Voda v pľúcach u seniorov: príčiny, príznaky a liečba pľúcneho edému a pleurálneho výpotku

Voda v pľúcach je hovorový výraz pre stav, kedy sa v pľúcnom tkanive, vzduchových vakoch (alveolách) alebo v pleurálnom priestore hromadí nadmerné množstvo tekutiny. Tento stav je odborne známy ako pľúcny edém alebo pleurálny výpotok (fluidothorax). Obidva stavy vedú k obmedzeniu ventilácie, ťažkostiam s dýchaním a môžu byť život ohrozujúce, najmä u starších pacientov.

Čo je pľúcny edém a pleurálny výpotok?

Pľúcny edém je stav charakterizovaný hromadením tekutiny priamo v pľúcnom tkanive a komôrkach (alveolách). Vedie k obmedzeniu ventilácie a ťažkostiam s dýchaním. Hromadenie tekutín v pľúcach vedie k dýchavičnosti, vykašliavaniu peny a uvoľneného hlienu, sipotu, zvieraniu na hrudníku a ťažkostiam s dýchaním.

Pleurálny výpotok, známy tiež ako fluidothorax, je stav charakterizovaný nadmerným hromadením tekutiny v pleurálnom priestore, ktorý sa nachádza medzi pleurou (výstelkou obklopujúcou pľúca) a vnútorným povrchom hrudnej steny. Za normálnych okolností sa v pleurálnom priestore nachádza do 10 ml pleurálnej tekutiny, ktorá zabezpečuje kĺzavý pohyb pľúc pri dýchaní.

Príčiny vzniku vody v pľúcach u seniorov

Voda v pľúcach je prejavom rôznych ochorení. Jej vznik môže podmieniť úraz hrudníka, zápal pľúc, topenie či vdýchnutie cudzieho telesa. Avšak, častejšie vzniká ako dôsledok srdcového zlyhania, a to u staršej populácie. V dôsledku týchto stavov sa tekutina v pľúcnom tkanive a alveolách vo väčšine prípadov začína hromadiť po zvýšení objemu krvi v pľúcach. Pľúcny edém tiež vzniká pri zvýšenej priepustnosti ciev, ktorá býva prítomná pri šokových stavoch a zápaloch.

Kardiogénne príčiny

Veľmi často dochádza k opuchu pľúc v dôsledku problémov so srdcovo-cievnym systémom, čo sa označuje ako kardiogénny pľúcny edém. K tomuto stavu dochádza, keď srdce nie je schopné účinne pumpovať krv, čo vedie k zvýšenému tlaku v srdcových komorách. Tento tlak spôsobuje únik tekutiny z krvných ciev do pľúcnych tkanív a vzduchových vakov (alveol), čo zhoršuje výmenu plynov a vedie k príznakom, ako je dýchavičnosť, kašeľ a pocit dusenia.

• Zlyhávanie ľavej srdcovej komory: Najčastejšie vzniká ako následok zlyhávania ľavej srdcovej komory, keď ľavá komora prestane zvládať pumpovať krv z pľúc do tela. Zvýšené množstvo krvi v pľúcach vedie k zvýšeniu tlaku a väčšia časť tekutiny presiakne z ciev do pľúc.
• Chlopňové vady: Podobný mechanizmus nastáva pri poruche chlopní, ktoré sa nachádzajú v ľavej časti srdca alebo medzi ľavou komorou a aortou.
• Infarkt myokardu: Do akútnych chorôb srdca, ktoré sa môžu prejaviť opuchom pľúc, patrí infarkt myokardu, teda infarkt srdcovej svaloviny.
• Hypertenzia: Ťažkosti môže spôsobiť aj dlhodobo neliečená hypertenzia.
• Kardiomyopatia: Edém vzniká napríklad aj pri hypertrofickej kardiomyopatii, čo je primárne ochorenie srdcovej svaloviny.
• Pľúcna embólia: Medzi cievne príčiny patrí upchatie pľúcnych žíl alebo pľúcna embolizácia.

Nekardiogénne príčiny (nesúvisiace so srdcom)

Nekardiogénny pľúcny edém znamená, že hromadenie tekutiny v pľúcach spôsobujú stavy, ktoré nesúvisia so srdcom.

• Pľúcne ochorenia a zápaly: Pľúcny edém môže vzniknúť pri ochorení pľúc, ako sú napríklad zápaly pľúc, nádory pľúc, alebo pri dlhodobom zápale priedušiek. Veľmi často dochádza k problémom aj vtedy, ak vznikne z chronickej bronchitídy chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP). K nej sa pridruží aj zhoršenie činnosti srdca, čo má za následok jednak opuchy dolných končatín, ale tiež aj opuch na pľúcach. Akútnou formou postihnutia pľúc je aj syndróm akútnej dychovej tiesne, odborne označovaný skratkou aj ako ARDS.
• Vdýchnutie toxických látok alebo cudzieho telesa: Nebezpečné je vdýchnutie jedovatých výparov alebo vdýchnutie zvratkov, či iného cudzieho telesa. Akútna reakcia spôsobí zvýšenú priepustnosť tekutiny.
• Zlyhanie obličiek a pečene: Aj pri zlyhaní obličiek alebo pečene sa môže nahromadiť tekutina v pľúcach. Znížený onkotický tlak znamená, že sa v krvi nachádza nízke množstvo albumínu, teda bielkoviny, ktorá zadržiava tekutinu v kolujúcej krvi. Tento stav nastáva napríklad pri hladovaní, anorexii, pri iných poruchách stravovania a pri ťažkom ochorení obličiek.
• Alergické reakcie a šokové stavy: Edém vzniká aj pri závažnom anafylaktickom šoku, teda pri rozsiahlej alergickej reakcii.
• Úrazy: Rozvinúť sa môže aj pri úrazoch hrudníka, pri pneumotoraxe, pri úrazovom šoku.
• Výšková choroba: Osobitým príkladom je výšková choroba, ktorá súvisí s nedostatkom kyslíka vo vysokých nadmorských výškach a s tlakom vzduchu.
• Fajčenie a vapovanie: Fajčenie a chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOPCH) majú vyššie riziko vzniku pľúcneho opuchu. EVALI (E-cigarety či Vaping) môžu viesť k opuchu pľúc.

Tabuľka príčin pľúcneho edému a pleurálneho výpotku

Príznaky vody v pľúcach

Príznaky sa líšia v závislosti od množstva nahromadenej tekutiny a od príčiny. Ak vzniká náhle, teda akútne, je závažný a život ohrozujúci stav. Jeho chronická forma je miernejšia.

Akútne príznaky (náhle vzniknutý pľúcny edém)

• Veľmi sťažené dýchanie (dýchavičnosť), lapanie po dychu, pocit dusenia alebo topenia: Dýchavičnosť je najvýraznejší príznak opuchu pľúc. Často sa zhoršuje v noci, keď pacient leží.
• Nemožnosť zaujať horizontálnu polohu: Pacienti si pod hlavu ukladajú viacero vankúšov a spia v polosede.
• Kašeľ: Suchý dráždivý kašeľ, ktorý postupne prejde do produktívneho kašľa s vykašliavaním speneného, ružovo sfarbeného hlienu s prímesou krvi.
• Cyanóza: Modrasté sfarbenie kože a pier, čo značí nedostatok kyslíka.
• Chladná, spotená pokožka, zmätenosť, rýchla pulzová frekvencia.
• Bublajúci alebo chrapľavý zvuk pri dýchaní: Pri závažnom opuchu pľúc je počuteľný chrapot, bublanie.
• Bledosť, nepokoj, výraz strachu zo smrti v tvári.

Chronické príznaky (dlhodobý pľúcny edém)

Dlhodobý pľúcny edém má podobné príznaky, ale sú miernejšie. Pričom, väčšinou nie je priamo viditeľný. A to hlavne v prípade chronického, teda dlhodobého typu. Hovorovo sa označuje tiež ako voda na / v pľúcach. Dá sa zistiť pomocou určitých príznakov, ako je napríklad dýchavičnosť, čo je pocit sťaženého dýchania alebo nedostatočného nadýchnutia.

• Dýchavičnosť, najmä pri fyzickej námahe.
• Kašeľ, ktorý môže byť suchý alebo produktívny.
• Únava a celkový pocit vyčerpania.
• Plytké dýchanie a rýchly pulz.
• Opuch a tlak v hrudníku.
• Opuchy dolných končatín.

Diagnostika vody v pľúcach

Diagnostika pleurálneho výpotku a pľúcneho edému je komplexný proces, ktorý si vyžaduje kombináciu metód na získanie úplného obrazu o stave pacienta. Presná diagnostika je kľúčová pre následnú liečbu.

1. Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Diagnóza vychádza z klinických príznakov pacienta a z fyzikálneho vyšetrenia, pri ktorom sú dobre počuteľné znaky prítomnosti edému pľúc. Lekár v rámci fyzikálneho vyšetrenia pomocou fonendoskopu počúva dýchanie pacienta.
2. RTG snímka hrudníka: Röntgenové snímky sú často kľúčovým prvkom pri diagnostike pleurálneho výpotku a pľúcneho edému. Na snímkach môže byť viditeľná nahromadená tekutina. RTG snímka umožňuje lekárovi posúdiť veľkosť a umiestnenie výpotku. Skiagram hrudníku preukáže výpotky až pri 200-300 ml (otupený kostofrenický uhol). U ležiacich pacientov možno preukázať výpotok až od 500 ml.
3. USG vyšetrenie hrudníka: Ultrazvukové vyšetrenie umožňuje lepšiu vizualizáciu množstva a charakteru tekutiny v pleurálnom priestore. Sonografia zaznamená výpotky už pri 50-100 ml.
4. CT sken hrudníka: Počítačová tomografia hrudníka poskytuje podrobnejšie obrazy a môže byť užitočná pre identifikáciu príčiny, ako sú nádory alebo iné patologické stavy.
5. Punkcia pleurálneho priestoru (torakocentéza): Torakocentéza je invazívna procedúra, pri ktorej sa pomocou ihly a stetoskopu odoberie vzorka tekutiny z pleurálneho priestoru na ďalšie laboratórne vyšetrenie. Vzorka sa odosiela na rozbor do laboratória.
6. Analýza pleurálnej tekutiny: Laboratórne vyšetrenie odobratej tekutiny poskytne informácie o zložení tekutiny a pomáha určiť príčinu fluidothoraxu.
7. Pleurálna biopsia: V prípade, že analýza tekutiny nestačí na určenie príčiny, môže byť potrebná pleurálna biopsia, pri ktorej sa odoberie malá vzorka tkaniva z pleurálnej oblasti za účelom histologického vyšetrenia.
8. Testy nasýtenia krvi kyslíkom: Umožnia určiť rozsah opuchu.

Liečba vody v pľúcach

Liečba je založená na tlmení klinických príznakov a zabezpečení životných funkcií pacienta, nasleduje liečenie príčiny vzniku opuchu. V ťažkých prípadoch je potrebné stále monitorovanie životných funkcií a umelá pľúcna ventilácia na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Prvá pomoc pri pľúcnom edéme

Prvá pomoc zahŕňa zavolanie odbornej pomoci, teda záchrannej zdravotnej služby na číslo 155. Dôležitá je spolupráca s operátorom na tiesňovej linke. Dôležité je zachovať pokoj, a teda úplný fyzický pokoj, čiže už žiadna námaha a ani jeden krok. Dôležité je aj psychické upokojenie. Veľmi podstatná je poloha. Tá musí byť v sede alebo v polosede. Najlepšie je, ak sú spustené dolné končatiny dolu z postele. Potrebné je uvoľnenie tesného oblečenia, ako je napríklad kravata, košeľa, opasok. Vyvetranie vzduchu v miestnosti by malo zabezpečiť vyšší prísun kyslíka.

Farmakologická liečba

• Diuretiká: Základnou a klasickou liečbou opuchu pľúc je podávanie diuretík, liekov pôsobiacich močopudne, na odvodnenie organizmu, najmä pri srdcovom pôvode.
• Kyslíková terapia: Podpora dýchania pomocou podávania kyslíka sa rozdeľuje na neinvazívnu a invazívnu ventiláciu. Neinvazívna ventilácia sa používa ak je potrebný tlak na dýchanie a zlepšenie pľúcnej ventilácie bez potreby intubácie. Invazívna, mechanická ventilácia sa používa v ťažkých prípadoch, kedy je pacient zaintubovaný a napojený na umelú pľúcnu ventiláciu. High-Flow Nasal Oxygen je moderná metóda kyslíkovej terapie, ktorá poskytuje vysoký prietok kyslíka priamo cez nosové kanály.
• Vazodilatanciá a inotropné lieky: Pri opuchu pľúc spôsobeného zlyhávaním srdca sa podávajú aj iné liečivá ako vazodilatanciá a inotropné lieky.
• Kortikosteroidy: V prípade, že pleurálny výpotok súvisí so zápalovým ochorením, lekár môže predpísať kortikosteroidy na zmiernenie zápalu.
• Analgetiká: Na zmiernenie príznakov, ako sú bolesť na hrudníku a dýchavičnosť, sa často predpisujú analgetiká.

Invazívna a chirurgická liečba

• Torakocentéza: Torakocentéza je postup, pri ktorom sa odstraňuje nadmerné množstvo tekutiny z pleurálneho priestoru pomocou ihly a stetoskopu. Odstránenie nadmerného množstva tekutiny okamžite zmierni symptómy a zlepší dýchanie pacienta.
• Chirurgický zákrok: V niektorých prípadoch je potrebný chirurgický zákrok na odstránenie príčiny pleurálneho výpotku. To môže zahŕňať odstránenie nádoru, chirurgickú terapiu poranenia alebo odstránenie zápalových tkanív.
• Pleurodéza: Pleurodéza je postup, ktorý sa používa na prevenciu opakovaného výpotku. Spočíva v zalepení pleurálnych listov, aby sa zabránilo opakovanému hromadeniu tekutiny. Nejspolehlivější metodou pro zamezení nadměrné tvorby maligních výpotků je provedení pleurodézy s intrapleurální aplikací sklerotizujících agens (talek, bleomycin) přes hrudní drén.
• Mimotelová podpora (ECMO): ECMO sa používa pri veľmi ťažkých prípadoch, kde iné možnosti liečby zlyhávajú. ECMO môže preberať funkciu srdca a pľúc, čím poskytuje dostatok času na regeneráciu pľúc alebo na liečbu základného ochorenia.

Prevencia vody v pľúcach

Keďže opuch pľúc vzniká v drvivej väčšine prípadov ako komplikácia prebiehajúcich chronických ochorení, pacientom sa odporúča dodržiavať zdravú životosprávu, vyhýbať sa fajčeniu a mastnej strave, čo zníži riziko rozvoja pľúcnych a srdcových ochorení, ktoré by mohli opuch spôsobiť. Rovnako je užitočné dať sa očkovať proti respiračným nákazám, ktoré by mohli spôsobiť zápal a následný opuch pľúc. Životný štýl zohráva významnú úlohu v zdraví srdca. Faktory ako strava s vysokým obsahom sodíka, obezita, fajčenie a nedostatok fyzickej aktivity môžu prispieť k rozvoju srdcových ochorení, čo následne zvyšuje riziko kardiogénneho pľúcneho edému.

tags: #voda #v #plucach #u #dochodcov