Osídlenie podľa archeologických nálezov je tu dávne.
V čase predslovanskom tu povrchovo dolovali rudy. Neskôr prevzali povrchovú ťažbu kovov.
Bola tu rozsiahla občina.
V 14. storočí sa objavili nové rudné žily.
Bane neboli jednotné, ťažiarov bolo viac a menili sa.
Najbohatším v istom čase bol Peter Karl, ktorý vlastnil veľkú časť mesta a baní.
Bane sa však ťažko udržujú, lebo ich zalieva voda.
V 13. storočí sa značná časť baní nachádza v rukách Štefana Schweingertla Junga.
Keď prišiel o majetok, bane prevzali obchodníci Ján Ernst a Michal Königsberger.
V 70. rokoch 15. storočia nastala významná udalosť v histórii bani.
Sám Ján Thurzo z Betlanoviec, krakovský konšel, prenajal všetky bane.
Huty mali v Tajove, Harmanci, Starých Horách, Balážoch a Liptovskej Revúcej.
Postavili aj hámor na plech a kotle.
Stavali mlyny.
Spoločnosťou prebiehal neúprosný hospodársky boj.
Zisk sa dosahoval z obchodu, výseku mäsa, výčapu vína a remeselnej výroby.
Firma sa sama starala o potravné články pre zamestnancov.
Niektorí patricijovia sa z mesta vysťahovali.
Politika spoločnosti bola osožná, lebo umožňovala príliv Slovákov do mesta.
Už vtedy sa začali aj Slováci uplatňovať svoje práva v magistráte.
V roku 1608 sa nariaďovalo, aby aj Slováci boli volení do magistrátu.
Banícke povstanie v roku 1525, spôsobené nízkymi platmi baníkov, vyvolalo veľké nepokoje.
V roku 1526 bane prešli pod správu komory.
Na konci 14. storočia vznikol Zväz hornouhorských banských miest.
Sem patrili: Banská Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a Banská Belá.
V roku 1500 zhorela značná časť mesta.
Každý povstalecký vodca chcel, aby mu bolo mesto dojnou kravou.
Mesto muselo vydržiavať vojsko.
Bane v 18. storočí zanikli, pretože boli vyčerpané.
Tým zanikli aj huty.
Mesto bolo remeselným centrom.
Remeselníci boli združení do cechov.
V roku 1725 bola založená súkenka.
Od 18. storočia prebiehal v meste neustály rozvoj.
V 19. storočí sa stal centrom slovenských intelektuálov.
Na konci 19. storočia sa zase stal maďarizačným strediskom.
Béla Grünwald robil všemožný nátlak za maďarizáciu.
Na význame zase získala za SNP, keď sa stala centrom povstaleckých síl.
Zakladačná listina Belu IV. z roku 1241.
Kostol sv. Mikuláša.
Kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva.
Rozmery kostola: dĺžka 45,5m, šírka 12m, výška 21 m.
Do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku.
Je jednoloďový s pristavanými kaplnkami.
Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m.
Vzadu je organový chór klenbovej architektúry.
V priečelnej strane, troška bokom, stojí veža štvorcového pôdorysu.
Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná.
Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou.
Hlavný vchod je posunutý doľava a doprava od osi kostola.
Z južnej strany je štýlový, gotický portál.
Hlavný oltár má na stranách mohutné stĺpové retabló.
V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Kräckera.
Bočné kaplnky.
V kostole je kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene.
Má cenný gotický oltár z roku 1504.
V strede skrine je socha P. Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. Ján.
V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov.
Krstiteľnica je dielom majstra Jodoka z roku 1475.
Je to jedinečné dielo.
Ďalšou kaplnkou je kaplnka Tela Kristovho.
Postarali sa o to reštaurátori v roku 1936.
Časť okien bola zamurovaná pri oprave po veľkom požiari.
V roku 1936 bola odkrytá a tak sa zvýraznil pôvodný vzhľad.
Kostol románskeho štýlu stál už pred rokom 1255.
Bola otvorená v troch oblúkoch a mala dve poschodia.
Zachovala sa severná stena.
Odpustkové buly boli vydané v rokoch 1332, 1478.
Dá sa uzatvárať, že kostol bol ešte aj v tom čase vo výstavbe.
Pristavovali sa kaplnky.
Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela.
Kaplnka sv. Krvi.
V roku 1761, keď zhorelo celé mesto, sa skoro strhla aj klenba.
Kostol mal údajne mohutný hlas, že mu nebolo páru v Uhorsku.
Kostol sv. Kríža.
Stojí vedľa farského zo severnej strany.
Južná, priečelná strana je spojená s Matejovým domom.
Je dvojloďový bez veže.
Svätyňa je nepravidelná.
Pôvodný víťazný oblúk bol pri prestavbe odseknutý.
Jezuiti zaujali kostol v roku 1671, barokizovali ho zvnútra.
Pútnické miesto.
Koncom 19. storočia sa mesto stalo maďarizačným strediskom.
Významným sa stalo opäť za SNP, keď sa stalo centrom povstaleckých síl.
Krušné hory v Sasku: Banícka tradícia a hodinárstvo | Hannah Hummel na turné po Nemecku
V dejinách farností Pukanca a okolia sa odrážajú dlhoročné snahy o stabilizáciu cirkevnej organizácie.
V minulosti dediny ako Pukanec neboli tak bežné, polia sa obrábali z mesta.
Za Uhorska, z čias panovania svätého Štefana, bola cirkevná organizácia stabilizovaná.
Fary po osadách v 12. a 13. storočí boli podriadené hradnej fare.
Z praktických potrieb sa museli veriaci voziť ku hradnému kostolu, kde bol cintorín.
Roľníci dostali v našich krajoch vo výmere 24 katastrálnych jutár pôdy.
Pôdu mu obrábali farníci.
Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv.
Najviac nových farností vzniklo za Márie Terézie a Jozefa II.
Jozef II. podporoval zakladanie miestnych kaplánskych staníc v najchudobnejších krajoch horských dolín.
V rokoch 1806-1808 sa systemizovali na farnosti, aby sa práca v území rozložila tak, aby sa dala zvládnuť.
Na konci 19. storočia boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke.
Po druhej svetovej vojne vznikli ďalšie v Mýte a Príbovciach.
Pápežské decimačné protokoly.
Voľba farára, ktorého volil magistrát.
Bola to exemptná farnosť.
Richtár najímal sám farára.
Bolo zakázané šíriť novoty zavedené luteránmi.
Farár mu nedovolil kázať bez jeho súhlasu.
V spore sa zatiahla aj kráľovná Mária, ktorej mesto patrilo právom vena.
Takí boli Konrád Kordatus a Ján Crislink.
Vysielali sa sťažnosti arcibiskupovi, že prevracajú starú vieru.
Zalkán zahynul ako korunný svedok.
Zakrátko zomrel aj Mikuláš.
V roku 1530 sa snažili obsadiť faru človekom nového učenia.
V roku 1531 prišiel Spettinger z Nemeckej Ľupče.
Keď sa vyslobodil zo žalára, zaujal banskobystrickú faru.
Prišiel Anton, bývalý prešovský kaplán, taký istý človek.
Tí, ktorí odpadli od pravej viery, boli poslaní do ostrihomského väzenia.
Anton bol uväznený, kým Spettingerovi sa nič nestalo.
Biskup zakročoval, aby bol Anton oslobodený.
Richtár zdá sa nastolil nového kazateľa, Slováka Jána Bibera.
Tento tu dlho neostal, odišiel v roku 1532.
Magistrát popudzoval proti farárovi.
Farári boli muži plne oddaní luteránskym poriadkom.
V roku 1561, keď Zathay vizitoval Banskú Bystricu, nebolo farárov.
V službách boli nemecký, slovenský a komorský kazatelia.
Začiatkom 17. storočia začal duchovne obsluhovať baníkov.
Bol kaplánom pre všetky banské mestá.
V roku 1647 im nebolo dovolené ani pochovať do cintorína.
V roku 1649 provinciál vyhovel a poslal do Banskej Bystrice P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera.
V roku 1653 konvertovali dve prvé ženy.
V roku 1663 povýšil Trikell misiu na rezidenciu.
V roku 1671, podľa nariadenia panovníka, mali byť vrátené okupované kostoly.
Keď ľudia vôbec nerešpektovali, 17. novembra 1671 plukovník Alexander vojenskou mocou prevzal kostoly.
Od roku 1671 sa kostoly dostali do katolíckych rúk.
Od tohto roku budú natrvalo vykonávať farskú duchovnú správu.
V roku 1672 odišli jezuiti nočnou hodinou, len jeden ostal pre vojsko.
V roku 1673 boli vyrabované, ale kaplnku nechali neporušenú.
Vyhnanstvo trvalo sedem týždňov.
V roku 1673 Wurm a Dünewald vrátili kostoly, z ktorých sa nič nestratilo.
V roku 1679 generál J. V. von Hofmann vojenskou mocou vyhnal „falošných pastierov, ktorí pôsobili na dedinách“.
V roku 1679 boli odviedení od jezuitských škôl.
V roku 1682, keď gen. Caprara táboril vo Zvolene, jezuitom poradil, aby odišli.
V roku 1682 sa rebeli dostali do Banskej Bystrice.
Zaujali jezuitské domy, ktoré utrpeli škodu 3000 zlatých.
Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili.
V roku 1685 dostali prepozitúru v Šahách.
V roku 1695 začali stavať budovu budúceho kolégia.
V roku 1701 bola misia povýšená na kolégium.
V roku 1702 začali stavať kostol sv. Františka.
V roku 1703 vypuklo povstanie „male contentorum“, malkolentov.
Prísne s nimi preto nakladali.
V roku 1710 odišli jezuiti, ktorí sa nenarodili v Uhorsku, opustili krajinu.
V roku 1710 vyviedol desiatich pátrov.
V roku 1711 kolégiu odobrali farský dôchodok a benefícium altárie.
V roku 1713 všetci jezuiti opustili Banskú Bystricu.
V roku 1715 sa vrátili dvaja pátri, neskôr ďalší.
V roku 1717 sa vrátil gen. v sprievode kniežaťa Ľubomírskeho.
V roku 1721 bol slovenský kostol rekonciliovaný P. Matejom Welerom.
V roku 1779 sa stal farským administrátorom ex-jezuit I. Rauch.
Rozdelenie farnosti.
Za reformácie bola erigovaná fara na Španej Doline.
Trvalú misiu spravovali jezuiti.
K nej patrili všetky osady až po Donovaly.
V roku 1755 boli zriadené samostatné kaplánske stanice.
V roku 1806 boli povýšené na fary.
Expozitúry boli v Jakuboch, Uľanke a Harmanci.
Na území jednej banskobystrickej farnosti boli do 16. storočia.
Kaplánske stanice.
V roku 1303 boli zriadené tri kaplánske stanice pri špitáli.
Funkcie kaplánov vykonávali mladší pátri.
V rokoch 1332-1337 spomínaný Melchior.
Od roku 1544 začala éra evanjelických farárov.
Správu viedli jezuiti.
V roku 1779 sa stal farským administrátorom ex-jezuit I. Rauch.
Rozdelenie farnosti.
Za reformácie bola erigovaná fara na Španej Doline.
Trvalú misiu spravovali jezuiti.
K nej patrili všetky osady až po Donovaly.
V roku 1755 boli zriadené samostatné kaplánske stanice.
V roku 1806 boli povýšené na fary.
Expozitúry boli v Jakuboch, Uľanke a Harmanci.
Na území jednej banskobystrickej farnosti boli do 16. storočia.
Kaplánske stanice.
V roku 1303 boli zriadené tri kaplánske stanice pri špitáli.
Funkcie kaplánov vykonávali mladší pátri.
V rokoch 1332-1337 spomínaný Melchior.
Od roku 1544 začala éra evanjelických farárov.
Správu viedli jezuiti.
V roku 1779 sa stal farským administrátorom ex-jezuit I. Rauch.
Rozdelenie farnosti.
Za reformácie bola erigovaná fara na Španej Doline.
Trvalú misiu spravovali jezuiti.
K nej patrili všetky osady až po Donovaly.
V roku 1755 boli zriadené samostatné kaplánske stanice.
V roku 1806 boli povýšené na fary.
Expozitúry boli v Jakuboch, Uľanke a Harmanci.
Na území jednej banskobystrickej farnosti boli do 16. storočia.
Kaplánske stanice.
V roku 1303 boli zriadené tri kaplánske stanice pri špitáli.
Funkcie kaplánov vykonávali mladší pátri.
V rokoch 1332-1337 spomínaný Melchior.
Od roku 1544 začala éra evanjelických farárov.
Správu viedli jezuiti.
