Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s depresiou

Depresia je jednou z najčastejších duševných porúch, ktorá sa môže vyskytnúť v ktoromkoľvek životnom období. Postihuje milióny ľudí na celom svete, všetky vekové kategórie a obe pohlavia. Podľa WHO je depresia najrozšírenejším duševným ochorením a hlavnou príčinou invalidity. Je dôležité si uvedomiť, že depresia je choroba, nie len zlá nálada, lenivosť alebo reakcia na nepriaznivé udalosti v živote, aj keď na ne môže nadväzovať. Neliečená depresia môže viesť k strate výkonnosti, izolácii, strate radosti zo života a výrazne zhoršuje celkový psychický aj fyzický stav človeka.

Ošetrovateľská starostlivosť o depresívneho pacienta vyžaduje od ošetrujúceho personálu dostatočné ovládanie problematiky depresie ako ochorenia, trpezlivosť a schopnosť empatie. Klinické prejavy depresie sú pre sestry výzvou a zároveň povinnosťou zapojiť všetky vedomostné a osobnostné predpoklady za účelom poskytnúť pacientovi adekvátnu starostlivosť a zabrániť poškodeniu jeho zdravia. Sestry poskytujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, riadia ošetrovateľský tím, plánujú a delegujú činnosti na uspokojovanie biologických, psychologických, sociálnych a spirituálnych potrieb pacienta.

Čo je depresia a ako sa prejavuje?

Depresia patrí do skupiny psychických porúch, ktoré označujeme ako afektívne poruchy. Základným prejavom depresie je chorobná nálada, ktorá nezodpovedá reálnej životnej situácii chorého a narušuje jeho uvažovanie, jednanie a somatické funkcie. Jej dôsledkom sú adaptačné poruchy a sociálne zlyhávanie.

Medzi základné príznaky depresie patrí chorobne smutná, skleslá nálada, obavná, stiesnená, zúfalá, bezradná nálada, beznádej, bezvýchodiskovosť, pesimistická nálada. Často sa vyskytuje aj úzkosť, napätie, bezdôvodný strach alebo podráždenosť (iritabilita), rozladenosť (dysfória), precitlivenosť, kolísanie nálady (emočná labilita), anhedónia (neschopnosť prežívať radosť) a pokles energie a zvýšená unaviteľnosť. Neliečená depresívna epizóda trvá 6-24 mesiacov, napriek tomu sa takmer 12 % pacientov nezotaví ani po piatich rokoch od jej ukončenia. Podľa závažnosti je depresia rozdeľovaná na ľahkú, strednú a ťažkú (veľkú).

Depresia nie je bežná podráždenosť, krátka rozladenosť, skleslosť alebo smútok, ktoré sa vyskytujú pri zlom počasí, po únavnej celodennej práci, pri nevyspatí alebo množstve povinností. Tieto stavy je možné prekonať a úspešne zvládnuť zvýšeným pohybom, odpočinkom, spánkom, jedlom alebo zvýšeným podávaním vitamínov.

Pri diagnostike depresie sa zameriavame na oblasť psychologickú, sociálnu a biologickú:

• V biologickej oblasti skúmame poruchy spánku, stravovacie návyky a pokles energie.
• V rámci sociálnej oblasti hľadáme zdroje sociálnej podpory, ale zaujímajú nás aj sociálne vzťahy, oblasť finančného zabezpečenia a bývania.
• V psychologickej oblasti kladieme dôraz na prežívanie pacientovho sebaobrazu vo vzťahu k okoliu a jeho porovnávanie so sebou samým.

Zvláštnosti depresie v starobe

Diagnostika depresie v starobe je mnohokrát podceňovaná a zamieňaná s demenciou. V starobe sa objavujú ľahšie a neostro definované formy depresie, ktoré nazývame subdepresiami, a ktoré sú často spojené s telesným ochorením. Prejavuje sa strnulým výrazom tváre, spomalenými pohybmi a spomalením reči. Pacient celkovo pôsobí smutným dojmom. Rôzne štatistiky sa líšia, ale všeobecne sa udáva, že incidencia depresie vo veku nad 65 rokov je 12-15 %.

Starecká depresia nevykazuje špecifickú formu priebehu, ale často sa jej prisudzuje zvláštne postavenie pre súčasne sa vyskytujúce starecké ťažkosti a eventuálne začínajúce dementné zmeny. Depresia u starých sa veľmi často objavuje v rámci maladaptačného syndrómu po prijatí do ústavnej starostlivosti. Pri maladaptačnom syndróme ide o prejav adaptačného zlyhania, typické pre vyšší vek, vzniká na báze chronického stresu.

Zvláštnosti klinického obrazu v starobe zahŕňajú:

• atypický obraz, v popredí somatické ťažkosti (larvovaná depresia),
• koincidencia depresie s Alzheimerovou chorobou,
• polymorbidita disponuje k depresii,
• stiera sa rozdiel medzi endogénnou a reaktívnou depresiou,
• zvýšená samovražednosť,
• v starobe ťažší priebeh s chronicitou a relapsami.

Demencia a depresia sa vo svojich prejavoch do určitej miery prekrývajú. Pozornosť, koncentrácia, spontánna produkcia reči, verbálne učenie a pamäť môžu byť porušené pri depresii aj pri demencii. Neexistujú údaje, že by depresia spôsobovala príznaky demencie bez prítomnosti depresívnych príznakov. Po depresívnych príznakoch musíme vždy aktívne pátrať a liečiť ich, aj keď nájdeme súčasne kognitívne príznaky.

Príčiny a rizikové faktory depresie

Medzi najčastejšie príčiny depresie sa u seniorov/iek uvádza znížená funkcia neurotransmitérov, alkoholizmus, depresia v rodine, zvýšená kritickosť a nepriateľskosť partnera, absencia či nedostatok dôverných vzťahov, nedostatočná sociálna opora alebo nedostatok sebadôvery. S rastúcim vekom pritom klesá význam vrodenej dispozície pre rozvoj depresie, zároveň však rastie význam exogénnych biologických a psychosociálnych aspektov.

Okrem toho sa za významný biologický prediktor vzniku depresie u seniorov/iek považuje fyzické ochorenie. Vzťah medzi depresiou a koexistujúcou chorobou pritom môže byť obojsmerný. Zdravotné problémy, ako napríklad cievne ochorenia, chronická bolesť, cukrovka a rakovina, môžu zvýšiť riziko depresie.

Pod vznik depresie u seniorov/iek sa však podpisujú vo veľkej miere aj psychosociálne aspekty, ako je napríklad nepriaznivá finančná situácia, strata blízkych osôb, ale i osamelosť. Až 14 % seniorov/iek, ktorí stratili celoživotného partnera, je priamo ohrozených vznikom ťažkej depresie. Negatívnym determinantom, ktorý sa podpisuje na vzniku depresie u seniorov, sú tak nesporne závažné životné udalosti. V rodinnej anamnéze seniorov/iek, u ktorých bola diagnostikovaná depresia, je možné u 70-80 % vystopovať zmenené životné udalosti, ktoré v sebe nesú negatívny náboj. Tieto životné udalosti sa vyskytli niekoľko dní, prípadne niekoľko mesiacov pred prepuknutím samotnej depresie. Medzi tieto závažné životné udalosti zaradzujeme okrem choroby aj úmrtie v rodine, presťahovanie, manželské problémy, silné pripútanie na domov, spoločenskú izoláciu, ale aj nedostatok priateľov.

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s depresiou

Pri starostlivosti o pacienta s depresiou je nevyhnutné individuálne pristupovať ku každému chorému, aj napriek tomu, že sa u pacientov s depresiou stretávame prevažne s rovnakým druhom utrpenia. Je dôležité akceptovať chorého v jeho životnej situácii, dať mu najavo, že veríme jeho zúfalstvu, že nie je sám a jeho stav je len prechodný. Zabezpečiť, aby bol v prítomnosti chorého s depresiou neustále niekto z ošetrovateľského tímu. S chorým neustále komunikovať, aj keď máme pocit, že sestry nepočúvajú, že chorý chce byť sám, pretože aj správanie sestry chorého ovplyvňuje.

Kľúčové aspekty ošetrovateľskej starostlivosti

• Vytvorenie terapeutického vzťahu: Dôležité je vytvoriť si s pacientom vzťah založený na dôvere, empatii a rešpekte. Pacienti s depresiou sa často cítia nepochopení a odmietaní, preto je dôležité, aby ošetrovateľ prejavil záujem o ich ťažkosti a snažil sa ich pochopiť.
• Validácia symptómov: Je dôležité validovať symptómy pacienta a uznať, že sú pre pacienta reálne a obmedzujúce. Ošetrovateľ by sa mal vyhnúť bagatelizovaniu symptómov alebo obviňovaniu pacienta.
• Podpora pri zvládaní symptómov: Ošetrovateľ môže pacienta naučiť rôzne techniky na zvládanie symptómov, ako sú relaxačné cvičenia, dychové cvičenia, meditácia, vizualizácia a biofeedback.
• Edukácia pacienta a rodiny: Ošetrovateľ by mal pacienta a jeho rodinu informovať o depresii, jej príčinách, symptómoch a možnostiach liečby. Dôležité je tiež vysvetliť, že cieľom liečby nie je len odstránenie symptómov, ale aj zlepšenie kvality života a fungovania pacienta.
• Koordinácia starostlivosti: Ošetrovateľ by mal koordinovať starostlivosť o pacienta s ostatnými členmi tímu, vrátane lekára, psychológa, psychiatra a sociálneho pracovníka. Dôležité je zabezpečiť, aby pacient dostával komplexnú a koordinovanú starostlivosť, ktorá zohľadňuje všetky jeho potreby.
• Monitorovanie psychického stavu: Ošetrovateľ by mal pravidelne monitorovať psychický stav pacienta, vrátane prítomnosti úzkosti, depresie, samovražedných myšlienok a iných psychických ťažkostí. V prípade potreby by mal ošetrovateľ zabezpečiť psychiatrickú konzultáciu.
• Podpora zdravého životného štýlu: Ošetrovateľ by mal pacienta povzbudiť k zdravému životnému štýlu, vrátane zdravej stravy, pravidelného cvičenia, dostatočného spánku a vyhýbania sa alkoholu a drogám. Zdravý životný štýl môže pomôcť zmierniť symptómy a zlepšiť celkovú pohodu pacienta.

Pomoc blízkym

Členovia rodiny a priatelia bývajú často prví nápomocní v boji s depresiou. Depresívny človek si nemusí sám uvedomovať svoj problém alebo nemusí mať silu o ňom hovoriť a riešiť ho. Prejavy môžu byť rôzne a môžu zahŕňať zvýšený hnev, podráždenosť, nadužívanie alkoholu a drog, uzavretosť, utiahnutosť, plačlivosť, nedostatok energie, neschopnosť koncentrácie, stratu záujmu o koníčky a príjemné aktivity, stratu záujmu o sexuálne aktivity.

Ak takéto prejavy zaregistrujete u svojho blízkeho, spozornite. Pokiaľ máte čo len najmenšie podozrenie, že by váš blízky človek - partner, príbuzný, kamarát - mohol trpieť depresiou, pomôžte mu vyhľadať odbornú pomoc. V prvom rade potrebuje mať správne stanovenú diagnózu, aby sa dostal k potrebnej liečbe.

Depresívni ľudia často pociťujú beznádej. Myslia si, že na svete neexistuje nič, čo by im mohlo pomôcť. Sú depresiou paralyzovaní a nevedia sa sami rozhýbať k tomu, aby svoj stav zlepšili. Môže vás to stáť veľa času a energie, kým blízkeho presvedčíte o potrebe vyhľadať odborníka. Nevzdávajte sa. Existujú spôsoby, ako môžete podnietiť svojho blízkeho k tomu, aby vyhľadal pomoc, navštívil terapeuta, otvoril priechod svojim emóciám. Vášmu blízkemu pomôžete vyrovnať sa s depresiou tak, že ho budete počúvať a prejavíte mu empatiu. Naznačte, že ste si všimli zmeny v jeho správaní. Môžete mu povedať, že sa obávate o jeho šťastie a pohodu. Buďte pri ňom, keď vás potrebuje - jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť pre blízkeho človeka, ktorý je depresívny, je jednoducho byť tam pre neho a vyjadrovať podporu.

Pomôžte s domácimi prácami - rovnako ako pri iných chorobách, aj ľudia s depresiou sa jednoducho nemusia cítiť dostatočne dobre na to, aby sa starali o platenie účtov alebo o poriadok v domácnosti. Liečba je nesmierne dôležitá - pomôžte blízkemu sprostredkovať stretnutie u profesionála, keď sa problém u neho prejaví. Podporujte ho pri pravidelnom užívaní liekov a návšteve odborníkov. Uistite ho o tom, že požiadanie o pomoc a vyhľadanie odbornej pomoci v žiadnom prípade nie je znakom slabosti. Práve naopak. Je to v jeho prípade nadmieru dôležité.

Snažte sa ho prizývať k príjemným aktivitám - viete, čo mal váš blízky rád pred depresiou. Čo mu robilo radosť. Demonštrujte mu svoju lásku a podporu - depresia môže spôsobiť to, že sa človek cíti byť záťažou pre svojich blízkych. Cíti sa byť nehodný ich lásky a podpory. Preto aktívne zmierňujte tieto myšlienky tým, že budete svojmu blízkemu ukazovať a vyjadrovať lásku. Neberte to osobne - depresia môže ovplyvniť to, ako sa váš blízky k vám správa. Môže byť nahnevaný, podráždený. Nemusí mať aktuálne záujem ísť s vami von alebo robiť s vami veci, ktoré normálne robil. Nesmiete to brať osobne. Nie je to mierené proti vám. Neznamená to, že vášmu blízkemu na vás už nezáleží. Sú to príznaky choroby, ktorá si vyžaduje liečbu. Prejavy spojené s depresiou nemá človek pod svojou kontrolou. Nemôže sa z nich len tak vyhrabať, rovnako, ako to nemôže urobiť človek s cukrovkou alebo akoukoľvek inou chorobou. Musíte si jednoducho uvedomiť, že vyrovnávanie sa s depresiou je pre vášho blízkeho náročné a nerobí tieto veci naschvál.

Ako zvládnuť život s depresívnym partnerom?

Ak je niekto, koho milujete - či už váš partner, dieťa, rodič, kamarát, príbuzný - depresívny, môžete zažívať ťažké pocity aj vy. Pocity ako bezmocnosť, frustrácia, hnev, strach, vina, smútok sa stanú súčasťou vašich dní. Všetky tieto pocity sú vo vašej situácii normálne. Nie je jednoduché žiť vedľa človeka s depresiou.

Práve kvôli tomu nemôžete zabúdať na seba. Môže byť veľmi stresujúce zvládať život s človekom, ktorý trpí depresiou. Je preto viac než v poriadku vziať si nejaký čas, ktorí strávite osamote, či podľa vlastných potrieb. Nie je to sebecké. Je to nevyhnutné k tomu, aby ste dokázali svojho blízkeho aj naďalej podporovať. Budete z toho profitovať obaja. Aj keď liečba depresie je dlhodobá a váš blízky bude musieť užívať lieky a navštevovať psychoterapiu, až 90 % pacientov sa po správnom liečení zlepší stav. Je samozrejmé, že chcete svojmu blízkemu pomôcť. Musíte si však uvedomiť, že problém s depresiou za neho nevyriešite. Môžete ponúknuť pomoc, podporu, no samotná liečba je v rukách jeho samého. Pomáhajte mu do takej miery, kým je to pre vás a vaše zdravie únosné. Aby ste sa vy sami vyhli vyhoreniu a roztrpčeniu, stanovte si presné hranice a limity. Koľko reálne vládzete a dokážete urobiť? Nepreberajte zodpovednosť za chorého. Prognóza depresie je dobrá, pokiaľ je správne diagnostikovaná a liečená. Existujú efektívne psychologické a farmakologické spôsoby liečby tejto poruchy.

tags: #komplexna #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #s