Nárok na stravný lístok pri čerpaní náhradného voľna

Stravovanie zamestnancov predstavuje dôležitú súčasť sociálnej politiky zamestnávateľa. Poskytovanie stravovania patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa, ktoré upravuje Zákonník práce v ustanovení § 152. Tento článok sa zameriava na problematiku nároku na stravný lístok pri čerpaní náhradného voľna, pričom analyzuje relevantné ustanovenia Zákonníka práce a poskytuje praktické príklady.

Základné povinnosti zamestnávateľa v oblasti stravovania

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Zákonný nárok na poskytovanie stravovania vzniká výlučne zamestnancovi, ktorý je v pracovnom pomere a vykonáva prácu pre zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy. Nárok na stravu vzniká vtedy, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie bez ohľadu na to, či ide o rannú, popoludňajšiu alebo nočnú zmenu. Poskytované stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy a musí zahŕňať jedno teplé hlavné jedlo vrátane nápoja. V zákonom ustanovených prípadoch poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom finančný príspevok na stravovanie. Napríklad ide o prípad zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo v prípade voľby tejto formy zamestnancom.

Táto povinnosť sa nevzťahuje na zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, s výnimkou tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a na zamestnancov, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.

Rozšírenie možností stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok v prípadoch, ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín. Možnosti rozšírenia stravovania upravuje Zákonník práce v ustanovení § 152 ods. 9. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov nielen rozšíriť podmienky poskytovania stravovania pre svojich zamestnancov, ale aj okruh fyzických osôb, ktorým bude zabezpečovať stravovanie. Zákonnou podmienkou pre rozšírenie možností stravovania je, že jeho konkrétny rozsah podlieha prerokovaniu so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, môže podmienky stravovania upraviť samostatne, napríklad vo forme vnútorného predpisu.

Nárok na stravný lístok pri čerpaní náhradného voľna

V prípade, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnancovi nárok na zabezpečenie stravovania nepatrí. Dôvodom je, že nárok na stravný lístok je podmienený výkonom práce v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny. Avšak, aj v tomto prípade môže zamestnávateľ postupovať cestou ustanovenia § 152 ods. 9 Zákonníka práce a v súlade s písmenom a) tohto ustanovenia upraviť podmienky stravovania tak, že bude poskytovať stravovanie svojim zamestnancom aj v prípadoch čerpania náhradného voľna za odpracované nadčasy.

Príklad z praxe

Zamestnanec si nadpracovával každý deň po 1 hodine a potom si to vybral za celý deň voľna. Za dni, kedy prácu nadčas vykonával, stravný lístok dostal. V deň, kedy si čerpal náhradné voľno, nemá nárok na stravný lístok, nakoľko v tento deň nevykonával prácu.

Stravovanie a návšteva lekára/dovolenka

Zamestnanec má nárok na stravný lístok v prípade, ak odpracuje viac ako 50% denného pracovného času, teda viac ako 4 hodiny. Preto, ak má zamestnanec pol dňa dovolenky a odpracuje viac ako 4 hodiny, má nárok na stravný lístok.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas čerpania pol dňa dovolenky.

Prehľad súm stravného

Od 1. apríla 2025 došlo k zmene súm stravného pri pracovných cestách. Tieto zmeny súvisia so splnením podmienky, na základe ktorej sa zvyšujú sumy stravného podľa zákona č. 283/2002 Z. z. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov pracujúcich na pracovný pomer, ak došlo k splneniu podmienok stanovených v zákone č. 311/2001 Z. z. Strava, ktorú je povinný zamestnávateľ zabezpečiť svojim zamestnancom, nemôže byť akákoľvek.

Minimálna hodnota stravovacej poukážky je zákonom stanovená na 75 % stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín. Zamestnávateľ prispieva minimálne 55 % z hodnoty stravného.

Stravné lístky, alebo ľudovo „gastráče“, sú jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších zamestnaneckých benefitov na Slovensku. Napriek tomu, že ich pozná takmer každý, okolo ich poskytovania panuje množstvo nejasností. Vedeli ste napríklad, že na „gastráč“ nemáte nárok počas dovolenky alebo že pri veľmi dlhej zmene vám môže zamestnávateľ poskytnúť dva? A viete, že si od roku 2023 môžete namiesto lístkov vybrať aj finančný príspevok?

Pozor: Ak vaša zmena trvá presne 4 hodiny, nárok vám ešte nevzniká. Výnimka pre dlhé zmeny: Ak vaša pracovná zmena (vrátane prestávky v práci) trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ vám môže (ale nemusí) zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší stravný lístok/finančný príspevok. Diéty majú prednosť: Ak vás zamestnávateľ vyšle na pracovnú cestu, máte nárok na stravné (tzv. diéty) podľa Zákona o cestovných náhradách. Zákaz súbehu: Za dni, kedy máte nárok na diéty, vám neprislúcha stravný lístok ani finančný príspevok od zamestnávateľa.

Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je podľa zákonného znenia účelovo viazaný na stravovanie. Ust. § 152 ods. 8 Zákonníka práce vymedzuje výšku finančného príspevku na stravovanie. V súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce by malo zabezpečené stravovanie zodpovedať zásadám správnej výživy. Zákonník práce vo svojich ustanoveniach neupravuje, ako sa bude kontrolovať dodržiavanie tejto zásady vo vzťahu k poskytovaniu finančného príspevku na stravovanie.

V prípade, že ste po svojej pracovnej zmene pracovali aj ďalšiu zmenu, išlo o prácu nadčas podľa § 97 Zákona. Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sú upravené v § 142 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „ZP“). Občasný pokles zákazok však nie je možné podľa nášho názoru považovať za prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle ustanovení § 142 ods. 1 a 2 ZP, ale môže ísť o tzv. inú prekážku na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. Aj podľa aktuálneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/127/2022: „Ustanovenie § 142 ods. 3 Zákonníka práce zakladá zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, ak nemohol vykonávať prácu z iných dôvodov než pre prestoj (§ 142 ods. 1 ZP), pre nepriaznivé poveternostné vplyvy (§ 142 ods. 2 ZP) alebo z iných vážnych prevádzkových dôvodov a dôvod (príčina) nemožnosti zamestnanca vykonávať prácu je daný na strane zamestnávateľa. Náhrada mzdy podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce má charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ v rozpore s ust. § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (…) neumožnil vykonávať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy; nárok na náhradu mzdy má zamestnanec po celú dobu, pokiaľ táto prekážka trvá.

Zo zbierkového rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSFR so značkou R 8/1990 vyplýva, že „Ak nemôže domácky pracovník vykonávať prácu podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve v dôsledku obmedzení výroby pri poklese odberu tovaru, nejde na strane organizácie o prekážky v práci v zmysle ustanovení § 129 zák. práce (§ 142 ods. 1 ZP), ale o ostatné prekážky na strane organizácie v zmysle ustanovení § 130 zák. práce (§ 142 ods. Podľa § 142 ods. 3 ZP...

Z dikcie ust. § 152 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má nielen zamestnávateľ, ale aj agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Okrem povinnosti zabezpečovať stravovanie pre svojich zamestnancov, vyplýva z dikcie ust. § 152 ods. 3 Zákonníka práce, že zamestnávateľ prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. Podľa tohto zákona patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň tuzemskej pracovnej cesty, ktorá trvala viac ako 5 hodín.

Nárok na poskytnutie stravy vzniká tomu zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zákonník práce v § 152 ods. 4 zároveň ustanovuje, že „Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Zákonník práce v § 152 ods. 2 fakultatívne umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, ak pracovná zmena zamestnanca trvá viac ako 11 hodín.

Pri stravných lístkoch sa však bežne stávalo, že z ich hodnoty sa spravidla nevydávalo. Napr., ak obed stál zamestnanca 8 € a zamestnanec použil dva lístky v hodnote 4,50 €, v reštaurácii mu spravidla 1 € nevydali. Výnimkou povinnej elektronizácie lístkov je prípad, kedy použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

tags: #narok #na #stravny #listok #pri #nahradnom