Mentálne postihnutie, predtým známe ako mentálna retardácia, predstavuje komplexný stav, ktorý ovplyvňuje kognitívne funkcie a adaptívne správanie jedinca. Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť.
Tento článok sa zameriava na problematiku mentálneho postihnutia, s dôrazom na jeho ľahšie stupne, a skúma možnosti záujmovej činnosti vo voľnom čase ako prostriedku na podporu rozvoja a integrácie osôb s týmto postihnutím. V spoločnosti sa veľa hovorí o ľudských právach, ktoré máme všetci rovnaké. Realita je však často iná, bolestnejšia. Mnoho ľudí na Slovensku žije v predstave, že o všetkých ľudí s mentálnym postihnutím je dostatočne postarané a majú všetko, čo potrebujú, avšak v tomto prípade ide o omyl. Ľudia s mentálnym postihnutím nemajú ani zďaleka porovnateľné šance vzdelávať sa, získať zamestnanie, zmysluplne tráviť svoj voľný čas ako majoritná spoločnosť. S ich aktívnym zapojením na živote sa v súčasných podmienkach Slovenska neráta.
Pochopenie zábavy a potrieb osôb s mentálnym postihnutím
Zábava pre osoby s mentálnym postihnutím by mala byť prispôsobená ich individuálnym schopnostiam, záujmom a potrebám. Je dôležité brať do úvahy úroveň ich mentálneho postihnutia, fyzické schopnosti, vek a osobné preferencie. Dôležité je poskytnúť im príležitosti na úspech a pozitívne zážitky, ktoré posilňujú ich sebavedomie a pocit hodnoty. Aktivity by mali byť štruktúrované, jasné a zrozumiteľné, s jednoduchými pravidlami a postupmi.
Stupne mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie predstavuje rôznorodú skupinu stavov, ktoré ovplyvňujú kognitívne funkcie a adaptívne správanie. Ľudia s mentálnym postihnutím majú rôzne záujmy a schopnosti, a preto je dôležité pristupovať k nim individuálne a s rešpektom.
- Ľahký stupeň mentálneho postihnutia: Prejavuje sa oslabenou schopnosťou narábať s abstraktnými pojmami a zníženou chápavosťou. Osoby s ľahkým mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s úsudkom a sú ľahko ovplyvniteľné. Oneskorenie intelektu je viditeľné už v ranom detstve, kedy sa dieťa posadí, chodí, hovorí a dodržiava telesnú čistotu neskôr ako jeho rovesníci.
- Stredný stupeň slabomyseľnosti (imbecilita): Predstavuje vážnejší stav, kedy je vzdelávanie aj v osobitných školách náročnejšie. Osoby s imbecilitou môžu byť nestále, nespoločenské, útočné a majú málo spoločenských zábran. Reč a chôdza sa oneskorujú o 3-4 roky, čo robí poruchu zjavnejšou už od malička.
- Idiotia: Predstavuje najťažší stupeň mentálneho postihnutia. Chôdza a reč sa u postihnutých prejavujú okolo 6. roku života, prípadne aj neskôr, pričom reč (obsahujúca len niekoľko slov) často nie je dostatočne artikulovaná.
Výchovno-vzdelávací systém a jeho nedostatky
Skúmanie problematiky poukazuje na nedostatky vo výchovno-vzdelávacom systéme, v škole, pedagogickej teórii a v učiteľoch. Hvozdík (1970) definoval neprospievajúceho žiaka ako žiaka, ktorý nevyhovel požiadavkám školy a bol ohodnotený nedostatočnou známkou z aspoň jedného predmetu. Školský neprospech je podmienený mnohými faktormi:
- Stav rozumových schopností
- Faktor emočného bloku
- Faktor úrovne celkového zdravotného stavu
- Faktor úrovne vôľových funkcií
- Faktor úrovne sociálnych podmienok a vplyvov prostredia
Snahou by malo byť umožniť žiakom v hraničnom pásme mentálnej retardácie, ktorí sú preraďovaní do špeciálnych základných škôl, vzdelávať sa opäť v bežnej základnej škole. Guilford (1974) konštatuje, že pôsobenie učiteľa by malo byť zamerané najmä na deficitné funkcie, a to sú schopnosti, percepcia, reč a myslenie.
Osobnosť žiaka a jej vplyv na neprospievanie
Osobnosť žiaka môže mať viacero čŕt, ktoré spoluzapríčiňujú jeho neprospievanie. Medzi poruchy telesného vývinu patrí: zaostávanie telesného vývinu, telesná slabosť, telesné defekty, anomálie a disproporcie, zvýšená chorobnosť. Tieto môžu na prospech vplývať prvotne. Oligofrénia (rozumová zaostalosť) a neurózy sú tiež faktory, ktoré významne ovplyvňujú prospech.
Záujmová sféra žiaka môže záporne vplývať na jeho učenie sa najmä pri nedostatočnom rozvoji záujmov, ich nižšej kvalite, pri chýbaní záujmov o učenie sa resp. príslušný predmet. Príčiny záporného vzťahu žiaka k učeniu sú predovšetkým v oblasti citovej a vôľovej. Citová deprivácia znižuje žiakovo úsilie i úroveň jeho výsledkov. Zvýšená emocionalita žiaka, najmä prechádzajúca do afektivity záporne vplýva na priebeh učenia.
Vzťah učiteľa k žiakovi a jeho vplyv
Výskum Štefanoviča (1967) ukázal, že vzťah učiteľa k žiakovi je jedným z najsilnejších motívov. Záporný vzťah učiteľa k žiakovi, keď sa žiak domnieva, že učiteľ ho nemá rád, je voči nemu zaujatý, žiaka v učení znechucuje prestáva mu venovať náležitú pozornosť. Výskum ukázal, že žiakom so slabším prospechom sa poskytuje zo strany učiteľa viac negatívnych hodnotení a menej pozitívnych ako žiakom s lepším prospechom. Humanistická pedagogika tvrdí, že učiteľ musí vytvoriť takú pedagogickú situáciu, aby aj slabší žiak mohol byť odmenený a pochválený.
Vplyv rodiny na učenie žiaka
Rodina významne ovplyvňuje učenie žiaka, a to čiastočne už tým, ako ho pripraví do školy, ale najmä tým, aké podmienky na učenie mu utvára doma. Rodina sa ukazuje ako významný činiteľ prospievania i neprospievania žiakov. Z týchto príčin treba predovšetkým dôkladne poznať rodinné prostredie a situáciu žiaka v ňom. Bez zmeny tohto prostredia v pozitívnom zmysle sa dá ťažko dosiahnuť náprava v jeho učení.
Komplexný prístup k podpore osôb s mentálnym postihnutím
Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca.
Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti. Podľa zákona o sociálnej pomoci 195/1998 Z.z. NRSR, rehabilitačná činnosť v sebe zahŕňa postupy na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu, fyzickej výkonnosti a pracovnej výkonnosti občana. Cieľom rehabilitácie ja aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Typy rehabilitácie
- Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky.
- Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie.
- Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím.
- Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania.
Záujmová činnosť vo voľnom čase ako prostriedok podpory
Záujmová činnosť vo voľnom čase môže zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji a integrácii osôb s mentálnym postihnutím. Aktivity, ktoré sú prispôsobené individuálnym schopnostiam a záujmom, môžu podporovať: rozvoj kognitívnych funkcií, zlepšenie sociálnych zručností, podporu sebaúcty a sebavedomia, rozvoj motorických zručností a získavanie nových skúseností a vedomostí. Hry uplatňujú zručnosť, návyky a osobnostné črty. Človek sa hrou zaoberá po celý život, je to forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia, no má špecifické postavenie. Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný.
Aktivity zamerané na rozvoj zmyslov
Zmyslové aktivity sú pre osoby s mentálnym postihnutím veľmi dôležité, pretože im pomáhajú rozvíjať a integrovať ich zmyslové vnímanie. Tieto aktivity môžu zahŕňať:
- Hry s textúrami: Používanie rôznych materiálov s odlišnými textúrami (napr. piesok, voda, hlina, látky) na rozvoj hmatu.
- Hudobné aktivity: Počúvanie hudby, spievanie, hra na jednoduché hudobné nástroje (napr. bubny, xylofón) na rozvoj sluchu a rytmu.
- Vizuálne podnety: Sledovanie farebných svetiel, bublín, pohyblivých obrázkov na rozvoj zraku.
- Aromatické aktivity: Čuchanie rôznych vôní (napr. bylinky, ovocie, esenciálne oleje) na rozvoj čuchu.
- Chuťové aktivity: Ochutnávanie rôznych chutí (napr. sladké, slané, kyslé, horké) na rozvoj chuti.
Pohybové aktivity a šport
Pohybové aktivity sú pre osoby s mentálnym postihnutím dôležité pre rozvoj motorických zručností, zlepšenie fyzickej kondície a podporu sociálnej interakcie. Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Miera sebestačnosti je priamo úmerná dávkam a povahe rehabilitačných úkonov a vnímavosti každého jedinca. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav. Medzi takéto aktivity patria:
- Chôdza a beh: Jednoduché prechádzky v prírode, beh po rovine alebo v miernom teréne.
- Tanečné aktivity: Tanec na hudbu, jednoduché tanečné choreografie, pohybové hry s hudbou.
- Loptové hry: Hádzanie a chytanie lopty, kopanie do lopty, jednoduché loptové hry (napr. vybíjaná, futbal).
- Plávanie: Pobyt vo vode, plávanie s pomocou plaveckých pomôcok, hry vo vode.
- Jazda na koni (hipoterapia): Jazda na koni pod dohľadom odborníka na rozvoj motorických zručností, rovnováhy a psychickej pohody.
- Parawesternové jazdenie: Špeciálny druh jazdenia pre osoby s postihnutím, ktorý rozvíja motorické zručnosti a sebavedomie.
- Upravené jogové cvičenie: Joga je tradičným systémom Indie, jeho cieľom je lepšie spoznať a ovládať svoje telo a myseľ.
Kreatívne a umelecké aktivity
Kreatívne a umelecké aktivity poskytujú osobám s mentálnym postihnutím možnosti na vyjadrenie svojich emócií, rozvoj fantázie a motorických zručností. Medzi ne patria:
- Maľovanie a kreslenie: Používanie rôznych farieb, štetcov, pasteliek, ceruziek na vytváranie obrázkov.
- Modelovanie a práca s hlinou: Používanie modelovacej hmoty, hliny na vytváranie rôznych tvarov a objektov.
- Výroba koláží: Strihanie a lepenie obrázkov, textílií, papierov na vytváranie koláží.
- Hudobné aktivity: Spievanie, hra na hudobné nástroje, vytváranie vlastných piesní.
- Divadelné aktivity: Hranie rolí, improvizácia, vytváranie jednoduchých divadelných predstavení.
- Tkanie kobercov: Učenie sa tkať koberce z kusov látky.
Sociálne a interaktívne aktivity
Sociálne a interaktívne aktivity pomáhajú osobám s mentálnym postihnutím rozvíjať sociálne zručnosti, učiť sa komunikovať a spolupracovať s ostatnými. Trávenie voľného času v živote telesne postihnutého má nesmierny význam. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory, vyvádza človeka z pasivity. V neposlednom rade vyplňuje jeho voľný čas. Medzi tieto aktivity patria:
- Hry s pravidlami: Jednoduché hry s jasnými pravidlami (napr. pexeso, domino, človeče nehnevaj sa).
- Skupinové hry: Hry, ktoré vyžadujú spoluprácu a komunikáciu (napr. stavanie veže z kociek, skladanie puzzle).
- Tematické večierky a oslavy: Organizovanie tematických večierkov (napr. karneval, diskotéka) s hudbou, tancom a občerstvením.
- Výlety a exkurzie: Návšteva ZOO, múzea, galérie, kina, divadla, kultúrnych pamiatok.
- Spoločné varenie a pečenie: Príprava jednoduchých jedál a dezertov.
- Práca v záhrade: Starostlivosť o rastliny, pestovanie zeleniny a ovocia.
- Stretnutia so zvieratami: Svet zvierat dokáže i deti s ťažkým mentálnym postihnutím zaujať.
Vzdelávacie aktivity hrou
Vzdelávacie aktivity hrou pomáhajú osobám s mentálnym postihnutím rozvíjať kognitívne zručnosti, učiť sa nové veci a zlepšovať pamäť a pozornosť. Medzi ne patria:
- Hry s kartami: Učenie sa farieb, tvarov, čísel, písmen prostredníctvom hier s kartami.
- Puzzle: Skladanie puzzle s rôznymi motívmi a úrovňami obtiažnosti.
- Hry s kockami: Stavanie veží, domov, ciest z kociek.
- Hry s písmenami a slovami: Učenie sa písmen, skladanie slov, jednoduché diktáty.
- Hry s číslami a matematikou: Učenie sa čísel, počítanie, riešenie jednoduchých matematických úloh.
- Eko environmentálna náučná tabuľa: Rozšírenie Prírodnej učebne v materskej škole, vytvorenie priestoru na spoznávanie prírodného sveta netradičnou formou.
Integrácia a inklúzia
Dôležitou súčasťou zábavy a aktivít pre osoby s mentálnym postihnutím je ich integrácia a inklúzia do spoločnosti. To znamená, že by mali mať možnosť zúčastňovať sa na bežných aktivitách a podujatiach spolu s ostatnými ľuďmi, bez ohľadu na ich postihnutie. Príkladom takejto integrácie je účasť na celoslovenskom stretnutí telesne postihnutých, ktoré pozostáva zo športových hier, prezentácie zdravotných pomôcok, odborného semináru a kultúrnych podujatí.
Zábava v Jordánsku - Príklad integrácie v zahraničí
Aj v zahraničí existujú možnosti, ako zaujať a zabaviť osoby s mentálnym postihnutím. Napríklad, Jordánsko ponúka množstvo aktivít, ktoré môžu byť prispôsobené ich potrebám a schopnostiam. Medzi tieto aktivity patria:
- Návšteva historických pamiatok: Antické mesto Petra, ktoré je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
- Výlety do prírody: Prechádzky po púšti, treky po horách, kúpanie v Mŕtvom mori, vodné športy pri Červenom mori.
- Nákup suvenírov a pozorovanie miestnych remesiel: Návšteva miestnych trhov a obchodov.
- Relax na plážach a v termálnych prameňoch: Kúpanie v Mŕtvom mori a natieranie sa liečivým bahnom.
- Ochutnávka miestnych jedál a nápojov: Káva s cardamomom alebo miestne pivo.
- Návšteva zábavných parkov: Magic Land, Rainbow Street Children’s Park, Al-Hussein Children’s Park v Ammáne.
- Návšteva Detského múzea.
- Pozorovanie miestnych zvierat: Prírodné rezervácie a parky, kde žijú divoké zvieratá, ako napríklad ibisy, krokodíly a plameniaky.
Príbehy úspešných integrácií
Príbehy Lucie a Romana, rómskych detí, ktoré vyrastali v detskom domove a prekonali prekážky spojené so špeciálnymi školami, sú inšpiratívne. Lucia sa prihlásila na súkromné gymnázium a zistila, že nemá mentálnu retardáciu. Roman si urobil maturitu a vyštudoval sociálnu prácu na Trnavskej univerzite.
Dôležitosť individuálneho prístupu
Je dôležité si uvedomiť, že každá osoba s mentálnym postihnutím je jedinečná a má svoje vlastné záujmy, schopnosti a potreby. Postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každé zdravé dieťa ale musíme brať do úvahy ich postihnutie aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.
tags: #volnocasove #aktivity #pre #mentalne #postihnutych