Osobný bankrot a oddlženie: Cesta k novému začiatku pre fyzické osoby

Mnoho dlžníkov dnes čelí narastajúcemu počtu dlhov, súdnych a exekučných konaní. Na splácanie existujúcich záväzkov si dlžníci často berú nové úvery či pôžičky, z dlhovej pasce sa však nevedia dostať. Zákon našťastie ponúka riešenie aj pre takéto situácie, a to vo forme konkurzu alebo oddlženia. „Osobný bankrot“ je hovorový pojem, ktorý sa používa na označenie zákonom upraveného procesu, ktorým sa fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ môže zbaviť svojich dlhov. V slovenskom právnom poriadku je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to najmä vo štvrtej časti ZKR nazvanej Oddlženie.

Cieľom oddlženia je v prvom rade zbavenie sa právnej vymáhateľnosti nezabezpečených záväzkov dlžníka voči jeho veriteľom na základe rozhodnutia konkurzného súdu. Proces oddlženia predstavuje v slovenskom právnom poriadku jeden z najefektívnejších spôsobov, ako môže fyzická osoba, občan, riešiť stav svojej dlhodobej platobnej neschopnosti. Jeho cieľom je umožniť dlžníkovi nový začiatok prostredníctvom oddlženia a zároveň zachovať primeranú ochranu veriteľov.

Čo je osobný bankrot a oddlženie?

Zmyslom konkurzu (osobného bankrotu) je riadené speňaženie majetku dlžníka za účelom uspokojenia veriteľov zo získaného výťažku. Osobný bankrot (oddlženie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) znamená, že dlžník sa môže zbaviť svojich dlhov, ak splní zákonné podmienky.

Riešenie dlhovej krízy za pomoci konkurzu má pre dlžníka význam hneď z niekoľkých dôvodov:

• V dôsledku vyhlásenia konkurzu sa prerušujú súdne či iné konania proti dlžníkovi;
• Všetky exekúcie vedené proti dlžníkovi sa úplne zastavujú;
• Počas konkurzu proti dlžníkovi nie je možné zahájiť žiadne nové (súdne ani exekučné) konanie;
• Nesplatné pohľadávky a záväzky dlžníka sa vyhlásením konkurzu považujú za splatné - začína plynúť premlčacia doba a pokiaľ si veritelia svoje pohľadávky neprihlásia do konkurzu, môžu sa postupom času premlčať.

Nevýhodou tohto inštitútu je skutočnosť, že pohľadávky, ktoré neboli v konkurze uspokojené, nezanikajú a veritelia sa preto môžu domáhať ich zaplatenia aj po skončení konkurzu. Práve v tom spočíva zásadný rozdiel oproti oddlženiu. Osobný bankrot je slovné spojenie, ktoré sa v bežnej reči používa na označenie konania o oddlžení. V slovenskom právnom poriadku je upravený v zákone o konkurze a reštrukturalizácii.

Od 1.3.2017 prešiel proces oddlženia zmenami a novinky prináša aj rok 2020. Výraznou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a rovnako sa už nevyžaduje žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3 ročnej skúšobnej doby, na to, aby mohol byť oddlžený. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi.

Podmienky pre vyhlásenie osobného bankrotu (oddlženia)

Podľa § 166 ZKR „Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.“ Oddlženie má podľa ZKR dve formy, a to konkurz a splátkový kalendár.

Základné podmienky pre vyhlásenie konkurzu a povolenie oddlženia pre fyzické osoby:

1. Platobná neschopnosť: Dlžník musí byť v úpadku, čo znamená, že musí mať viacero veriteľov a byť neschopný splácať svoje záväzky dlhšie ako 180 dní. Platobne neschopná je fyzická osoba, ak nemôže plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Uvedené ustanovenie sa prijalo z dôvodu, aby sa zamedzilo zneužitiu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu.
2. Vedené exekučné alebo obdobné konanie: Právo žiadať oddlženie, teda právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takého „obdobného vykonávacieho konania“ je napríklad daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne. Dôležité je, že aktuálne stačí, ak ste v úpadku a máte aspoň jednu exekúciu vedenú voči Vám, bez ohľadu na jej dĺžku trvania. To znamená, že aj keď je exekučné konanie kratšie ako jeden rok, môžete podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
3. Centrum hlavných záujmov na Slovensku: Dlžník musí mať centrum hlavných záujmov na Slovensku. Centrum hlavných záujmov možno na Slovensku približne stotožniť s miestom obvyklého pobytu, prípadne u živnostníka s miestom podnikania. Nie je pritom dôležité, či má na danom mieste človek evidovaný trvalý pobyt alebo sídlo podnikania, dôležité je, či tam reálne väčšinou býva alebo odtiaľ reálne väčšinou riadi svoju živnosť.
4. Poctivý zámer: Každý dlžník, ktorý chce podstúpiť osobný bankrot, musí mať poctivý zámer a mal by ho vedieť preukázať. Poctivý zámer dlžníka je sledovaný ďalších 6 rokov po bankrote. To, kedy dlžník nemá poctivý zámer upravuje ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR. Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia. Veriteľ má totiž do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota.

Kto môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu a oddlženie?

Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať ktorýkoľvek veriteľ alebo ho na seba môže podať aj samotný dlžník, bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo fyzickú osobu, ktorá nepodniká. Dôvodom podania návrhu zo strany veriteľa je predovšetkým skutočnosť, že týmto krokom zvyšuje šancu na uspokojenie vlastnej pohľadávky. Ak má totiž dlžník viac veriteľov a niektorí si svoje pohľadávky do konkurzu neprihlásia, môžu o ne ľahko prísť. Tým sa zvyšuje miera uspokojenia tých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili.

Návrh na oddlženie môže podať výlučne dlžník, ktorý je fyzickou osobou (bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa) a ktorý spĺňa vyššie popísané podmienky pre vyhlásenie konkurzu. Návrh je možné podať najneskôr do zrušenia konkurzu, t. j. buď spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo počas konkurzného konania.



Formy oddlženia

„Osobný bankrot“ predpokladá riešenie oddlženia fyzických osôb dvoma alternatívnymi spôsobmi, pričom spôsob si vyberá dlžník s ohľadom na svoje osobné pomery:

1. Konkurz

Konkurz je prvým spôsobom oddlženia a znamená likvidáciu majetkovej podstaty dlžníka a rýchle oddlženie. Táto forma je vhodná najmä pre dlžníkov, ktorí nemajú príjem alebo ich príjem je nízky a nevlastnia taký majetok, o ktorý by nechceli prísť. Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov.

Ak si dlžník vyberie alternatívu konkurz, nemusí spĺňať žiadne špeciálne požiadavky okrem tých všeobecných. Nie je povinnosť mať príjem a majetok. To znamená, že dlžník, ktorý nemá príjem a ani majetok môže tiež požiadať o oddlženie formou konkurzu. Ak má dlžník majetok, musí počítať s tým, že sa tento majetok speňaží na úhradu jeho dlhov, pričom sa predpokladá, že jeho dlhy prevyšujú hodnotu jeho majetku.

Pri konkurze sa speňažovanie nehnuteľností rozlišuje medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti bude určovať správca odhadom. Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia, dlžník však s nimi nemôže disponovať.

2. Splátkový kalendár

Druhé riešenie je splátkový kalendár, ktorý znamená splácanie záväzkov dlžníka podľa splátkového kalendára po dobu piatich rokov, ktorý určí súd. Táto alternatíva je vhodná najmä pre dlžníkov, ktorých hodnota majetku prevyšuje hodnotu dlhov, chcú si zachovať svoj majetok a majú príjem, z ktorého môžu splácať svoje dlhy po dobu piatich rokov. Aby dlžník mohol použiť tento spôsob oddlženia, musí okrem všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok.

Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné percento, aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť, určí až súd. Splátky majú svoju hornú hranicu, ktorá nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod.

Proces podania návrhu a úloha Centra právnej pomoci

Či už sa dlžník rozhodne pre konkurz alebo splátkový kalendár, navštívi Centrum právnej pomoci (CPP), ktoré je jediné oprávnené v jeho mene konať (do ustanovenia správcu konkurznej podstaty alebo advokáta v prípade splátkového kalendára). Dajte si pozor na iné spoločnosti či jednotlivcov, ktorí ponúkajú služby a pomoc s osobným bankrotom. Sú ich na Slovensku stovky a hoci ich činnosť nemusí byť priamo nelegálna, žiadajú nemalé peniaze za to, čo CPP robí zdarma.

Centrum právnej pomoci sa začalo nedávno venovať aj problematike osobného bankrotu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii v Centre právnej pomoci, sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je v zmysle zákona oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo návrh na určenie splátkového kalendára.

Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu. Na takúto pôžičku má nárok dlžník len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby.



Dôležité aspekty procesu:

• Preddavok: Pred podaním návrhu musí dlžník zaplatiť preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu vo výške 500 eur (platné pre fyzické osoby). Túto sumu je potrebné uhradiť na účet súdu, pričom potvrdenie o platbe sa priloží k návrhu na vyhlásenie konkurzu.
• Súdne konanie: Ak sú všetky náležitosti v poriadku, súd v lehote do 15 dní od doručenia návrhu vyhlási konkurz alebo určí splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.
• Majetok dlžníka: Po vyhlásení konkurzu môže s majetkom nakladať už len správca. Vyhlásením konkurzu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Dlhy, ktorých sa oddlžením nezbavíte

Je nevyhnutné mať na pamäti, že osobným bankrotom sa nedá zbaviť všetkých dlhov. Zákon vymenúva záväzky dlžníka, ktoré nie sú oddlžením dotknuté, a ktoré zaniknú len ich samotným splatením. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické. Jedná sa napríklad o:

• výživné na dieťa;
• peňažný trest uložený súdom v rámci trestného konania;
• pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci);
• pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním;
• pohľadávky nepeňažného charakteru;
• zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením, či záložným právom, ako sú hypotekárne úvery so záložným právom na nehnuteľnosť).

Dôsledky a riziká osobného bankrotu

Osobný bankrot nie je vhodný pre každého a je dôležité zvážiť všetky dôsledky pred jeho podstúpením. Každý, kto ho podstúpi, je evidovaný v Registri úpadcov a v Obchodnom vestníku.

Dôležité body, na ktoré si treba dať pozor:

• Poctivý zámer: Poctivý zámer dlžníka je sledovaný ďalších 6 rokov po bankrote. Ak počas 6 rokov osoba zdedí majetok, nadobudne dar alebo výhru vyššej hodnoty, je povinná polovicu z tejto hodnoty ponúknuť veriteľom. Dedičstvo nesmie odmietnuť, čo môže byť samo o sebe problém.
• Budúce záväzky: Možné budúce úvery, pôžičky a kúpa tovaru na splátky sú obmedzené, keďže táto osoba je vnímaná veriteľmi, najmä bankami, ako riziková.
• Opakovaný bankrot: Veľmi dôležité je, že osobným bankrotom možno prejsť len raz za 10 rokov. Spoľahnúť sa na osobný bankrot ako na jedinú záchranu preto nie je vhodné, ak vaše dlhy nie sú úplne nezvládnuteľné a ak nie je splnený predpoklad, že sa po bankrote znovu postavíte na nohy a budete žiť bez dlhov alebo len so zvládnuteľnými dlhmi. Inak by mohla nastať situácia, že sa opätovne stanete dlžníkom.
• Zneužitie: Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.

tags: #vyhlasenie #bankrotu #ri #dochodku