Práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia môže nastať situácia, že zamestnanec alebo zamestnávateľ chcú ukončiť pracovný pomer. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o možnostiach výpovede počas PN, a to z pohľadu zamestnanca aj zamestnávateľa.
Výpoveď zo strany zamestnanca počas PN
Zamestnanec má právo podať výpoveď aj počas trvania PN. Zákonník práce neobmedzuje právo zamestnanca ukončiť pracovný pomer výpoveďou, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu (§ 67 Zákonníka práce).
Na výpoveď danú zamestnancom sa nevzťahuje tzv. zákaz výpovede počas PN. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, "Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec."
Forma a doručenie výpovede
Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi, inak je neplatná (§ 61 ods. 1 Zákonníka práce). Doručenie je kľúčové pre začiatok plynutia výpovednej doby. Výpoveď je najlepšie doručiť osobne na pracovisku priamemu nadriadenému alebo na personálnom oddelení, aby mal zamestnanec istotu o jej priamom doručení. Ak to nie je možné, výpoveď sa doručuje doporučene poštou na aktuálnu adresu zamestnávateľa (§ 38 ods. 3 Zákonníka práce). Zamestnanec je povinný písomnosti ohľadom jeho pracovného pomeru doručovať zamestnávateľovi osobne na pracovisku. Ak to nie je možné, tak je povinný doručovať doporučenou poštou.
Výpovedná doba
Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (§ 62 ods. 7 Zákonníka práce). Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa:
- Ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok, výpovedná doba je jeden mesiac.
- Ak pracovný pomer trval aspoň jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace (§ 62 ods. 6 Zákonníka práce).
Príklad: Ak zamestnanec doručí výpoveď zamestnávateľovi 15. mája a jeho pracovný pomer trval viac ako jeden rok, výpovedná doba začne plynúť 1. júna a skončí sa 31. júla.
PN počas výpovednej doby
Práceneschopnosť zamestnanca nemá vplyv na plynutie výpovednej doby, ak výpoveď podal zamestnanec. To znamená, že výpovedná doba plynie aj počas PN a nepredlžuje sa o dobu trvania PN. Vo vašom prípade, keď výpoveď podávate vy ako zamestnanec, práceneschopnosť bežanie výpovednej doby neprerušuje. Preto môžete byť PN od 15. dňa v mesiaci a aj počas nasledujúcich dvoch mesiacov, pričom váš pracovný pomer skončí po uplynutí celej výpovednej doby.
Skončenie pracovného pomeru dohodou
Namiesto výpovede sa môže zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou (§ 60 Zákonníka práce). Dohoda o skončení pracovného pomeru je platná len s obojstranným súhlasom zamestnanca a zamestnávateľa. V dohode je možné dohodnúť dátum skončenia pracovného pomeru, ktorý môže byť aj skorší ako by bol koniec výpovednej doby. Ukončenie pracovného pomeru dohodou je možné aj počas PN a bez nutnosti nástupu do zamestnania, ak bude PN trvať do konca dohodnutého obdobia. Zamestnávateľ však so všetkými podmienkami dohody musí súhlasiť.
Výpoveď zo strany zamestnávateľa počas PN
Zamestnávateľ má obmedzené možnosti dať zamestnancovi výpoveď počas jeho PN. Zákonník práce totiž v § 64 ods. 1 písm. a) stanovuje tzv. ochrannú dobu, počas ktorej zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz.
Ochranná doba
Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
Výnimky zo zákazu výpovede
Ochrana zamestnanca počas PN nie je absolútna. Ak si zamestnanec práceneschopnosť úmyselne vyvolal alebo spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď. Rovnako je možné dať výpoveď z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až d) Zákonníka práce:
- Ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce.
- Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
- Ak zamestnanec nespĺňa predpoklady alebo požiadavky na výkon práce.
- Ak zamestnanec závažne poruší pracovnú disciplínu.
Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa
Ak chce zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď z niektorého z vyššie uvedených dôvodov, musí dodržať nasledovný postup:
- Písomná forma: Výpoveď musí byť písomná (§ 61 ods. 1 Zákonníka práce).
- Skutkové vymedzenie dôvodu: Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná (§ 61 ods. 2 Zákonníka práce).
- Doručenie: Výpoveď musí byť zamestnancovi doručená.
- Dodržanie výpovednej doby: Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (§ 62 ods. 7 Zákonníka práce).
Skončenie pracovného pomeru po návrate z PN
Ak zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď počas PN z dôvodu ochrannej doby, môže mu dať výpoveď po jeho návrate z PN, ak sú na to splnené zákonné dôvody. Napríklad, ak zamestnanec po návrate z PN podľa lekárskeho posudku nemôže vykonávať svoju doterajšiu prácu, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. V takom prípade má zamestnanec nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.
Základy ľudských zdrojov: Práva zamestnancov
Predĺženie pracovného pomeru počas PN
Podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce, ak bola zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (napr. PN), výpovedná doba neplynie počas trvania ochrannej doby. Pracovný pomer sa predlžuje o dobu trvania ochrannej doby, ibaže zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
Príklad: Zamestnávateľ doručil zamestnancovi výpoveď 19. februára z dôvodu nadbytočnosti. Výpovedná doba mala byť jednomesačná a pracovný pomer mal skončiť 31. marca. Zamestnanec však nastúpil na PN, ktorá trvala aj po 31. marci. Pracovný pomer zamestnanca sa skončí až posledným dňom jeho PN, pokiaľ zamestnanec neoznámi zamestnávateľovi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
Práva a povinnosti počas PN a po skončení pracovného pomeru
Práva zamestnanca počas PN a po skončení pracovného pomeru
Počas PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. Skončenie pracovného pomeru nemá vplyv na nárok a výplatu nemocenského. Ak zamestnancovi vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca a po ukončení pracovného pomeru pretrvávajú dôvody práceneschopnosti, Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (t. j. až do ukončenia 52 týždňov).
Po skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na:
- Odstupné: Ak bol pracovný pomer skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (§ 76 ods. 1 Zákonníka práce).
Povinnosti zamestnanca počas PN
Zamestnanec má počas PN niekoľko povinností, ktoré je potrebné dodržiavať:
- Oznámenie PN: Zamestnanec je povinný bezodkladne, najneskôr do troch dní, informovať zamestnávateľa o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti a o jej predpokladanej dĺžke. Túto povinnosť zakotvuje § 206 Zákonníka práce, hoci sa priamo vzťahuje na prekážky v práci. V prípade PN sa to realizuje predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. "lístka na peniaze").
- Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať lekárom stanovený liečebný režim.
Povinnosti zamestnávateľa počas PN zamestnanca
Zamestnávateľ má počas PN zamestnanca nasledovné povinnosti:
- Náhrada príjmu: Zamestnanec má počas prvých desiatich dní PN nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Nemocenské: Po uplynutí desiateho dňa PN preberá platbu nemocenského Sociálna poisťovňa, a to až do konca pracovnej neschopnosti, maximálne však po dobu 52 týždňov.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej a sociálnej poisťovni
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa sa líšia v závislosti od dĺžky PN a typu poisťovne.
Zdravotná poisťovňa
- Začiatok poberania náhrady príjmu: Oznamuje sa kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu.
- Ukončenie poberania náhrady príjmu: Oznamuje sa kódom 1O K len v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Ak PN trvá viac ako 10 dní, ukončenie PN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.
- Dohodári: Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov, ak majú nárok na náhradu príjmu. Ak dohodár nemá nárok na náhradu príjmu (napr. nie je nemocensky poistený), kód 1O sa nezasiela.
Sociálna poisťovňa
- Začiatok PN: Zamestnávateľ neoznamuje Sociálnej poisťovni začiatok PN.
- Prerušenie sociálneho poistenia: Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie poistenia z tohto dôvodu.
- RLFO Prerušenie - dôvod 8: Pri PN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie "Nemoc po 52. týždni". Program si odsleduje 52. týždeň PN a po uplynutí tejto doby automaticky pridá zložku mzdy N23 do výplaty. Na základe tohto zadania program vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená "papierovo". Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia.