aby človek vyššieho veku nachádzal zmysluplnosť svojho života a aby bola čo najdlhšie zachovávaná jeho autonómia. Myšlienka aktívneho starnutia je kľúčová, pretože nečinnosť má negatívne dôsledky a môže vyústiť až do rozpadu psychiky celej osobnosti.
Príklady úspešného aktívneho starnutia
Klub seniorov pri Doprastave, ktorý existuje už 20 rokov, je skvelým príkladom aktívneho starnutia. Členovia, ktorí sa poznajú z práce, sa pravidelne stretávajú na rôznych kultúrnych, poznávacích, relaxačných a turistických akciách. Tieto stretnutia považujú za najdôležitejšie v seniorskom živote, tešia sa na ne celý mesiac a cítia sa byť pánmi svojho času. Aj združenie „Seniori v pohybe“ propaguje aktívne starnutie prostredníctvom pohybu, čo prináša zdravotné benefity a pozitívne vplýva na duševné a fyzické zdravie seniorov.
Mnoho seniorov nachádza radosť v záhradkárčení, cestovaní, poznávaní nových miest, venovaní sa koníčkom, čítaní kníh alebo sledovaní televízie. Dôležité je tiež stretávanie sa s priateľmi a rodinou. Jedna seniorka (73), napriek tomu, že je na invalidnom vozíku, sa zúčastňuje na športových hrách vozíčkarov, vytvára si klobúky a teší sa zo života, čo je inšpiratívny príklad. Krásni mladí ľudia sú hračkou prírody, ale krásni starí ľudia sú umelecké diela.
Význam sociálnej adaptácie a medzigeneračných vzťahov
Sociálna adaptácia nemôže byť plnohodnotná bez aktívneho vzťahu seniora k sociálnemu prostrediu. Adaptácia seniora súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi a ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti na základe uspokojovania vlastných potrieb.
Za začiatok sociálnej, ale aj psychologickej staroby treba považovať rok odchodu muža a ženy do starobného dôchodku, teda okolo 60. roku života. Tento vek je podmienený vznikajúcim sociálnym statusom muža a ženy pri odchode do dôchodku. Status dôchodcu má predovšetkým výrazný psychologický a emocionálny dosah pre jednotlivca a jeho okolie, ale tiež predstavuje zmenu jeho spoločenského postavenia danú nielen obmedzením spoločenských aktivít, ale aj ekonomického obmedzenia.
V starobe počet úloh, a tým aj sociálnych pozícií, ubúda. Senior často už neplní ani úlohu starého rodiča v rodine. Je nevyhnutné, aby každý senior a každá seniorka dostali väčšiu pozornosť od rodiny a známych a tiež aby naša spoločnosť prejavila o seniorov výraznejší záujem a cítili sa byť viac prijatí. Mnohí seniori sa často dostávajú do úlohy odložených, aj napriek tomu, že sú materiálne saturovaní, zostávajú osamotení a odcudzení.
Zlepšenie kvality života seniorov
Daniel Ornyi, riaditeľ spoločnosti Medi Ados, upozorňuje, že osamelosť neohrozuje len psychiku, ale aj fyzické zdravie seniorov. Sociálna izolácia patrí medzi najrizikovejšie faktory zhoršovania stavu. Ľudia po odchode do dôchodku často prepadnú z približne 1 600 eur mesačného príjmu na 600 až 700 eur, čo vedie k strate zmyslu života a pocitu dôstojnosti. Systém často financuje až následok zhoršenia zdravotného stavu, nie jeho prevenciu. Ak by bol nastavený tak, že by podporoval aj aktívnych seniorov a umožnil im zostať dlhšie sebestačnými, bolo by reálne predĺžiť obdobie s nižšou mierou odkázanosti minimálne o päť rokov.
Medi Ados so svojím modelom denného programu pre starších ľudí úspešne posúva seniorov z lôžkovej starostlivosti späť k bdelej a hodnotnej starobe. Ich prístup spočíva v tom, že seniora nepovažujú za pasívneho prijímateľa starostlivosti, ale budujú sieť ľudí a partnerov, ktorí pomáhajú tvoriť pre seniorov program. Organizujú rôzne aktivity, ako sú soľné terapie, módne prehliadky, varenie, práce v záhrade, čím seniorom vracajú dôstojný život a sebarealizáciu. Kľúčový je stabilný režim návštev, rozhovorov a spoločných aktivít. Prevencia samoty musí byť súčasťou starostlivosti rovnako ako prevencia zhoršenia fyzických funkcií.
Mestá a samosprávy by mali organizovať aktivity aj pre seniorov žijúcich doma, najmä pre tých, ktorí sa na podujatia nedostanú bez pomoci dopravy alebo asistencie. Tí sú najohrozenejší sociálnou izoláciou. Kľúčové je zabezpečiť dostupnosť komunitných aktivít pre všetkých. Mnohí seniori sa hanbia požiadať o pomoc, preto je potrebné vytvoriť prostredie, v ktorom môžu rozprávať otvorene a bez pocitu hanby. Kľúč je jednoduchý: senior musí mať dôvod vstať a ísť medzi ľudí.