Pravidlá a obmedzenia vo volebnej miestnosti a počas volebnej kampane na Slovensku

Volebné moratórium predstavuje komplexný právny inštitút, ktorého primárnym cieľom je zabezpečiť férové a transparentné voľby. Aj keď je jeho úprava obsiahnutá vo viacerých zákonoch, nie vždy vykazuje jednotnosť. S nástupom moderných komunikačných technológií sa v praxi často stretávame s jeho nedodržiavaním, čo vyvoláva otázky o jeho aktuálnosti a účinnosti.

Volebné moratórium v slovenskej legislatíve

Najkomplexnejšie ustanovenia týkajúce sa volebného moratória sú zakotvené v zákone č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky. Podľa § 15 ods. 1 tohto zákona sa volebná kampaň ukončuje 48 hodín pred začiatkom samotnej voľby. Následne, podľa odseku 2, je vedenie kampane mimo tohto určeného času prísne zakázané.

Ďalšie dôležité ustanovenia moratória:

• § 15 ods. 12: V čase 48 hodín pred začiatkom voľby a počas jej priebehu je striktne zakázané zverejňovať alebo vysielať v rozhlasovom a televíznom vysielaní, ako aj v hromadných informačných prostriedkoch, akékoľvek informácie o kandidátoch, ktoré by ich propagovali alebo, naopak, diskreditovali, a to slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.
• § 15 ods. 13: Počas samotného hlasovania je v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí zakázané akékoľvek presviedčanie voličov v prospech alebo v neprospech ktoréhokoľvek kandidáta. Výsledky prieskumov verejnej mienky môžu byť uverejnené najneskôr tri dni pred dňom konania voľby.

Volebné moratórium je definované aj v ďalších právnych predpisoch, ako sú:

• Zákon č. 303/2001 Z. z. pre voľby do samosprávnych krajov.
• Zákon č. 346/1990 Zb. pre voľby do orgánov samosprávy obcí.
• Zákon č. 333/2004 Z. z. pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zakazuje zverejňovať výsledky volebných prieskumov v deň volieb až do skončenia hlasovania.
• Zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu, ktorý zakazuje vysielať alebo zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách alebo koalíciách v ich prospech alebo neprospech, a to 48 hodín pred začiatkom volieb a v deň volieb. Tento zákaz platí v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách okrskových volebných komisií a v ich bezprostrednom okolí.

Problémy a nedostatky súčasnej právnej úpravy

Existujúce volebné zákony prešli mnohými novelizáciami, ktoré reagovali na zmeny v praxi a v slovenskom právnom poriadku. Z ústavnoprávneho hľadiska však možno spochybniť opodstatnenosť inštitútu volebného moratória v kontexte Ústavy SR. Ústava totiž stanovuje, že „sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ V tejto súvislosti nie je nevyhnutnosť či potreba volebného moratória jednoznačne obhájiteľná. Občania sú existenciou volebného moratória obmedzovaní vo výkone ústavného práva na slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií.

Je zjavné, že volebné moratórium sa v praxi často nedodržiava. Medzi najčastejšie porušenia zákona patria:

• Roznášanie letákov počas trvania volebného moratória.
• Ponechanie predvolebných billboardov aj 48 hodín pred konaním voľby.
• Lepenie predvolebných materiálov na rôzne predmety, objekty či prostriedky MHD.

Zjavná je aj rôznorodosť legislatívnej úpravy v oblasti uskutočňovania prieskumov verejnej mienky.

Snahy o zjednotenie a modernizáciu volebnej legislatívy

Vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky v právnej úprave bolo Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vypracovaný volebný kódex. Cieľom tohto kódexu je zjednotiť pravidlá volieb a priniesť systémové zmeny. Predkladaný návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku je tvorený viacerými časťami. Všeobecná časť sumarizuje spoločné pravidlá a ustanovenia pre všetky druhy volieb, zahŕňajúc:

• Volebné orgány.
• Zásady volebného práva.
• Volebné obvody a volebné okrsky.
• Zoznam voličov.
• Postup pri hlasovaní.
• Postup a prítomnosť vo volebnej miestnosti.
• Zisťovanie výsledkov volieb.
• Materiálne a personálne podmienky zabezpečenia volieb.
• Sankcie za porušenie tohto zákona.

Tento komplexný prístup predstavuje nový inštitút v legislatíve Slovenskej republiky.

Návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov obsahuje novú zákonnú úpravu všeobecných pravidiel pre volebnú kampaň pre všetky druhy volieb a osobitnú úpravu o vedení politickej reklamy v rozhlase a televízii. Zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. upravuje podmienky vedenia a financovania volebnej kampane pre voľby podľa osobitného predpisu.

Pravidlá pre hlasovanie a okrskové komisie

Pred začatím volieb predseda okrskovej volebnej komisie za prítomnosti členov komisie skontroluje volebnú schránku a prenosnú volebnú schránku a potom obidve schránky zapečatí. Skontroluje aj vybavenie volebnej miestnosti, či je pripravený zoznam voličov a dostačujúci počet hlasovacích lístkov a nepriehľadných obálok. Volebné miestnosti sú upravené tak, aby bola zaručená tajnosť hlasovania.

Volič hlasuje osobne a zastúpenie nie je prípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky. Volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v oboch rovnopisoch zoznamu voličov dostane od okrskovej volebnej komisie prázdnu obálku opatrenú odtlačkom úradnej pečiatky. Tieto obálky musia byť nepriehľadné, rovnakej veľkosti, akosti a farby. Na žiadosť voliča mu okrsková volebná komisia dodá za chýbajúce, prečiarknuté alebo inak označené hlasovacie lístky iné. Voliča, ktorý sa dostavil do volebnej miestnosti s voličským preukazom, zapíše okrsková volebná komisia do zoznamu voličov. Zápis podpíše predseda a dvaja členovia komisie; voličský preukaz sa pripojí k prvému rovnopisu zoznamu voličov.

Po tom, čo volič dostal hlasovacie lístky a obálku, vstúpi do priestoru na to určeného. V tomto priestore vloží do obálky jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže pritom zakrúžkovaním poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorému z kandidátov dáva prednosť. Volič hlasuje tak, že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku pred okrskovou volebnou komisiou do volebnej schránky. Voličovi, ktorý sa neodobral do tohto priestoru, komisia hlasovanie neumožní. To platí obdobne pre hlasovanie v osobitných volebných okrskoch.

Priebeh a ukončenie hlasovania

Ak nastanú okolnosti, ktoré znemožňujú začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho skončiť, môže okrsková volebná komisia po dohode s okresnou volebnou komisiou odročiť začatie hlasovania na neskoršiu hodinu alebo predĺžiť čas hlasovania. Celkový čas hlasovania sa však týmto opatrením nesmie skrátiť. Okrsková volebná komisia o takom opatrení upovedomí voličov spôsobom v mieste obvyklým. Ak sa hlasovanie preruší, zapečatí okrsková volebná komisia volebné dokumenty a volebné schránky. Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania môžu hlasovať už len tí, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Potom sa volebná miestnosť uzavrie a predseda okrskovej volebnej komisie vyhlási hlasovanie za ukončené.

Volebné moratórium v zahraničí

V porovnaní so slovenskou právnou úpravou existujú rôzne prístupy k volebnému moratóriu v iných krajinách. Napríklad v Rakúsku platí volebné moratórium iba v deň volieb, pričom politické kampane sú zakázané. Tento zákaz platí výhradne vo vnútri budovy, kde sa voľby konajú, a tiež v jej areáli. Rozmer tohto sektora oznámi starosta (zvyčajne 30 metrov). Zákaz je stanovený pre všetky druhy volieb (zákon o voľbách do parlamentu, zákon o voľbách prezidenta, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu). V deň volieb je každá forma politickej kampane zakázaná (prejavy, vylepovanie letákov, rozdávanie letákov a podobne).

Podľa právnej úpravy platnej v Belgicku sa volebné moratórium uplatňuje pre všetky druhy volieb. Platí všeobecne zákaz lepenia plagátov a roznášania letákov od 10. hodiny dňa pred voľbami (sobota) do konca volieb (15. hodiny v nedeľu). Počas rovnakého obdobia je všeobecný zákaz politickej propagandy vo všetkých formách v priamom susedstve volebných miestností. Volebná reklamná kampaň začína dňom vyhlásenia kolektívnych zoznamov volebných obvodov a končí 24 hodín pred dňom volieb.

V Chorvátskej republike, podľa pravidiel správania sa elektronických médií s celoštátnou koncesiou a pravidiel o správaní chorvátskej národnej televízie počas predvolebnej kampane, sú médiá obmedzené vo vyhlásení výsledkov prieskumu verejnej mienky v deň volieb a 24 hodín pred dňom volieb.

V litovskej právnej úprave je volebná kampaň, bez ohľadu na jej formu, zakázaná vo všetkých voľbách 30 hodín pred začatím volieb a v deň volieb až do uzavretia volebných miestností. V Portugalsku sa volebné moratórium uplatňuje. V každých voľbách sa volebná kampaň končí o 00.00 hod dňa pred voľbami. Politická kampaň je tiež zakázaná v deň volieb až do uzavretia volebných miestností. Zverejnenie prieskumov verejnej mienky je zakázané v rovnakom období.

Právna úprava vo Fínsku povoľuje volebnú kampaň bez obmedzení, pričom výnimkou je len deň volieb, kedy nie je volebná kampaň povolená. Príkladom právnej úpravy, kde sa inštitút moratória vo svojej podstate neuplatňuje, je dánska a nórska právna úprava. Výnimkou nórskej je jedine propaganda vo volebných miestnostiach, ktorá sa trestá vykázaním.

Porovnávacia tabuľka volebného moratória v rôznych krajinách

Sankcie za porušenie volebného moratória

Pri porušení moratória vysielateľom, akými sú napríklad televízie a rádiá, bezprostredné sankcie nehrozia, napriek tomu, že podliehajú kontrolnej právomoci zo strany licenčnej rady. Bez sankcií môžu zostať internetové médiá - všetky sociálne siete fungujú bez ohľadu na volebné moratórium. Samotní prezidentskí kandidáti sú oprávnení podať sťažnosť na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

V Chorvátsku sa za porušenie volebného ticha ukladajú pokuty:

• Fyzická osoba: 3 000 HRK
• Kandidát: 10 000 - 30 000 HRK
• Právnická osoba: 100 000 - 500 000 HRK

V Litve sa za porušenie zákazu volebnej kampane ukladajú pokuty:

• Bežná osoba: 500 až 1 000 litov
• Člen volebnej komisie alebo iný úradník, volební pozorovatelia: 1 000 až 4 000 litov

V Portugalsku sa volebná kampaň v deň volieb alebo deň pred potrestá odňatím slobody až do 6 mesiacov alebo pokutou medzi 2.5 € a 25 €. Pokuty sa navýšia od 5 € do 10 €, v prípade volebnej kampane počas hlasovania až do vyhlásenia výsledkov. Volebná kampaň v deň volieb alebo deň pred, má byť potrestaná najmenej 100 dňami. Sankcie sa menia v prípade, že kampaň sa robí pri volebných miestnostiach alebo v ich blízkosti (50 m).

Štátna komisia uloží v rovnakej výške každej z politických strán tvoriacej koalíciu pokutu od 30 000 eur do 300 000 eur, ak kandidát uvedený na kandidátnej listine tejto koalície vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky alebo vo voľbách do Európskeho parlamentu vedie volebnú kampaň po čase ustanovenom v § 2 ods. 2.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uloží vydavateľovi periodickej alebo neperiodickej publikácie alebo tlačovej agentúre pokutu od 1 000 eur do 10 000 eur, ak poruší zákaz podľa § 14 ods. 1 alebo § 17 ods. 1.

Ministerstvo vnútra uloží pokutu od 3 000 eur do 100 000 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vedie volebnú kampaň po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 alebo poruší zákaz podľa § 2 ods. 3, a pokutu 100 000 eur, ak poruší zákaz podľa § 17 ods. 1.

Financovanie volebnej kampane

Politická strana môže na svoju volebnú kampaň vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu vynaložiť najviac 3 000 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Na úhradu nákladov na volebnú kampaň môže politická strana použiť len finančné prostriedky vedené na osobitnom platobnom účte vedenom v banke. Údaje na osobitnom účte musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií. Na osobitný účet musia byť vložené finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu. Politická strana je povinná doručiť najneskôr v 30. deň po vykonaní volieb záverečnú správu ministerstvu vnútra v listinnej podobe a elektronickej podobe. Ak ministerstvo vnútra zistí, že záverečná správa neobsahuje údaje podľa odseku 2, alebo ak údaje nie sú úplné, vyzve politickú stranu, aby zistené nedostatky odstránila.

Kandidát na prezidenta Slovenskej republiky môže na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty spolu pre obidve kolá volieb. Údaje na osobitnom účte musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií. Na osobitný účet musia byť vložené finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu. Kandidát na prezidenta vedie osobitnú evidenciu nepeňažných darov a iných bezodplatných plnení vrátane dátumu prijatia daru alebo iného bezodplatného plnenia, ich hodnoty a identifikačných údajov darcu.

Nezávislý kandidát môže na svoju volebnú kampaň vynaložiť sumu, do ktorej sa započítava aj daň z pridanej hodnoty. Za náklady nezávislého kandidáta na volebnú kampaň sa považuje súčet všetkých finančných prostriedkov, darov a iných bezodplatných plnení oceniteľných peniazmi, ktoré nezávislý kandidát vynaloží na úhradu platenej inzercie alebo reklamy a na úhradu za zhotovenie reklamných programov, plagátov, letákov a iných propagačných materiálov a predmetov. Nezávislý kandidát môže prijať dar a iné bezodplatné plnenie na volebnú kampaň iba od subjektov uvedených v § 5 ods. 3. Nezávislý kandidát nesmie prijať dar ani iné bezodplatné plnenie na volebnú kampaň od subjektov uvedených v § 5 ods. 4. Údaje na osobitnom účte musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií. Nezávislý kandidát vedie osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení vrátane dátumu prijatia daru alebo iného bezodplatného plnenia, ich hodnoty a identifikačných údajov darcu. Ministerstvo vnútra zverejní na svojom webovom sídle správu do 30 dní od jej doručenia v listinnej podobe a je prístupná verejnosti na päť rokov.

Politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, môže na volebnú kampaň vynaložiť najviac 1 500 000 eur. Vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa nekonajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň, môže na volebnú kampaň vynaložiť najviac 750 000 eur. Politická strana je povinná postupovať podľa § 3 ods. 2 až 9 a § 4; vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, môže viesť finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na jednom osobitnom účte. Politická strana je povinná zverejniť na svojom webovom sídle správu o prostriedkoch, ktoré vynaložila na volebnú kampaň v členení podľa § 3 ods. 7, a doručiť ju ministerstvu vnútra v listinnej podobe a elektronickej podobe do 30 dní po vykonaní volieb.

Kontrola volebnej kampane

Kontrolu volebnej kampane vykonávajú ministerstvo vnútra a okresný úrad. Každý je povinný poskytnúť ministerstvu vnútra a okresnému úradu súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom a za tým účelom na požiadanie ministerstva vnútra a okresného úradu a v nimi určenej lehote doručiť doklady, podať informáciu, vysvetlenie alebo poskytnúť iný údaj.

Vysielanie počas volebnej kampane

Rozhlas a televízia Slovenska vyhradí najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidujúcu politickú stranu alebo kandidujúcu koalíciu politických strán, spolu však najviac desať hodín vysielacieho času na vysielanie politickej propagácie v rozhlasovom vysielaní a najviac desať hodín vysielacieho času na vysielanie politickej propagácie v televíznom vysielaní. Vysielateľ s licenciou môže v čase podľa § 12 ods. 1 vysielať okrem politickej propagácie podľa odseku 3 diskusné programy so zástupcami kandidujúcich politických strán alebo kandidujúcich koalícií politických strán len v prípade, ak ich zaradenie do programovej štruktúry na toto obdobie schválila Rada pre vysielanie a retransmisiu. Náklady na politickú propagáciu vo vysielaní Rozhlasu a televízie Slovenska a náklady na politickú propagáciu vo vysielaní vysielateľa s licenciou uhrádzajú kandidujúce politické strany a kandidujúce koalície politických strán.

Rozhlas a televízia Slovenska vyhradí najviac po jednej hodine vysielacieho času pre každého kandidáta na prezidenta, spolu však najviac desať hodín vysielacieho času na vysielanie politickej propagácie v rozhlasovom vysielaní a najviac desať hodín vysielacieho času na vysielanie politickej propagácie v televíznom vysielaní. Vysielateľ s licenciou môže v čase volebnej kampane vysielať okrem politickej propagácie podľa odseku 4 diskusné programy s kandidátmi na prezidenta, len ak ich zaradenie do programovej štruktúry na toto obdobie schválila rada. Náklady na politickú propagáciu vo vysielaní Rozhlasu a televízie Slovenska a náklady na politickú propagáciu vo vysielaní vysielateľa s licenciou uhrádzajú kandidáti na prezidenta.

Vysielanie politickej reklamy je povolené len v čase začínajúcom sa 21 dní predo dňom konania volieb a končiacom sa 48 hodín predo dňom konania volieb. Politickú reklamu je zakázané vysielať v čase, ktorý je v rozhlasovom vysielaní a v televíznom vysielaní vyhradený na reklamný oznam.

Zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov

V čase 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania sa zakazuje zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

tags: #volebna #miestnost #zakazane