Dotácie na obstaranie hmotného majetku pre podnikateľov

V súvislosti s prijatím dotácie na obstaranie odpisovaného hmotného majetku u daňovníka, ktorý v súlade s § 17 ods. 1 písm. ZDP ustanovuje osobitný spôsob zahrnutia dotácie na dlhodobý hmotný majetok do základu dane. Finančné riaditeľstvo SR vydáva usmernenie na zabezpečenie jednotného postupu v súvislosti s úpravou základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP").

Dotácia na dlhodobý hmotný majetok plynúca daňovníkovi zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných zdrojov na území Slovenskej republiky je zdaniteľným príjmom daňovníka podľa § 2 písm. ZDP.

Podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZDP sa do základu dane nezahŕňa dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZÚ"); táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku. Citované znenie je platné a účinné od 1. 1. 2008.

Odpisovaným hmotným majetkom sa rozumie majetok podľa § 22 ods. 2 ZDP, napr. samostatné hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok.

Doba odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 ZDP je ustanovená pre každú jednotlivú odpisovú skupinu samostatne, pre odpisovú skupinu 0 je určená doba odpisovania 2 roky, pre poslednú odpisovú skupinu 6 je určená doba odpisovania 40 rokov. Doba odpisovania sa vykonaním technického zhodnotenia predlžuje v súlade s § 26 ods. 5 ZDP o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28.

V § 27 ZDP je ustanovený postup pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku, v § 28 ZDP je ustanovený postup pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 alebo 3 (Poznámka: S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa zrýchlené odpisovanie hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3 zrušilo).

Spôsob zahrnovania dotácie na dlhodobý hmotný majetok podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZDP

Daňovník, ktorý je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, postupuje pri účtovaní o dotácii na obstaranie dlhodobého majetku podľa § 52a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve (PUP).

Účtovná jednotka účtuje o nároku na dotáciu na majetok spojenú s kúpou, zhotovením alebo inou formou nadobudnutia majetku alebo technického zhodnotenia dlhodobého majetku, ako o odplate za minulé alebo budúce splnenie určitých podmienok, v súlade s § 52a ods. 1 PUP na ťarchu účtu 346 - Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo 347 - Ostatné dotácie, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. Súvzťažne sa dotácia účtuje v prospech účtu výnosov alebo v prospech účtu 384 - Výnosy budúcich období.

Podľa § 52a ods. 2 písm. a) PUP sa dotácie na obstaranie dlhodobého majetku rozpúšťajú do výnosov v časovej a vo vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov tohto dlhodobého majetku, na obstaranie ktorého sa dotácia poskytla, od doby zaradenia tohto majetku do užívania.

U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, v prípade, ak u hmotného majetku obstaraného z dotácie sú účtovné odpisy podľa § 20 PUP a daňové odpisy podľa § 27 a § 28 ZDP rovnaké, nevznikajú rozdiely v rozpúšťaní dotácie na obstaranie odpisovaného hmotného majetku do výsledku hospodárenia podľa § 52a ods. 2 písm. a) PUP a do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZDP.

Tak na účely ZÚ, ako aj na účely ZDP je potrebné dodržať všeobecnú zásadu neutrálneho dopadu na výsledok hospodárenia a neutrálneho dopadu na základ dane.

V praxi dochádza z rôznych objektívnych príčin aj k situácii, že dotácia na obstaranie hmotného majetku je priznaná a poskytnutá skôr, a to v účtovnom období predchádzajúcom obdobiu, v ktorom sa hmotný majetok obstará a uvedie do užívania.

Príklad č. Spoločnosti bola v roku 2021 priznaná a aj vyplatená dotácia na nákup potravinárskeho stroja vo výške 60 000 € (100 % obstarávacej ceny stroja). Spoločnosť obstarala potravinársky stroj a uviedla ho do užívania až v januári 2022. Hmotný majetok je zaradený v 1. odpisovej skupine s dobou odpisovania 4 roky, spoločnosť uplatňuje rovnomerný spôsob odpisovania majetku (1/4 z obstarávacej ceny 60 000 €, t.j. 15 000 € ročne). Podľa odpisového plánu sa spoločnosť rozhodla účtovne odpisovať stroj rovnako 4 roky.

P. Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 13 ZDP, postupuje pri uplatňovaní § 17 ods. 3 písm. h) ZDP.

Ak daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v jednom zdaňovacom období obstará hmotný majetok, ale dotácia mu bude poskytnutá až v nasledujúcom zdaňovacom období, potom predmetný príjem zahrnie do základu dane až v zdaňovacom období (počnúc zdaňovacím obdobím, ak ide o dotáciu na obstaranie hmotného a teda aj odpisovaného majetku), v ktorom bola dotácia prijatá.

V roku prijatia dotácie sa zahrnie do základu dane dotácia vo výške ročného odpisu hmotného majetku obstaraného z týchto prostriedkov (resp. pomernej časti ročného odpisu zodpovedajúcej výške použitých prostriedkov na obstaranie odpisovaného majetku (ďalej len „pomernej časti“)) za toto zdaňovacie obdobie a ročného odpisu (resp. príjem zodpovedajúci ročnému odpisu (resp. daňového odpisu)).

Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2024 dotácia na obstaranie stroja vo výške 5 500 eur, ktorý v roku prijatia dotácie nestihol zakúpiť a zaradil do používania až v januári 2025.

Keďže daňovník zaradil hmotný majetok do základu dane až v roku 2025, nemá nárok na uplatnenie daňového odpisu za rok 2024. Keďže daňovník v roku 2024 do daňových výdavkov neuplatnil odpis z tohto hmotného majetku, prijatú dotáciu v roku 2024 nezahrnul do základu dane vôbec.

Daňovník v roku 2025 zaradí hmotný majetok do 1. odpisovej skupiny a v rokoch 2025 až 2028 bude uplatňovať do daňových výdavkov odpis vo výške 1/4 vstupnej ceny hmotného majetku.

Dotáciu prijatú v roku 2024 vo výške 5 500 eur daňovník zahrnie v roku 2025 do základu dane len vo výške uplatneného ročného odpisu do daňových výdavkov, t. j. v sume 1 375 eur (5 500/4). Zvyšnú časť dotácie daňovník zahrnie do základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (roky 2026,2027,2028) a to každoročne vo výške uplatneného ročného odpisu z tohto hmotného majetku.

Nakoľko ide o vozidlo zaradené do 1. odpisovej skupiny, t. j. doba odpisovania je 4 roky. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní predstavuje 20 000 (80 000 /4). Daňovník však prijal dotáciu len v sume 40 000 eur, t. j. bola mu poskytnutá len vo výške zodpovedajúcej jednej polovici obstarávacej ceny vozidla. Z uvedeného dôvodu bude počas doby odpisovania (2025 až 2028) zahrňovať dotáciu do zdaniteľných príjmov ročne v sume 10 000 eur, t. j sumu zodpovedajúcu jednej polovici rovnomerného ročného odpisu.

Daňovník účtujúci v roku 2024 v sústave jednoduchého účtovníctva získal v roku 2024 zo štátneho rozpočtu dotáciu na obstaranie stroja vo výške 24 000 eur. Stroj, ktorý daňovník obstaral bol zaradený do 1. odpisovej skupiny, kde je doba odpisovania 4 roky, a ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní bude 6 000 eur (24 000/4). Daňovník bude dotáciu prijatú v roku 2024 zahrňovať do základu dane postupne počas doby odpisovania (v rokoch 2024 až 2027), a to ročne sumu 6 000 eur (t. j. sumu zodpovedajúcu ročnému odpisu hmotného majetku, ktorý z dotácie obstaral).

V tomto spôsobe zahrnovania dotácie do základu dane daňovník pokračuje počas doby odpisovania, a to aj vtedy, ak by v nasledujúcom zdaňovacom období roku 2025 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP. To znamená, že aj v roku 2025, v ktorom uplatní výdavky percentom z príjmov, do základu dane (do zdaniteľných príjmov) zahrnie dotáciu vo výške ročného odpisu hmotného majetku. Uvedené vychádza z ustanovenia § 6 ods. 10 ZDP, podľa ktorého sú v sumách tzv. paušálnych výdavkov zahrnuté všetky výdavky, t. j. napr. aj odpisy. Podľa § 22 ods. 9 ZDP daňovník, ak uplatňuje tzv. paušálne výdavky, nemôže uplatniť prerušenie odpisovania.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva dostal v roku 2024 prísľub na poskytnutie dotácie na obstaranie poľnohospodárskeho stroja, ktorý v januári roku 2024 kúpil za 78 000 eur a zaradil do obchodného majetku. Dotácia vo výške 78 000 eur bola daňovníkovi poskytnutá až v roku 2025. Nakoľko ide o poľnohospodársky stroj zaradený do 1. odpisovej skupiny, doba odpisovania je 4 roky.

Daňovník si môže zvoliť jeden z troch možných spôsobom zahrnutia dotácie do základu dane.

Jednou z možností získania prostriedkov na podnikateľskú činnosť je aj získanie dotácií zo štátneho rozpočtu, z európskych fondov alebo od iných subjektov. Dotácie možno rozdeliť na dve veľké skupiny, na investičné dotácie, ktoré slúžia na obstaranie dlhodobého majetku, a prevádzkové dotácie, ktoré slúžia na úhradu prevádzkových nákladov účtovnej jednotky. Cieľom príspevku je poukázať na základné pravidlá účtovania obstarania dlhodobého majetku z investičných dotácií, ako aj účtovanie prevádzkových dotácií na úhradu nákladov.

Dlhodobý majetok sa obstaráva najmä kúpou, vytvorením vlastnou činnosťou, získaním práv na výsledky duševnej tvorivej činnosti, bezodplatným nadobudnutím, prijatím vkladu do základného imania, prevodom podľa právnych predpisov alebo preradením z osobného užívania do podnikania.

Dlhodobý majetok je možné úplne alebo čiastočne obstarať aj z dotácií.

Definícia dlhodobého majetku a jeho ocenenie

Podľa § 12 postupov účtovania za dlhodobý majetok sa považuje majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Medzi najvýznamnejšie zložky dlhodobého majetku patrí dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok a technické zhodnotenie dlhodobého majetku.

Účtovné predpisy pre zaradenie majetku do dlhodobého majetku alebo do krátkodobého majetku stanovujú ročnú lehotu použiteľnosti a taktiež stanovujú aj hranicu ocenenia.

Pre dlhodobý hmotný majetok je hranica stanovená vo výške 1 700 eur, pre dlhodobý nehmotný majetok je 2 400 eur, pre technické zhodnotenie dlhodobého majetku 1 700 eur. Do doby zavedenia eura bola hranica pre dlhodobý hmotný majetok vo výške 30 000 Sk, pre dlhodobý nehmotný majetok vo výške 50 000 Sk a pre technické zhodnotenie vo výške 30 000 Sk.

K 1. 1. 2009 pri otvorení účtovných kníh v eurách boli účtovné jednotky povinné ocenenie majetku v účtovníctve prepočítať konverzným kurzom a po zaokrúhlení podľa § 20 vyhlášky MF SR č. 75/2008 Z. z. (na dve desatinné miesta matematicky) zaúčtovať na príslušné účty dlhodobého majetku.

Od 1. 1. 2009 zákonom č. 465/2008 Z. z. sa stanovila výška pre dlhodobý hmotný majetok vo výške 996 eur, pre dlhodobý nehmotný majetok vo výške 1 660 eur (§ 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Od 1. 3. 2009 zákonom č. 60/2009 Z. z. technické zhodnotenie z 996 eur na 1 700 eur.

Tým, že sa zvýšili hranice pre povinné zaradenie obstarávaného majetku do dlhodobého majetku na príslušné účty účtovej triedy 0 - Dlhodobý majetok, pomerne veľké množstvo či už z dlhodobého nehmotného, alebo dlhodobého hmotného majetku budú môcť účtovné jednotky účtovať priamo do „spotreby“.

Podľa § 13 ods. 2 postupov účtovania dlhodobým nehmotným majetkom sú zložky majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako 2 400 eur a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. Medzi dlhodobý nehmotný majetok patrí napr. softvér, oceniteľné práva (know-how, licencie, obchodné značky, ochranné známky, receptúry), aktivované náklady na vývoj.

Podľa § 13 ods. 3 písm. e) postupov účtovania technické zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku.

Dlhodobý majetok sa v súlade s § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. oceňuje najmä obstarávacou cenou, reprodukčnou obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo reálnou hodnotou.

Obstarávacou cenou sa oceňuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok obstaraný kúpou.

Vlastnými nákladmi sa oceňuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou.

Reálnou hodnotou sa oceňuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý vkladom alebo kúpou podniku alebo jeho časti alebo majetok a záväzky nadobudnuté zámennou zmluvou.

Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním.

Reprodukčná obstarávacia cena je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje.

Ocenenie vlastnými nákladmi pri nehmotnom a hmotnom majetku sú priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť.

Reálnou hodnotou sa rozumie trhová cena, ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudok znalca.

Účtovanie dlhodobého majetku

Podľa § 32 postupov účtovania o dlhodobom majetku sa účtuje v účtovej triede 0 - Dlhodobý majetok.

Dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje na účtoch v účtovej skupine 01 - Dlhodobý nehmotný majetok.

Dlhodobý hmotný majetok sa účtuje na účtoch účtovej skupiny 02 - Dlhodobý hmotný majetok.

Do 1. 3. 2009 sa za dlhodobý nehmotný majetok považovali aj zriaďovacie náklady.

Podľa novely postupov účtovania od 20. 3. 2009 sa zriaďovacie náklady nepovažujú za dlhodobý nehmotný majetok, preto sa ustanovenie o účtovaní zriaďovacích nákladov ako o dlhodobom nehmotnom majetku z § 37 ods. 1 a 2 postupov účtovania vypustilo.

Pri svojom vzniku sa budú účtovať priamo do nákladov na príslušné nákladové účty, ktorých sa podľa charakteru účtovného prípadu týkajú.

Podľa § 86f novely postupov účtovania dlhodobý nehmotný majetok, ktorým sú zriaďovacie náklady, sa vyradí z účtovníctva pri zostavovaní účtovnej závierky po 20. marci 2009.

Odpisovanie dlhodobého majetku

Takmer každý dlhodobý majetok, ktorý účtovná jednotka obstará, sa odpisuje. Výnimku tvorí majetok, ktorý sa účtuje v účtovej skupine 03 - Dlhodobý hmotný majetok, ktorý sa neodpisuje. Ide najmä o pozemky, umelecké diela a zbierky.

Podľa § 28 zákona o účtovníctve účtovná jednotka odpisuje hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Účtovná jednotka je povinná zostaviť odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie majetku.

Uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve.

Od 1. 3. 2009 si účtovná jednotka podľa § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva môže určiť v odpisovom pláne odpisy podľa osobitného predpisu (zákon o dani z príjmov), ak sú v tomto osobitnom predpise určené ako podľa tohto zákona, ide o tzv. daňové odpisy.

Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku.

Nehmotný majetok, ktorým sú goodwill a náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania.

Podľa § 20 postupov účtovania dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov.

Zostatková cena sa zisťuje pomocou oprávok k dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobému hmotnému majetku.

Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania.

Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok, ku ktorému sa vzťahuje.

Účtovné odpisy sa účtujú na ťarchu účtu 551 - Odpisy dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu účtovej skupiny 07 - Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku a 08 - Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku.

Od 1. 1. 2009 spôsob zaokrúhlenia odpisov je v kompetencii účtovnej jednotky a uvedie sa v odpisovom pláne.

Uvedenie majetku do užívania

Podľa § 33 postupov účtovania dlhodobým nehmotným majetkom a dlhodobým hmotným majetkom sa stáva majetok a technické zhodnotenie uvedené do užívania.

Uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov (stavebné, ekologické, požiarne, bezpečnostné a hygienické predpisy).

Od 20. 3. 2009 uvedením majetku do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.

Obstaranie dlhodobého majetku sa účtuje prostredníctvom účtov účtovej skupiny 04 - Obstaranie dlhodobého majetku.

Našej akciovej spoločnosti bola poskytnutá štátna dotácia na obstaranie dlhodobého hmotného majetku - čističky odpadových vôd /ČOV/, ktorá pokryla 80% z ceny za výstavbu tohto objektu dodávateľským spôsobom. V tomto roku však nestihneme čističku uviesť do používania, nakoľko je potrebné realizovať ešte určité práce, ktoré budú financované z našich vlastných prostriedkov až v nasledujúcom roku.

Príjem investičnej dotácie (t.j. v danom prípade dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku) je potrebné zaúčtovať na ťarchu účtu 221 a súvzťažne v prospech účtu 346.

Na základe § 52 ods.13 písm. b) bod 1 spomínaného opatrenia sa prijatá investičná dotácia zaúčtuje na ťarchu účtu 346 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 - Výnosy budúcich období.

Je to z toho dôvodu, že v zmysle § 56 ods.12 spomínaného opatrenia sa prijaté dotácie na obstaranie dlhodobého majetku rozpúšťajú do výnosov v časovej a vo vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov dlhodobého hmotného majetku, na obstaranie ktorého sa dotácia poskytla, od doby zaradenia tohto majetku do užívania.

Je teda zrejmé, že tak ako z daňového aj z pohľadu účtovníctva je zúčtovanie dotácií výsledkovo neutrálne - t.j. vznikajú odpisy a výnosy v rovnakej sume.

Z dôvodu, že predmetný dlhodobý hmotný majetok nespĺňal podmienku pre odpisovanie - t.j. nebol uvedený do užívania, nie je teda možné v tomto zdaňovacom období uplatniť odpis a samozrejme tiež ani rozpustenie investičnej dotácie vo výške odpisu do výnosov bežného obdobia.

Slovenské firmy a živnostníci môžu aktuálne čerpať dotácie z eurofondov (2021 - 2027), Plánu obnovy ale aj mnohých ďalších zdrojov. Financovanie je zamerané na energetickú efektívnosť, digitalizáciu, výskum a vývoj.

Skvelou príležitosťou je aktuálne výzva Zelená podnikom, ktorá ponúka podnikateľov vrátane SZČO podporu do výšky 50 000 € na inštaláciu fotovoltiky, solárnych panelov či tepelných čerpadiel.

Ďalšou oblasťou podpory sú dotácie pre poľnohospodárov a agropodniky - na nákup techniky, modernizáciu fariem či inovácie v potravinárstve.

Nezabúda sa ani na kultúrny a kreatívny sektor, kde sú dostupné granty z verejných aj súkromných zdrojov.

tags: #prispevok #pre #podnikanie #hmotny #majetok #17000