Daňové úľavy a nezdaniteľné časti základu dane pre invalidných dôchodcov na Slovensku

Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD) sú dôležitým nástrojom daňovej politiky, ktorého cieľom je znížiť daňové zaťaženie fyzických osôb a podporiť ich finančnú stabilitu. V slovenskom daňovom systéme existuje niekoľko druhov NČZD, pričom osobitnú pozornosť si zaslúžia podmienky ich uplatňovania pre dôchodcov, najmä invalidných. Aj keď sa právna úprava nezdaniteľných častí základu dane v poslednom období menila len minimálne (bola zrušená NČZD na kúpeľnú starostlivosť), stále je táto téma aktuálna a daňovníci, ako aj mzdové účtovníčky, často musia posudzovať nárok na tieto zvýhodnenia v konkrétnych životných situáciách.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú v podstate všetci, okrem daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP), resp. ak im bol takýto dôchodok priznaný spätne k 1. januáru alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP. Uvedené ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera), zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) alebo výsluhového dôchodku.

Nezdaniteľnú časť na daňovníka si môžu uplatniť aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu na to, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. podnikali. Táto NČZD sa uplatňuje za zdaňovacie obdobie v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP.

Špecifiká pre poberateľov invalidných dôchodkov

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Je dôležité pripomenúť, že ak poberateľ invalidného dôchodku požiada o priznanie starobného dôchodku, podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení mu Sociálna poisťovňa prizná ten dôchodok, ktorého suma je vyššia. Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku aj poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok.

Preukázanie nároku a povinnosť podania dodatočného daňového priznania

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1. januáru. Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1. januáru príslušného roka alebo pred týmto dňom (alebo k 1. januáru predošlých rokov) a za príslušný rok (resp. predošlé roky) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 ZDP podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Príklad 1: Spätné priznanie starobného dôchodku

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1. januáru 2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1. októbru 2018. Podľa § 32 ods. 11 ZDP je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019, a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31. mája 2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Uplatňovanie NČZD v závislosti od druhu dôchodku

Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1. januáru príslušného roka alebo ešte skôr. Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok.

Praktické rady pre budúcich dôchodcov

Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1. januáru, ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára. Týmto spôsobom si zachovajú nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za celý predchádzajúci rok.

Príklad 2: Dátum podania žiadosti o dôchodok

Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, stratila by nárok na celú nezdaniteľnú časť za rok 2019. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020, čím si zachovala možnosť uplatniť si NČZD za rok 2019.

Výpočet základu dane a NČZD

Základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti (podľa § 5 ZDP) alebo z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) je kľúčový pre určenie výšky NČZD. Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. NČZD sa vždy uplatňuje v sume „za celý rok“, aj keď daňovník pracoval alebo podnikal len časť roka.

Príklad 3: Študent pracujúci len v lete

Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura).

Príklad 4: Študentka VŠ a ročné zúčtovanie

Študentka VŠ pracovala počas roka 2019 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. Zamestnávateľ na jej žiadosť po skončení roka 2019 vykoná ročné zúčtovanie. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3937,35 eura.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) predstavuje sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Nárok na ňu vzniká, ak manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP, napríklad starala sa o vyživované maloleté dieťa do troch rokov (resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku) alebo poberala peňažný príspevok na opatrovanie.

Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 písm. a) ZDP. Medzi príjmy, ktoré sa nezahŕňajú, patrí napríklad rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, kompenzačný príspevok baníkom, príspevok na pohreb, 13. dôchodok, príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku (pre politických väzňov atď.) a príspevok športovému reprezentantovi.

Všetky ostatné príjmy manželky (manžela) sa do vlastných príjmov započítavajú, napr. nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod. Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.

Výška NČZD na daňovníka a na manželku (manžela)

Výška týchto dvoch NČZD sa odvíja od aktuálneho životného minima. Nasledujúca tabuľka sumarizuje výšku NČZD a podmienky pre jej uplatnenie:

ZD** - úhrn čiastkových základov dane z § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Príklad 5: Živnostník a NČZD na manželku

Daňovník pán Karol Dobrý podniká ako živnostník. Za rok 2021 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 62 456 € a vykázal základ dane (zisk) vo výške 21 220 €. Vzhľadom na výšku základu dane, a to čiastkového základu dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP, presahujúcu sumu 19 936,22 € dochádza ku kráteniu NČZD na daňovníka a táto NČZD sa vypočíta: 9 495,49 - 1/4 ZD, t. j. 4 190,49 €. Je ženatý a má jedno dieťa; narodilo sa 14. januára 2021. Manželka daňovníka pani Nina nastúpila na materskú dovolenku (od 1. januára 2021 v úhrnnej výške 3 586 €). Po skončení materskej dovolenky (celkovo trvajúcej 34 týždňov) nastúpila na rodičovskú dovolenku. Materské z nemocenského poistenia, ktoré jej bolo poskytované počas materskej dovolenky, je od dane oslobodené, ale do vlastných príjmov manželky sa zahŕňa. V roku 2021 začala pani Dobrá prenajímať garáž, ktorú nadobudla už pred manželstvom a z prenájmu tejto nehnuteľnosti dosiahla do konca roka príjem 450 €. Jej vlastný príjem v súlade s § 11 ods. 4 ZDP predstavuje 4 036 € (materské vo výške 3 586 € + príjem z prenájmu 450 €). Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, a to v pomernej výške za 11 mesiacov roka (od februára do decembra - rozhodujúci je stav k 1. dňu kalendárneho mesiaca).

Dokladovanie nároku na NČZD na manželku

V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP, zamestnanec musí predložiť okrem sobášneho listu aj ďalší doklad, ktorým preukazuje splnenie niektorej z alternatívnych podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP, napr. rodný list dieťaťa (detí), potvrdenie Sociálnej poisťovne o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie alebo lekárske potvrdenie o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave manželky. Je dôležité poznamenať, že zo ZDP zamestnancom nevyplýva povinnosť predkladať zamestnávateľovi doklady o výške vlastného príjmu manželky (manžela), aj keď vieme, že ide o pomerne liberálne nastavený režim.

tags: #invalidne #dochodcovia #dane