Výskum voľného času seniorov: Aktivity, vzdelávanie a kvalita života

Trávenie voľného času je jednou z dôležitých hodnôt človeka a hlavných ukazovateľov životného štýlu, ovplyvňujúc nás vo všetkých smeroch osobnosti a štýle správania sa. Kvalitu života vymedzuje psychológia z pohľadu spokojnosti človeka, a tá je jednoznačne individuálna. Platí to aj v prípade trávenia voľného času. Obdobie staroby a starnutia patrí neodmysliteľne k životu jedinca. Predkladaný odborný článok sa zaoberá analýzou sociálno-ekonomických aspektov postavenia seniorov v súčasnej spoločnosti s cieľom priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí na Slovensku. Je dôležité pochopiť, ako seniori trávia svoj voľný čas v 21. storočí, aké aktivity preferujú a aké faktory ovplyvňujú ich možnosti a rozhodnutia.

Demografické trendy a starnutie populácie

Starnutie populácie je globálny trend, ktorý sa dotýka aj Slovenska. Je možné ho definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov: indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života. S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. U nás, rovnako ako aj v iných členských štátoch Európskej únie, rastie počet seniorov. To jasne dokazuje demografický vývoj populácie. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať.

Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je potrebné hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav. V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov - s výraznou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva sa kľúčovým stáva politický názor starších voličov, ďalej o zmeny v sociálnom systéme, ale napríklad aj o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania a pod. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva zas potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako aj dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak v kontexte s danou problematikou dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, ale aj psychologického, či politického charakteru.

Kvalita života seniorov a jej sociálno-ekonomické aspekty

Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov a pod. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje. Táto dimenzia sa monitoruje pomocou takých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, stredná dĺžka života a gramotnosť obyvateľstva. Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním (OECD, 2017).

Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť. Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom.

Trávenie voľného času seniorov v 21. storočí: Aktivity a preferencie

Trávenie voľného času je kľúčovou súčasťou kvality života seniorov. Aktivity, ktorým sa venujú, môžu mať významný vplyv na ich fyzické a psychické zdravie, sociálne kontakty a celkovú pohodu. V 21. storočí sa možnosti trávenia voľného času pre seniorov výrazne rozšírili vďaka technologickému pokroku, zvýšenej dostupnosti informácií a rozmanitosti ponúkaných aktivít. Ničnerobenie a nuda napomáhajú k zhoršovaniu chorôb u starších ľudí. Ľudia všetkých vekových kategórií by mali tráviť čas zmysluplne, a to sa týka aj starších ľudí. Hoci ich možnosti môžu byť kvôli fyzickým aj psychickým ochoreniam obmedzené, s trochou predstavivosti sa vždy dajú nájsť nejaké aktivity.

Aktivity v domácom prostredí

Mnoho seniorov trávi svoj voľný čas v pohodlí domova:

• Sledovanie televízie a počúvanie rádia: Tieto aktivity poskytujú zábavu a informácie a môžu pomôcť seniorom zostať v kontakte s aktuálnym dianím. Seniori radi pozerajú prírodopisné filmy. Ženy uprednostňujú tie romantické, najmä kvôli krásnej prírode, ktorá tvorí kulisu romantického deja. Obľúbené sú aj programy s cestovateľskými námetmi. Veľa ľudí mojej generácie počúva rozhlasové relácie, najmä živé vysielanie, zapájajú sa do súťaží, do interaktívnych programov, alebo im rozhlas počas dňa tvorí akúsi kulisu napr. pri ručných prácach.
• Čítanie kníh a časopisov: Čítanie je výborný spôsob, ako si udržať aktívnu myseľ a rozšíriť vedomosti.
• Záhradníčenie: Práca v záhrade je nielen relaxačná, ale aj prospešná pre fyzické zdravie.
• Ručné práce a hobby: Pletenie, háčkovanie, vyšívanie, maľovanie a iné ručné práce sú kreatívne aktivity, ktoré môžu seniorom priniesť radosť a uspokojenie.
• Počítač a internet: Používanie počítača a internetu umožňuje seniorom komunikovať s rodinou a priateľmi, vyhľadávať informácie, hrať hry a využívať rôzne online služby.

Aktivity mimo domova

Pre seniorov, ktorí sú aktívnejší a majú radi spoločnosť, existuje množstvo aktivít mimo domova:

• Stretávanie sa s rodinou a priateľmi: Udržiavanie sociálnych kontaktov je veľmi dôležité pre psychickú pohodu seniorov. Väčšina seniorov voľnočasové aktivity chápe ako možnosť byť v kolektíve.
• Návšteva kultúrnych podujatí: Divadlo, kino, koncerty, výstavy a iné kultúrne podujatia sú skvelý spôsob, ako sa zabaviť a obohatiť svoj život.
• Cestovanie: Cestovanie je pre seniorov príležitosť spoznávať nové miesta, kultúry a ľudí.
• Športové aktivity: Prechádzky, plávanie, joga, tai-či a iné športové aktivity pomáhajú seniorom udržať si fyzickú kondíciu a zlepšiť zdravie.
• Dobrovoľníctvo: Pomáhanie druhým je pre seniorov spôsob, ako sa cítiť užitoční a zmysluplní.
• Vzdelávacie kurzy a prednášky: Účasť na vzdelávacích kurzoch a prednáškach umožňuje seniorom učiť sa nové veci a rozvíjať svoje záujmy.
• Aktivity organizované obcami a neziskovými organizáciami: Mnohé obce a neziskové organizácie ponúkajú pre seniorov rôzne aktivity, ako sú napríklad kluby seniorov, výlety, tanečné kurzy a pod. Dôležité je tiež stretávanie sa s rovesníkmi, preto je vhodné zájsť do nejakého klubu dôchodcov, kde sa porozprávajú s ľuďmi rovnakej vekovej kategórie a môžu nadviazať nové priateľstvá.

Špecifické aktivity pre seniorov s rôznymi potrebami

Trávenie voľného času seniorov sa líši v závislosti od ich fyzickej a psychickej kondície. Je dôležité prispôsobiť aktivity individuálnym schopnostiam a záujmom.

Mobilný senior s dobrou psychickou kondíciou

V prípade mobilného seniora bez psychických porúch existuje najviac možností na trávenie voľného času. Väčšina starších ľudí najradšej trávi voľný čas s rodinou, pozerá televíziu, počúva rozhlas, číta knihy, či lúšti krížovky. Veľmi príjemnými môžu byť aj pravidelné prechádzky či spoločné nakupovanie, ktoré zaručia pravidelný pohyb. Spolu s opatrovateľkou, prípadne rodinným príslušníkom, si môžu spoločne zahrať spoločenskú hru, alebo zájsť do kina či na divadelné predstavenie. Zmena prostredia a stretnutie s ďalšími ľuďmi urobia dobre nielen opatrovanému človeku, ale aj opatrovateľke. Mobilní klienti taktiež radi pracujú v záhradke a venujú sa športovým aktivitám, plávajú a chodia na turistiku.

Mobilný senior so psychickými diagnózami

Najčastejšie ide o ochorenia ako starecká demencia, Parkinsonova a Alzheimerova choroba. Uvedené ochorenia sa spájajú s ich fyzickým oslabením, postihujú intelekt a schopnosť orientácie. Demencia je často v závislosti od jej štádia sprevádzaná nepredvídateľnými reakciami aj na bežné a pre seniora známe situácie, na čo je potrebné si dávať pozor a vhodne reagovať. Vhodnými aktivitami pre týchto seniorov sú rôzne spoločenské a kartové hry, napríklad pexeso, lúštenie krížoviek, puzzle, hádanky, čítanie kníh, novín a časopisov. Vhodné je i pozeranie starých fotografií, spomínanie na ľudí. Senior by nemal byť izolovaný, preto je dobré, ak sa stretáva s rodinou a rovesníkmi. Pri fyzickej aktivite sa však senior s Parkinsonovou, či Alzheimerovou chorobou pomerne rýchlo unaví a môže byť podráždený.

Nemobilný senior s dobrou psychickou kondíciou

Nemobilným seniorom bez psychických porúch je potrebné sa snažiť vyplniť voľný čas aj napriek tomu, že ich schopnosť pohybu je obmedzená. Môžu sa zapájať do rôznych aktivít, ktoré sú nenáročné na pohyb ako čítanie, pozeranie televízie a počúvanie rozhlasu, spoločenské a kartové hry, lúštenie krížoviek. Mnohé seniorky, kým im to zdravotný stav dovoľoval, rady varili a piekli. Je vhodné sa opýtať, aké jedlá radi varia a navrhnite, že sa ich môžete podľa ich inštrukcií naučiť pripravovať, prípadne ich pripraviť spoločne. Rovnako to môžete vyskúšať aj s ručnými prácami. Tým, že vás senior bude usmerňovať a niečo učiť, nadobúda pocit, že je stále prospešný. Ak to zdravotný stav seniora dovoľuje, môžete ho s pomocou vozíka zobrať na prechádzku alebo navštíviť príbuzných a priateľov.

Nemobilný senior so psychickými poruchami

Nemobilný senior so psychickými poruchami ako demencia, Parkinsonova a Alzheimerova choroba má pochopiteľne najmenej možností ako tráviť voľný čas. Opäť je treba zamerať sa na precvičovanie rozumových schopností. Vhodné je pozeranie fotografií, čítanie novín, kníh a časopisov. V prípade, ak to pacient nezvláda, môže mu čítať opatrovateľka, alebo rodinný príslušník. Starší ľudia radi pozerajú televíziu, či počúvajú rozhlas. Snažte sa rozprávať o filmoch, seriáloch, či správach, ktoré ste videli v televízii alebo počuli v rozhlase. Taktiež je možné ísť s pomocou vozíka na prechádzku, čerstvý vzduch seniorovi určite prospeje. Väčšina aktivít v tomto prípade záleží od toho, do akej miery je pacient imobilný a ako veľmi je postihnutý jeho intelekt. Vždy sa však snažte pacientovi vyplniť čas a motivovať ho k nejakej činnosti.

Vzdelávanie seniorov ako forma aktívneho trávenia voľného času

Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania. Štát by sa mal podieľať na zaistení dostatočných edukačných eventualít pre osoby v seniorskom veku. Samotné vzdelávanie je dlhšiu dobu vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť a predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov.

Význam celoživotného vzdelávania

Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Celonárodným problémom sa totiž stáva demografická panika z dôvodu starnutia populácie. Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.

Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa „vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete.“ Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie. Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Napríklad už Sokrates stotožňoval nevedomosť so zlom a Komenský uvádzal, že vzdelávanie by malo byť pre každého. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko „človek sa učí, pokiaľ žije.“ Vyspelé štáty Európy sa začali vzdelávaniu tejto skupiny venovať až v 80. rokoch 20. storočia. Postupne sa začala rozširovať ponuka vzdelávacích programov a dôraz je čoraz viac kladený na kvalitu života v séniu. Obdobie vyššieho veku je vnímané ako obdobie výziev a nových príležitostí. V 90. rokoch dochádza k rozvoju proseniorskej edukácie (Benešová, 2014). Vzdelávanie seniorov predstavuje „špecifickú a relatívne samostatnú sféru vzdelávania dospelých.“ (Šerák, 2009, in Špatenková, Smélaková, 2015, s. 71).

Ciele a prínosy vzdelávania seniorov

Primárnou premisou akýchkoľvek vzdelávacích aktivít zameraných na klientov vyššieho veku je fakt, že jedinec je schopný sa učiť vo všetkých životných etapách, vrátane staroby. Uvedené tvrdenie je vnímané ako východisko všetkých vzdelávacích aktivít pre túto cieľovú skupinu. Netreba zabúdať, že vzdelávanie v tomto veku života človeka má určité špecifické atribúty. Významnú a východiskovú úlohu v oblasti vzdelávania seniorov zohráva otázka motivácie a dostatočnej zainteresovanosti. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník. Edukácia má vysokú individuálnu ľudskú i spoločenskú hodnotu. Prináša výhody jedincovi v akomkoľvek veku, pričom v každej etape života má vzdelávanie iný rozmer a cieľ. Vo vyššom veku vzdelávanie nevybavuje jedinca informáciami pre dobývanie sveta, ale stáva sa procesom, ktorý zmysluplne kultivuje čas jedincov v seniorskom veku.

Pri vzdelávaní klientov vyššieho veku by malo ísť najmä o bežný život, mali by získavať poznatky o tom, čo je im v živote blízke a to čo môžu ešte využiť. Cieľ vzdelávania súvisí so znalosťami potrieb seniorov - zistenie oblastí záujmov napomáha vytvárať programy vzdelávania šité na mieru. Vzdelávacími aktivitami môžeme napríklad prispieť k adaptácii, napomôcť pri orientácii v nových situáciách, vďaka vzdelávaniu dostáva senior informácie o dianí okolo seba, má možnosť samostatne sa rozhodovať a nebyť závislý na svojom okolí. Edukácia klientov sociálnych služieb napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu a preto sa musí tento fakt premietať pri koncipovaní a realizácii vzdelávacej politiky (Palán, Langer, 2008). Konkrétnymi prínosmi vzdelávania klientov v poslednej životnej etape je prispievanie k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií, k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, či k posilňovaniu sebadôvery a tým aj k životnej spokojnosti, ako aj pomoc pri orientácii v dnešnom rýchlo meniacom sa svete.

Zásady vzdelávania seniorov

Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie:

• Zásada ľudskosti: Táto zásada je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj. Pri vzdelávaní je podporovaný morálny aspekt, úcta, vzájomný rešpekt, komunikácia a rovnosť vo výchove a vzdelávaní klienta sociálnych služieb a sociálneho pracovníka. Významnú zložku tejto zásady tvorí empatia, umenie načúvať, podpora seniorov, dôvera v spolupráci, prosociálne správanie. Zásada ľudskosti akceptuje telesné, psychické i sociálne zmeny seniorov.
• Zásada vedeckosti: Všetky sprostredkované informácia musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde. Nevyhnutnou podmienkou sociálneho pracovníka je neustále osvojovanie a rozvíjanie poznatkov na báze súčasného vedeckého poznania.
• Zásada primeranosti: Týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Nejasnosti musia byť vysvetľované s ohľadom na vek, individuálne zvláštnosti a schopnosti daného jedinca. Obsah, rozsah a spôsob edukácie musí korešpondovať so stupňom telesného, psychického a citového rozvoja účastníkov edukácie.
• Zásada aktivity a angažovanosti: Je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených. Aktivita samotných účastníkov, teda seniorov, znamená vyššiu efektívnosť osvojovaných vedomostí, lepšie zapamätávanie a transformáciu do postojov a konania.
• Zásada motivácie: Senior musí byť motivovaný a aktívny aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou.

Prekážky a výzvy vo vzdelávaní seniorov

Pri realizácii a organizácii edukačných aktivít zameraných na túto cieľovú skupinu sa musia organizátori ako aj sociálni pracovníci vyrovnať s celou radou prekážok, ktoré nesúvisia len s involučnými procesmi v starobe, t.j. napríklad vizuálnymi a auditívnymi problémami účastníkov. Zapojenie do vzdelávacích aktivít vyžaduje od účastníkov investíciu nielen vo forme mentálnej energie. Množstvo a charakter tejto investície sa diferencuje v závislosti od edukačných programov. Motivácia, stimulácia, podpora a iné atribúty determinujúce učenie môžu byť u rôznych seniorov rôzne.

Práca so seniormi nesie so sebou mnoho špecifík. Sociálni pracovníci v zariadeniach pre seniorov by mali poznať zmeny, požiadavky a isté riziká, ktoré so sebou nesie klient vyššieho veku. Vzdelávanie je možné považovať za jednu z možností zmysluplného a kvalitného trávenia voľného času v poslednom období života. V súčasnej spoločnosti mizne tradičné poňatie lineárneho modelu životnej dráhy jedinca a to vzdelávanie - práca - dôchodok (odpočinok), ale naopak, tieto fázy sa v priebehu života prelínajú. Vzdelávanie by nemalo byť vnímané ako len nutná príprava na výkon budúceho povolania, ale malo by sa stať permanentným a dobrovoľným javom celého života jedinca, teda aj v období staroby. Vzdelávanie seniorov sa permanentne rozvíja a rozširuje. Funkcie vzdelávania pokrývajú veľkú časť potrieb seniorov súčasnej doby a z toho dôvodu je edukácia pre klientov vyššieho veku veľkým prínosom.

Výskum sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov na Slovensku

Hlavným cieľom realizovaného výskumu bola analýza a komparácia výsledných hodnôt sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb na Slovensku. K sociálno-ekonomickým aspektom kvality života patrí predovšetkým finančné a materiálne zabezpečenie, bezpečnosť, možnosť v živote ďalej napredovať, stupeň participácie na spoločenskom dianí, prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje, ale taktiež kvalita sociálnych vzťahov, podpora blízkeho okolia, možnosti ďalšieho vzdelávania a pod. Na začiatku výskumného projektu sme si položili niekoľko otázok. K hlavným patrila, o. i., otázka ohľadom faktorov ovplyvňujúcich kvalitu života seniorov na Slovensku, a to predovšetkým jej sociálno-ekonomickú rovinu. Aby sme však na danú otázku našli odpoveď, bolo potrebné skúmať nielen jednu (sociálno-ekonomickú), ale všetky dimenzie, resp. roviny kvality života starších občanov.

Metodika a výsledky výskumu

Empirický výskum mal charakter kvantitatívnej analýzy. Na zber dát bola použitá upravená a skrátená verzia dotazníka WHOQL-Old, obsahujúca 15 otázok. Túto sme doplnili o otázky zamerané na zistenie demografických údajov od respondentov (vek, bydlisko, vzdelanie a status klienta sociálnych služieb, resp. inštitucionálnej starostlivosti) a o otázku, týkajúcu sa vekovej diskriminácie. Pomocou nej sme sa seniorov pýtali konkrétne na to, či sa oni osobne stretli s diskrimináciou na základe veku. Na vyhodnotenie zozbieraných údajov sme použili deskriptívnu analýzu, kontingenčné tabuľky, grafy a pod. Na overenie hypotéz neparametrický chí-kvadrát. Výskumnú vzorku tvoril súbor 224 respondentov - seniorov vo veku 62 a viac rokov. V čase nášho skúmania sa z tohto počtu 42,4 % respondentov nachádzalo v inštitucionálnej starostlivosti, pričom zvyšných 57,6 % respondentov tvorili seniori žijúci v prostredí vlastného domova. V súbore sa nachádzalo 65,6 % žien a 34,4 % mužov.

tags: #volny #cas #seniorov #vyskum