Výhradné právo na starostlivosť: Komplexný sprievodca

Pojem „rodičovské práva a povinnosti” zahŕňa všetky práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Podstatnou súčasťou rodičovských práv a povinností je rodičovská starostlivosť. Rodičovská starostlivosť zahŕňa starostlivosť o osobu a majetok dieťaťa, ako aj zastupovanie dieťaťa; s rodičovskou starostlivosťou sa teda v zásade spája aj právo rozhodovať za dieťa.

Pokiaľ ide o rodičovskú starostlivosť, odpoveď na túto otázku je v zásade kladná. Rodič, ktorý nemá právo starostlivosti, nemá právo spolurozhodovania. Má však právo na styk s dieťaťom a v prípade oprávneného záujmu môže od druhého rodiča požadovať informácie o osobných pomeroch dieťaťa.

Výhradné právo na starostlivosť znamená, že jeden z rodičov má právo a povinnosť osobne sa starať o dieťa, vychovávať ho a spravovať jeho majetok. Druhý rodič má právo sa s dieťaťom stýkať a informovať sa o jeho vývoji, pokiaľ súd nerozhodne inak.

Čo zahŕňajú rodičovské práva a povinnosti?

Pojem „rodičovské práva a povinnosti” zahŕňa všetky práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Podstatnú súčasť rodičovských práv a povinností tvorí rodičovská starostlivosť; medzi rodičovské práva a povinnosti okrem toho patrí aj styk s dieťaťom a vyživovacia povinnosť.

V prípade konaní, ktoré sa týkajú rodičovskej starostlivosti a styku s dieťaťom, sú spravidla príslušné rodinné súdy (oddelenia okresných súdov). Ak je potrebné podať žiadosť o začatie konania, napr. v rámci konania o prenose výlučnej starostlivosti v prípade, že rodičia žijú oddelene, táto žiadosť musí byť odôvodnená. Má obsahovať skutočnosti a dôkazy, ktoré ju odôvodňujú, a priložené listiny, na ktoré sa v žiadosti odvoláva.

V konaniach, ktorých predmetom je rodičovská starostlivosť alebo právo na styk s dieťaťom, platí tzv. zásada preskúmania skutočností ex offo. Súd môže v prípade nutnosti prijať predbežné opatrenie vo forme dočasného nariadenia, ak je to odôvodnené a naliehavo potrebné. V prípade ohrozenia záujmov dieťaťa je súd povinný preskúmať aj bez žiadosti zúčastnených strán vydanie predbežného opatrenia.

Pri porušovaní príkazu na výkon vydania osôb a úpravy styku s dieťaťom môže súd voči povinnej osobe nariadiť pokutu a v prípade, že ju nie je možné vymôcť, poriadkovú väzbu. Za určitých podmienok možno nariadiť priamo poriadkovú väzbu. V rozhodnutí, v ktorom sa nariaďuje vydanie osoby alebo úprava styku s dieťaťom, musí byť poukázané na následky porušenia príkazu na výkon.

Rozhodnutia o rodičovskej starostlivosti a styku s dieťaťom vydané v členskom štáte EÚ (s výnimkou Dánska) sú v Nemecku uznané na základe nariadenia (ES) č. 2201/2003 (tzv. nariadenie Brusel IIa) bez potreby osobitného konania. Napriek tomu je možné požiadať v Nemecku o určenie uznania na príslušnom rodinnom súde. Toto určenie je potom účinné pre niekoho alebo proti niekomu.

Pred tým, ako je možné vykonať v Nemecku rozhodnutie o rodičovskej starostlivosti z iného členského štátu, je podľa uvádzaného nariadenia potrebný návrh na vyhlásenie vykonateľnosti, t. j. rozhodnutie musí byť na vnútroštátnom území schválené na nútený výkon. Návrh sa podáva na miestne príslušnom rodinnom súde v mieste sídla vrchného krajinského súdu (Oberlandesgericht).

K návrhu na vydanie doložky vykonateľnosti sa priloží vyhotovenie rozhodnutia, ako aj osvedčenie súdu pôvodného členského štátu, pričom sa použije formulár v prílohe II k nariadeniu. Zastupovanie právničkou alebo právnikom nie je potrebné. Navrhovatelia, ktorí žijú v inom členskom štáte, však musia menovať zástupcu na doručovanie písomností v Nemecku.

Rozhodnutie rodinného súdu sa vydáva bez ústneho pojednávania uznesením. Na základe uznesenia vydá doložku vykonateľnosti súdny tajomník. Proti uzneseniu rodinného súdu je prípustná sťažnosť na vrchnom krajinskom súde (Oberlandesgericht). Proti uzneseniu vrchného krajinského súdu (Oberlandesgericht) sa podáva právna sťažnosť na Spolkovom súdnom dvore (Bundesgerichtshof), pokiaľ ju vrchný krajinský súd schválil.

Pre návrhy na určenie uznania, resp. na vyhlásenie vykonateľnosti je v Nemecku príslušných iba 22 z viac ako 650 rodinných súdov. Je potrebné mať na pamäti, že určité rozhodnutia členských štátov o práve na styk s dieťaťom a o návrate neoprávnene premiestnených a zadržiavaných detí môžu byť v Nemecku uznané a vykonané bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez možnosti napadnutia uznania.

Aj tu znovu platí osobitná príslušnosť 22 súdov, ktoré sú uvádzané v odpovedi na otázku 15. Návrh na určenie neuznania rozhodnutia o rodičovskej starostlivosti sa podáva na rodinnom súde v mieste sídla vrchného krajinského súdu (Oberlandesgericht), v ktorého oblasti pôsobnosti sa obvykle zdržiava odporca alebo dieťa, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje.

Subsidiárne je príslušným rodinný súd, v ktorého oblasti pôsobnosti sa prejavuje záujem na určení alebo existuje potreba starostlivosti; inak je príslušným rodinný súd Pankow/Weißensee. Začatie konania o určení vedie v zásade ku koncentrácii príslušnosti vo všetkých veciach týkajúcich sa tohto istého dieťaťa, t. j. jeden súd potom môže rozhodnúť o všetkých veciach týkajúcich sa daného dieťaťa.

Určujúce rozhodnutie (či uznanie, alebo neuznanie) však platí iba v členskom štáte, ktorý ho vydal.

Faktory ovplyvňujúce rozhodnutie súdu

Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti zohľadňuje viacero faktorov, a to ako na strane rodičov, tak i na strane dieťaťa. Rozhodujúcim kritériom je však vždy záujem maloletého dieťaťa. Medzi ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie, patria:

• Osobnosť rodiča: Súd posudzuje charakterové vlastnosti rodiča, jeho schopnosť zabezpečiť dieťaťu emocionálnu podporu, stabilitu a vhodné výchovné prostredie.
• Vzťah rodiča k dieťaťu: Dôležité je, aký vzťah má rodič s dieťaťom, aké sú ich citové väzby a ako sa rodič angažuje v živote dieťaťa.
• Postoj rodiča k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom: Súd prihliada na to, či rodič podporuje vzťah dieťaťa s druhým rodičom a nebráni mu v styku s ním.
• Rodinné zázemie rodiča: Súd posudzuje rodinné zázemie rodiča, jeho sociálne väzby a podporu, ktorú mu poskytuje jeho rodina.
• Kontinuita prostredia pre dieťa: Súd sa snaží zabezpečiť, aby dieťa zostalo v prostredí, na ktoré je zvyknuté, a aby sa minimalizovali zmeny v jeho živote.
• Ekonomické podmienky rodiča: Súd posudzuje ekonomickú stabilitu rodiča a jeho schopnosť zabezpečiť dieťaťu materiálne potreby.

Tieto kritériá platia aj pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, kedy sa rodičia striedajú v starostlivosti o dieťa v pravidelných intervaloch.

Šance na získanie dieťaťa do osobnej starostlivosti

Šance rodiča na získanie dieťaťa do osobnej starostlivosti závisia od posúdenia všetkých vyššie uvedených faktorov súdom. Dôležité je zdôrazniť, že súd vždy prihliada na záujem dieťaťa a rešpektuje jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Ako postupovať pri žiadosti o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti

Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, môžu sa obrátiť na súd. Súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Pri podávaní návrhu na súd je dôležité:

1. Podrobne opísať dôvody, prečo by malo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
2. Predložiť dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia rodiča. Môže ísť napríklad o lekárske správy, psychologické posudky, svedectvá, fotografie alebo SMS správy.
3. Navrhnúť úpravu styku druhého rodiča s dieťaťom.
4. Žiadať určenie výživného na dieťa.

Súd v konaní vypočuje obidvoch rodičov, dieťa (ak je dostatočne vyspelé), kolízneho opatrovníka a prípadne aj ďalších svedkov. Súd môže tiež nariadiť znalecké dokazovanie, napríklad psychologický posudok.

Zmena rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti

Ak sa po rozhodnutí súdu zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností. Zmenou pomerov môže byť napríklad zmena bydliska, zmena zamestnania, zmena zdravotného stavu, zanedbávanie starostlivosti o dieťa alebo bránenie v styku s druhým rodičom.

Čo je výlučná osobná starostlivosť rodiča?

„Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!“ Je to naozaj tak? Kto rozhoduje o dieťati, ktoré bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov?

Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať.

Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“

Výlučná osobná starostlivosť a rozhodovanie o dieťati

Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci.

Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd.

Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého:

• Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.

Výlučná osobná starostlivosť a zastupovanie a správa majetku dieťaťa

Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom (ak súd nerozhodne inak). Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok.

Právne kroky v prípade nezhôd

Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, môžu sa obrátiť na súd. Súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

V prípade, ak sa neviete na styku otca s maloletým synom s vašim ex partnerom dohodnúť, potom môžete vec riešiť súdnou cestou. Môžete podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti úpravy styku. V návrhu odôvodnite, že na styku otca s maloletým synom sa nedokážete s expartnerom dohodnúť a žiadate, aby súd striktne určil styk dieťaťa s jeho otcom.

V návrhu uveďte váš návrh, ako si predstavujete, že kedy bude otec mať maloletého syna. Štandardne sa určuje styk otcovi maloletého dieťaťa dva krát cez pracovný týždeň na 2-4 hod. a každý druhý víkend. Návrh sa podáva na súde, v obvode ktorého sa nachádza bydlisko maloletého dieťaťa určené dohodou rodičov.

V prípade, ak sa o úprave práv a povinností neviete dohodnúť s druhým rodičom, tak môžete podať návrh na súd a žiadať zverenie do osobnej starostlivosti. V návrhu popíšte individuálne okolnosti Vášho prípadu, teda aké potreby má Váš syn a aké sú jeho výdavky a podobne. Súd by mal toto všetko zohľadniť pri rozhodovaní.

Ak ste od bývalého priateľa, s ktorým máte dcérku odišli, potom podajte na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to na súd v obvode ktorého má maloletá osoba bydlisko. V návrhu popíšte, že ste od partnera odišli a že momentálne vychovávate dcéru vy. Popíšte, že navrhujete, aby bolo zverená do výlučnej osobnej starostlivosti Vám, že u vás sú lepšie predpoklady na jej výchovu a pod.

Môže sa však stať, že partner sa bude taktiež chcieť o ňu starať a bude navrhovať súdu striedavú starostlivosť. V takomto prípade bude súd musieť skúmať, či je dieťa možné zveriť do striedavej starostlivosti. Ak však toto nenavrhne, potom súd zverí maloletú dcérku vám. V návrhu žiadajte určiť aj výživné na maloletú dcéru, tu môžete vychádzať z tabuľkového výživného, ktoré sa počíta ako určité percento z čistého príjmu bývalého partnera.

tags: #vyhradne #pravo #na #starostlivost