Výplata invalidného dôchodku a možnosti zárobku pre osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku

Invalidný dôchodok predstavuje formu sociálneho zabezpečenia pre osoby, ktorých schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Mnohí poberatelia invalidných dôchodkov sa napriek svojmu zdravotnému postihnutiu snažia aktívne zapojiť do pracovného života, či už zamestnaním alebo samostatnou zárobkovou činnosťou. Slovenské legislatíva v tomto smere ponúka určité možnosti a podporu.

Právo na prácu a obmedzenia pre invalidných dôchodcov

Dobrý deň, áno môžete. Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať. Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídete o invalidný dôchodok, ani vám nebude krátený.

Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Dobrý deň, ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Sociálna poisťovňa bude vyplácať poistencovi buď invalidný, alebo starobný dôchodok podľa toho, ktorý bude vyšší.

Podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.

Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne: Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP.

Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti. Výška odvodov invalidného zamestnanca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, závisí od druhu invalidného dôchodku, ktorý dostáva. Ak ide o invalidného dôchodcu, ktorého pokles schopnosti je viac ako 70 %, neplatí poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z hrubej mzdy. Bude platiť nemocenské poistenie (1,4 %), starobné poistenie (4 %), invalidné poistenie (3 %) a zdravotné poistenie (2 %). Invalidný dôchodca, ktorý má pokles schopnosti práce o viac ako 40 % a najviac o 70 %, bude platiť o niečo viac, a to nemocenské poistenie (1,4 %), starobné poistenie (4 %), invalidné poistenie (3 %), zdravotné poistenie (2 %), ale aj poistenie v nezamestnanosti (1 %).

Podpora samostatnej zárobkovej činnosti (SZČ)

Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 57 zákona č. 5/2004 Z. z. je možné poskytnúť za splnenia viacerých podmienok.

Samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti je osoba, ktorá bude prevádzkovať alebo vykonávať SZČ podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti. Žiadateľ o príspevok nesmel v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok pozastaviť, prerušiť ani skončiť prevádzkovanie alebo vykonávanie SZČ v zmysle § 57 ods.

Úrad môže poskytnúť príspevok na SZČ na chránenom pracovisku na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bol vedený v evidencii UoZ úradu prevádzkovať alebo vykonávať SZČ. V zmysle § 70 ods.

Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré sú uvedené v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia chráneného pracoviska vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ na chránenom pracovisku.

Príspevok na SZČ po splnení zákonných podmienok poskytne úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode OZP so sťaženým prístupom na trh práce vytvorí pracovné miesto na SZČ na chránenom pracovisku, na ktorom bude prevádzkovať alebo vykonávať SZČ.

Úrad poskytne najviac 60% výšky príspevku príjemcovi príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. Zvyšnú časť príspevku, t. j. Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Pracovné právo a invalidní dôchodcovia

Dobrý deň, ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.

Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."

Dobrý deň, ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce, "Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa."

Dobrý deň, výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods. Podľa § 69 ods. Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľom na Vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."

Výpočet a výška invalidného dôchodku

Juraj je od skončenia vysokej školy najmä v dôsledku vrodených ochorení invalidný dôchodca. Čiastočný invalidný dôchodok dostával pätnásť rokov. Popri invalidnej penzii pracoval. Pred troma rokmi mu Sociálna poisťovňa priznala plnú invaliditu. „Posudkový lekár sa ma ešte pri posudzovaní čiastočnej invalidity bez hanby opýtal, či chcem pracovať alebo nie. Počas celého tohto obdobia Juraj pracoval a zamestnávateľ mu z platu odvádzal aj poistenie v invalidite. Výška plného invalidného dôchodku ho však nemilo prekvapila. „Mám 42 rokov. Koľko mi ostáva do starobného a dožijem sa ho? Nie som zdravý, mám aj cukrovku a problémy so srdcom. S manželkou máme päť detí, z toho tri v náhradnej starostlivosti - dvojčatá v pestúnstve a adoptovaného chlapca. Staráme sa aj o ťažko chorú mamu. Viackrát denne beriem lieky proti bolesti. Predtým dostával čiastočný invalidný dôchodok 200 eur, plný invalidný dôchodok má 400 eur. Jozef sa cíti aj tak ukrátený. Jozef si myslí, že podobných prípadov, ako je ten jeho, je na Slovensku veľa. Podľa štatistiky Sociálnej poisťovne k júnu minulého roka dostávalo invalidnú penziu vyše 206-tisíc ľudí. Pokiaľ im to ich zdravotný stav dovoľuje, snažia sa pracovať, lebo z invalidných penzií by jednoducho nevyžili. Invalidný penzista s invaliditou do 70 % dostával k 31. Prečo Sociálna poisťovňa nezohľadňuje pri výpočte plnej invalidnej penzie vyšší zárobok? Argumentovala, že nemá na výber. „Nevzniká však nový nárok na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku sa určuje na základe zárobkov, vymeriavacích základov na poistné z obdobia pred vznikom invalidity. Do počtu rokov dôchodkového poistenia sa pritom započíta obdobie pred vznikom invalidity, počas ktorých bola invalidná osoba dôchodkovo poistená. Výpočet Navrátilová ilustrovala na príklade. Poistenec by vstúpil na trh práce vo veku 18 rokov a invalidným sa stal vo veku 35 rokov. Jeho dôchodkový vek je 64 rokov. Do obdobia dôchodkového poistenia sa mu započíta 18 rokov obdobia zárobkovej činnosti a 29 rokov trvania invalidity.

Ľubica Navrátilová pripomína, že Slovensko je jeden z mála európskych štátov, v ktorých je možný súbeh invalidného dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti bez obmedzení. „Zároveň patrí poistencovi počas poberania invalidného dôchodku osobný mzdový bod 0,3, a to bez ohľadu na zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodca, ktorý pracoval po priznaní invalidného dôchodku, by mal po dovŕšení dôchodkového veku požiadať o priznanie starobného dôchodku. O priznanie starobného dôchodku by mal možnosť požiadať aj Juraj. Ak požiada o zvýšenie invalidného dôchodku vzhľadom na zhoršený zdravotný stav, percento poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa môže zvýšiť. Avšak invalidný dôchodok nie je možné zvýšiť za obdobie, keď počas poberania invalidného dôchodku dôchodca pracuje.

Tabuľka: Minimálne odvody do zdravotného poistenia pre SZČO a samoplatiteľov od 1. januára 2025

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

tags: #vyplacanie #invalidneho #dochodku #a #moznost #zarobku