Vymedzenie Pojmu Učebná Pomôcka a jej Význam v Modernom Vzdelávaní

Vzdelávanie a výučba prešli v priebehu histórie výraznými zmenami, pričom sa neustále hľadajú efektívnejšie spôsoby, ako sprostredkovať poznatky žiakom a študentom. Jedným z kľúčových prvkov úspešného vyučovacieho procesu je využívanie učebných pomôcok. Tento článok sa zameriava na definíciu učebných pomôcok, ich klasifikáciu, funkcie a význam v kontexte moderného vzdelávania. Úvod Vyučovací proces sa nezaobíde bez adekvátnych pomôcok, ktoré uľahčujú žiakom pochopenie učiva a učiteľom jeho efektívne sprostredkovanie. Tento článok sa zameriava na vymedzenie pojmu učebná pomôcka, jej klasifikáciu a funkcie, ako aj na význam didaktickej techniky v modernom vzdelávaní.

Vymedzenie Pojmu Učebná Pomôcka

Učebné pomôcky sú materiálne prostriedky, ktoré slúžia na sprostredkovanie učiva žiakom a študentom názornou formou. Ich cieľom je uľahčiť pochopenie abstraktných konceptov, konkretizovať učivo, motivovať žiakov a zefektívniť vyučovací proces. Umožňujú tak dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie si poznatkov.

Všetky javy a objekty sveta nie je možné priamo sprítomniť iba slovne, opisom. Učiteľ preto siaha po takých prostriedkoch, ktoré "približujú to, čo je ďaleké, zväčšujú to, čo je nepatrné, zmenšujú to, čo je veľmi veľké, spomaľujú to, čo je rýchle, zrýchľujú to, čo je pomalé, odhaľujú to, čo je skryté, konkretizujú to, čo je abstraktné, sprítomňujú to čo je dávno minulé, fixujú to, čo je prchavé, sprehľadňujú to, čo je príliš zložité."

Petlák definuje učebné pomôcky ako prostriedky, ktoré slúžia k názornosti vyučovania a umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie učiva.

Didaktická Technika

Didaktická technika plní tie isté úlohy ako učebné pomôcky, avšak realizuje ich prostredníctvom rôznych prístrojov a technických zariadení, ako sú film, zvukové prístroje, výpočtová technika, dataprojektory a iné. Využitie didaktickej techniky pri výchove a vzdelávaní detí s poruchami učenia je obzvlášť dôležité.

Rozdelenie materiálnych prostriedkov:

• Vyučovacie makrointeriéry (školy)
• Mikrointeriéry (učebne)
• Didaktická technika (DT) a ňou sprostredkované učebné pomôcky (UP) - Technické vyučovacie prostriedky (TVP)

Funkcie Učebných Pomôcok a Didaktickej Techniky

Učebné pomôcky a didaktická technika zohrávajú vo vyučovacom procese viacero dôležitých funkcií. Petlák definuje tieto funkcie:

• Informatívna funkcia: Poskytujú žiakom informácie o vzťahoch a súvislostiach v učive, umožňujú pochopiť podstatu javov a procesov. Učebné pomôcky a didaktická technika majú pre žiaka veľký informačný význam, informujú ho o vzťahoch, súvislostiach, umožňuje pochopiť podstatu.
• Formatívna funkcia: Rozvíjajú tvorivú činnosť žiakov a ich zmyslové poznávacie procesy.
• Inštrumentálna funkcia: Sú nástrojom, pomocou ktorého žiak získava nové vedomosti, zručnosti a návyky.
• Motivačná funkcia: Podnecujú záujem žiakov o učenie a aktivizujú ich k učebnej činnosti. Zvyšujú záujem žiakov o učivo a motivujú ich k aktívnej účasti na vyučovaní.
• Systematizujúca funkcia: Prispievajú k zaraďovaniu vedomostí do určitého systému.
• Názorná funkcia: Pôsobia na zmysly žiakov a umožňujú im konkrétnejšie pochopenie učiva. Umožňujú názorné zobrazenie učiva, čím uľahčujú jeho pochopenie. K tomu je potrebná dokonalá činnosť učiteľa, jeho pedagogicko-psychologická spôsobilosť a tvorivosť.

Okrem týchto funkcií plnia učebné pomôcky a didaktická technika aj funkciu ilustračnú, demonštračnú, precvičovaciu, aplikačnú, kontrolnú, výchovnú a racionalizačnú. Tieto funkcie súvisia s etapami vyučovacieho procesu.

Rozdelenie Učebných Pomôcok a Didaktickej Techniky

Učebné pomôcky a didaktickú techniku možno rozdeliť podľa rôznych kritérií.

Podľa Materiálnej Povahy (Petrík, 1993; Turek)

Petrík (1993) a Turek vyčleňujú tieto základné skupiny učebných pomôcok:

• Reálne pomôcky: Pôvodné predmety (prírodniny v pôvodnom stave - nerasty, živočíchy, rastliny, upravené preparáty), výrobky v pôvodnom stave (vzorky polo/výrobky, nástroje, prístroje, stroje, umelecké diela), upravené výrobky. Žiaci tak získavajú jasné a neskreslené predstavy. Objekty živej a neživej prírody možno pozorovať priamo v prírode, možno ich demonštrovať v kútiku živej prírody - akváriá, teráriá. Pri práci s nimi využíva žiak viacero zmyslov, komplexnejšie poznáva pozorované predmety.
• Modelové pomôcky: Trojrozmerné pomôcky, zámerne zjednodušované na uľahčenie vnímania informácie.
• Dvojrozmerné zobrazenia: Sprístupňujú javy a predmety v konkrétnej podobe alebo v grafickom znázornení. Môžu byť prezentované priamo (nástenné obrazy, schémy, fotografie, diagramy, mapy) alebo pomocou didaktickej techniky (veľkoplošné diapozitívy - priesvitky premietané pomocou spätného projektoru, diapozitívy, rôzne statické alebo dynamické obrazy so zvukom alebo bez zvuku premietané alebo zobrazované pomocou rôznych typov projekčnej techniky, televízie, výpočtovej techniky a pod.).
• Zvukové pomôcky: Zvukové záznamy realizované mechanicky (gramofónové platne), opticky (film), magnetickou stopou (magnetofónový záznam, videozáznam) alebo digitálne (CD - kompletný disk, počítačový program pre akustický výstup a pod.). Hudobné nástroje, gramofón, magnetofón, rádio - pomáhajú zreálňovať tie poznatky, ktoré sa už žiaci naučili a rozvíja ich senzomotorickú schopnosť.
• Textové pomôcky: Učebnice a učebné texty, pracovné materiály (pracovné zošity, návody na meranie a pokusy, zbierky úloh, tabuľky, atlasy a pod.) a doplnková literatúra.
• Relácie a programy: Sprostredkované didaktickou technikou.
• Špeciálne pomôcky: Špecifikujúci charakter jednotlivých vyučovacích predmetov (experimentálne súpravy, materiálne vybavenie školských laboratórií, pracovné pomôcky).

Podľa Spôsobu Práce

• Demonštračné pomôcky: Používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
• Žiacke pomôcky: Používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov pri individuálnej práci.

Podľa Miery Abstraktnosti a Konkrétnosti (Čiperová, 1982)

• Reálne pomôcky: Pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela a pod.) alebo upravené objekty (stroje v reze).
• Predmetné zobrazenia reálií: Modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy.
• Schématické zobrazenia: Schémy, diagramy, grafy, tabuľky, ktoré zámerne vyčleňujú len podstatné vlastnosti a vzťahy v určitom (napr. priestorovom alebo časovom) členení.
• Symbolické znázornenia a vyjadrenia: Poznanie objektov skutočnosti, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov a pod.

Podľa Ľudských Zmyslov, na Ktoré Pôsobia

• Auditívne (sluchové) pomôcky: Gramofón (DT), gramofónová platňa (UP), magnetofón a magnetofónová páska (DT), rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo (mikrofóny, reproduktory, zosilňovače).
• Vizuálne (zrakové) pomôcky: Učebnica, fotografia, výkres, projekt, nástenné obrazy, schémy, diagramy, mapy.
• Taktilné (hmatové) pomôcky: Reálie, modely. Reliéfové obrazy, mapy, Braillovo písmo - umožňujú na základe hmatu porovnávať a poznávať predmety. Hmatové vrecúška, dotykové pexeso, masážne loptičky, modelovacie hmoty.
• Audiovizuálne (zvukovo-zrakové) pomôcky: Televízor (DT), televízny program (UP), film, videomagnetofón.

Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 technické vyučovacie prostriedky (t.j. médiá - napr. učebnica, reálie, diaprojektor), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní. Multimédium je v jednom zariadení spojené viaceré formy uloženia a prezentácie informácií (audiovizuálne prostriedky a počítač).

Rozdelenie Didaktickej Techniky (Petrík, 1993)

Petrík (1993) rozdeľuje didaktickú techniku do týchto základných skupín:

• Zobrazovacie plochy: Tabule (klasické, drevené, magnetické, plexisklové, svetelné, hobrové), plochy pre premietaný záznam (reflexné, určené pre prednú projekciu - difúzne, perličkové, smerové) alebo priesvitné premietacie plochy určené pre zadnú projekciu (prenosné zariadenie pre dennú projekcie DIAFLEX). Školská tabuľa - možno ju využiť na písanie, kreslenie, náčrty, rysovanie. Jej prednosť spočíva v tom, že jej použitím na hodine reagujeme na vzniknutú situáciu. Je správne, ako sa pri kreslení na tabuľu využívajú farebné kriedy. Okrem klasickej tabule sa používa aj magnetická, flanelová a plexisklová. Sú pri nich rôzne variabilné možnosti použitia.
• Projekčná (premietacia) technika:
  • Zariadenia pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory, rôzne ich pomocné zariadenia napr. adaptéry, meniče, časové snímače, prehliadačky). Pomôcky na premietanie statických a dynamických obrazov - diafilmy a diapozitívy, dataprojektor, episkopické premietanie - vhodne dopĺňajú pozorovanie reálnej skutočnosti, oproti nej majú rozličné prednosti.
  • Zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory pre 8 alebo 16 mm film, videoprojektory).
  • Rôzne pomocné zariadenia (prevíjačky, prehliadačky, lepičky a pod.).
• Zvuková technika: Gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo (mikrofóny, reproduktory, zosilňovače).
• Televízna technika: Súbor prístrojov a zariadení, ktorých účelom je snímanie, spracovanie, záznam reprodukcia televízneho obrazu - videokamery, magnetoskopy (videomagnetofóny) a videogramofóny, televízne prijímače a monitory, strihové a režijné jednotky, veľa ďalších pomocných zariadení.
• Vyučovacie technické systémy na báze nových informačných technológií: Videosystémy, školské mikropočítače, terminálové učebne, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy, videotechniky, telekomunikačnej a výpočtovej techniky.
• Zariadenia na reprodukciu textov a obrazov: Kopírovacie stroje.
• Masovokomunikačné prostriedky: Verejná televízia, rozhlas.
• Výpočtová technika: Mikropočítače, počítačové siete a pod.
• Vedecko-informačná technika: Mikrofiše pod.
• Aparatúra priestorového obrazu: Stereoprojektory, holografia.

Zohľadnenie Zmyslového Vnímania Žiakov

Je dôležité si uvedomiť, že žiaci sa učia rôznymi spôsobmi a preferujú rôzne zmyslové modality. Preto je dôležité používať rôznorodé učebné pomôcky a didaktickú techniku, ktoré oslovujú rôzne zmysly.

Podľa Fredmana (1971) si priemerný človek zapamätá približne:

Čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia. Použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. Prvý túto zásadu zdôvodnil a prepracoval J. A. Komenský, ktorý sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľov: "Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné."

• Sluchový typ: Pre niektorých žiakov je dôležité niečo počuť, aby si to zapamätali (20 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Hmatový typ: Pre niektorých žiakov je dôležité mať predmet v ruke, zistiť jeho tvar a povrch (70 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Zrakový typ: Niektorí žiaci potrebujú vidieť, a preto sú pre nich didaktické pomôcky ako film, nástenné mapy, ilustrácie vhodnou pomôckou (40 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Kinetický typ: Žiak potrebuje niečo zažiť na vlastnej koži, čiže si to vyskúšať, experimentovať (90 %).
• Zrakovo-sluchový typ: Žiak potrebuje súčasne aj počuť, aj vidieť daný objekt, vzťah, symbol, jav (50 %).

Požiadavky na Učebné Pomôcky a Didaktickú Techniku

Tvorba, výber a použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky by mali vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, učiva a rešpektovať didaktické zásady. Mali by pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy a umožňovať zapájanie čo najväčšieho počtu zmyslových orgánov do poznávacieho procesu. Mali by utvárať ucelený systém, v ktorom vedeckú úlohu zohráva (zatiaľ) učebnica. V tomto spočívajú didaktické požiadavky na tvorbu, výber, používanie učebných pomôcok a didaktickej techniky. Potrebné je rešpektovať aj ďalšie požiadavky:

• Ergonomické: Prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti učiteľa a žiaka.
• Estetické: Vonkajšia úprava.
• Technické: Bezpečnosť a spoľahlivosť.
• Ekonomické: Prístupná cena.

Ideálna učebná pomôcka a didaktická technika by mali mať čo najväčší pedagogický a technický efekt a čo najnižšie náklady na výrobu a prevádzku. Učebné pomôcky a didaktická technika sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet, pre učiteľa sú prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu.

Učebnica ako Základná Učebná Pomôcka

Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, učivo je v nej najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi. Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský - vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (svet v obrazoch), sformuloval aj teoretické zásady tvorby učebníc (napr. obsah učebnice má byť úplný, dôkladne premyslený, spracovanie učebnice - jasné, presné, prehľadné).

Učebnica má byť primeraná schopnostiam žiaka, pre každý vyučovací predmet má byť 1. učebnica rozplánovaná na celý vyučovací cyklus, rozsah učiva nemá byť príliš veľký atď. (Komenský, 1984). Podľa Zujeva (1986) učebnica má spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, upevňovaciu a sebakontrolnú, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Vychádza z vyučovacích cieľov, rešpektovať didaktické zásady. Funkciu textu niektorých vyučovacích predmetov môžu byť aj obrázky. Podľa Zujeva (1996) priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc (57 %).

Štruktúra Učebnice

Štrukturálne zložky učebnice sú:

• Základný text: Fakty, pojmy, zákony, teórie, princípy, pravidlá.
• Dopĺňajúci text: Slúži na upevňovanie a prehĺbenie učiva základného textu (dokumenty, štatistické informácie, tabuľky).
• Vysvetľujúci text: Používa sa najmä pri samostatnom štúdiu žiaka (úvod k učebnici, poznámky, vysvetlivky, komentáre, prehľady noriem, skratky).
• Aparát organizácie osvojovania: Zložka učebnice, ktorej úlohou je stimulovať, usmerňovať poznávaciu činnosť žiaka (úlohy, návody, tabuľky, cvičenia, názvy, rozličné vyznačenia tlačou - napr. označenie, druh písma).
• Ilustrovaný materiál: Má zintenzívniť poznávací, estetický, emocionálny vplyv na žiaka (obrázky, fotografie, piktogramy, typ písma, formát učebnice, druh väzby, titulný list a pod.).
• Orientačný aparát: (vysvetlivky, obsah, prílohy, odkazy).
• Motivačný úvod: Na začiatku každej kapitoly.
• Zhrnutie učiva: Mal by nasledovať autotest (jeho výsledky vhodné na koniec učebnice), úlohy na domácu prípravu žiaka, podnety na rozmýšľanie, literatúra (obsahujúca bibliografické údaje, stručné rešerše). Základné učivo by malo byť odlíšené od ostatného.

Hodnotenie Učebníc

Existujú rôzne metódy hodnotenia kvality učebníc:

1. Experimentálne metódy: Pomocou pedagogického experimentu (experimentálna trieda).
2. Expertné metódy: Hodnotí sa primeranosť, metodické spracovanie, zaujímavosť, zložitosť (a pod.) učebníc na základe výrokov skupín expertov, učiteľov - pomocou škály +2, +1, 0, -1, -2. Je vhodné do dotazníka zaradiť otvorené otázky (napr. čo sa vám na učebnici najviac páči? Aké opatrenia odporúčate vykonať na skvalitnenie učebníc?) a požiadať o konkrétne pripomienky.
3. Štatistické metódy: Skúmajú sa rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu - napr. na 1 vyučovaciu hodinu), meria sa obťažnosť (jazyková a obsahová zložitosť pre potencionálneho čitateľa) učebného textu. Zisťuje sa aj čitateľnosť textu. Učebnice sa tvoria väčšinou dlhý čas, preto často obsahujú staré informácie. Starší žiaci by mali používať pri štúdiu aj monografie, odborné a vedecké časopisy, zborníky vedeckých konferencií a internet.

Technológia Vzdelávania a Moderné Prístupy

Technológia vzdelávania (v najužšom chápaní) sa považuje za vedu zaoberajúcu sa uplatňovaním technických prostriedkov vyučovania, najmä moderných, vo vzdelávaní, a v najširšom chápaní za vedu zaoberajúcu sa projektovaním, realizáciou a hodnotením akýchkoľvek vzdelávacích systémov. Niekedy sa považuje za samostatnú pedagogickú disciplínu, inokedy za hraničnú či interdisciplinárnu vedu. V podstate sa považuje za didaktickú vedu, (ale západné krajiny didaktiku v zmysle nášho chápania nepoznajú).

Vyučovanie Pomocou Počítačov

Výpočtová technika ovplyvňuje riadenie školstva, školy, riadenie vyučovacieho procesu učiteľom, samoštúdium a využívanie voľného času žiakmi. Počítačom je možné riadiť plánovanie vyučovacieho procesu. Počítače umožňujú učiteľovi znásobiť jeho sily a schopnosti, objektivizujú hodnotenie žiakov a umožňujú individualizáciu vyučovania. Výpočtovú techniku možno efektívne uplatniť vo všetkých fázach vyučovacieho procesu (motivácia žiakov, aktualizácia už osvojeného učiva, pri osvojovaní nového učiva, jeho upevňovanie, prehlbovanie, preverovanie (diagnostické testy), hodnotení žiakov, pri ich domácej príprave, spätnej väzbe), rôzne diagnostikovanie žiakov (postojové škály, testy osobnosti, diagnostické testy - neklasifikujú sa), umožnenie tvorivosti žiakov (napr. výtvarná, hudobná oblasť). Programové vyučovanie - počítač zastupuje učiteľa vo všetkých fázach vyučovacieho procesu - vytváranie počítačových vyučovacích systémov - sietí. Výroky žiakov: Počítač na mňa nekričí, keď neviem a nerobí protekciu. Počítač sa ku mne správa priateľsky a nedáva najavo, že je niečo viac ako ja… Počítač môže dať žiakovi nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať žiakovi ľudia.

Výhody používania počítačov vo vyučovacom procese:

• Individualizácia vyučovania (učivo, metódy, čas).
• Motivácia žiakov (rôzne výzvy, pochvaly, poďakovania).
• Objektívnosť hodnotenia žiakov.

Nevýhody:

• Zdravotné problémy (poruchy zraku, deformácie chrbtice, neurózy, príp.).
• Zníženie socializácie žiakov (potlačenie medziľudskej komunikácie, redukcia hovorenej reči).
• Absencia priameho pozorovania.
• Problém rozvoja žiakov v afektívnej oblasti (najmä citovej výchovy, formovania hodnotového systému).
• Problémy s rozvojom tvorivosti.
• Znevýhodnenie dievčat.
• Zníženie možnosti šancí vzdelávať sa (nie každý má počítač).

Programové Vyučovanie

Programové vyučovanie - B. F. Skinner. Učivo sa rozloží na rad postupných logicky na seba nadväzujúcich krokov - jednotiek učiva, ktorými žiak postupne prechádza (v každom kroku sa od žiaka požaduje vnútorná i vonkajšia aktivita - písanie a pod.). Programové vyučovanie - priebežnou a ustavičnou kontrolou aktivizuje žiaka na ďalšie učenie.

Postupnosť krokov, jednotiek - vyučovací program, ktorý zahŕňa:

• Zásada malých krokov.
• Zásada aktívneho reagovania: Žiak sa lepšie učí, ak je aktívny.
• Zásada bezprostredného upevňovania: Spätná väzba, overovanie, kontrola.
• Zásada individualizácie: Rešpektovanie individuálnych osobitostí žiaka, najviac jeho schopností, nadania, rýchlosti.
• Zásada hodnotenia a vylepšovania programu: Program sa ustavične preveruje v praxi (zisťuje sa, čo robí žiakovi problémy a pod.).

Tri hlavné druhy vyučovacích programov:

• Lineárny - tvorca B. R. Skinner.
• Vetvený - tvorca N. A. Crowder.
• Zmiešaný program - kombinácia lineárneho a vetveného programu (napr. Sheffieldský program).

Programy boli najprv použité v učebniciach - tzv. programové učebnice boli rozsiahlejšie ako klasické, žiaci ich mali na jednorazové použitie.

Význam Učebných Pomôcok pre Žiakov s Poruchami Učenia

Použitie didaktickej techniky je dôležité pri výchove a vzdelávaní detí s poruchami učenia. Učebné pomôcky sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet.

Poruchy Komunikačnej Schopnosti a Špeciálne Pomôcky

Pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou sú dôležité špeciálne pomôcky, ktoré pomáhajú rozvíjať komunikačné schopnosti, redukovať agresívne správanie a sebapoškodzovanie. Medzi ne patria:

• Vizuálne pomôcky: Obrázky, piktogramy, fotogramy, predmety, kartičky so slovami.
• Taktilné pomôcky: Masážne loptičky, modelovacie hmoty, hmatové vrecúška, dotykové pexeso, predmety s rôznymi štruktúrami a povrchmi.
• Auditívne pomôcky: Hudobné nástroje, gramofón, magnetofón, rádio, logopedické hry.
• Alternatívne a augmentatívne formy komunikácie (AAK): Využívanie komunikačných kníh, tabletov, špeciálnych softvérov.

J. A. Komenského „trojumění obecné“ - zahrňujúce činnosť rozumu, jazyka a ruky - je to potrebné rešpektovať, senzomotorický názor - úpravy učebných pomôcok, aby s nimi žiaci mohli aj narábať. Interiorizácia (zvnútornenie) - musí mu predchádzať vonkajšia činnosť. Nič neovplyvní výsledok vyučovacieho procesu tak negatívne, ako nedostatok materializácie (tam, kde materiálna činnosť z nejakých dôvodov nie je možná, vykonávajú činnosť v materializovanej podobe t.j. manipulovanie s náhradami predmetov - obrazmi, schémami, mapami, diagramami, tabuľkami a pod.) význam najmä pri technických a prírodných predmetoch.

tags: #vymedzenie #pojmu #ucebna #pomocka