Starostlivosť o svoj zovňajšok a hry pre deti: Podpora rozvoja a samostatnosti

Detstvo je obdobie plné hier, tvorenia a objavovania. Deti sú od prírody zvedavé a milujú objavovanie sveta všetkými zmyslami. Hranie, tvorenie a objavovanie sú neoddeliteľnou súčasťou detstva. Tento článok sa zameriava na aktivity, ktoré obohatia život detí, podporia ich rozvoj a zároveň budú dbať na ich starostlivosť o zovňajšok.

Podpora samostatnosti a jej význam

Stať sa samostatným je základným cieľom našich detí. Dieťa postupne prechádza od úplnej závislosti a bezmocnosti k samostatnosti. Prvým krokom k samostatnosti je orientácia dieťaťa na svojom tele. Dieťa si uvedomuje svoje ústa, ruky, neskôr nohy a skúša ich možnosti.

Druhým krokom je orientácia v bezprostrednom okolí. Dieťa postupne spoznáva, že veci okolo neho existujú alebo sa menia nezávisle od neho. Svoje okolie skúma, veci okolo seba sa učí používať alebo ich odmieta.

Tretím krokom je uvedomenie si „tretej osoby“ (iná osoba ako ja a ty). Dieťa komunikuje, víta známu tvár, spája spoznanú osobu s príjemnými alebo nepríjemnými situáciami.

Pre dosiahnutie samostatnosti je potrebné, aby sa dieťa naučilo spolupracovať a zameriavať svoju aktivitu. Každé dieťa má tendenciu k aktivite. Ak je slabá, je potrebné navodzovať také činnosti, ktoré vyvolávajú u dieťaťa potrebu byť aktívnym - sú to najčastejšie radostné chvíle hry a tieto chvíle predlžovať. Schopnosť spolupracovať a byť aktívny sa naopak narušuje, ak je s dieťaťom manipulované, ak sa opatrovateľské úkony robia veľmi rýchlo, ak v interakcii s dieťaťom nie sú vyjadrované emócie alebo keď je dieťa oslabené a jeho spomalené, menej výrazné reakcie zostávajú bez povšimnutia.

Aktivity na podporu samostatnosti

• Časté nosenie dieťaťa na rukách, dotyky, masírovanie, hojdanie.
• Možnosť položiť dieťa na rôzne povrchy (posteľ, deka, mäkká ovčia vlna…).
• Fúkanie dieťaťu na jednotlivé časti tela.
• Umožniť dieťaťu vidieť pohyb iných objektov.
• Ponúkanie zložitejších predmetov, ktoré sú bezpečné, dá sa s nimi manipulovať (napríklad stláčať, krútiť, presúvať…) a vydávajú zvuky.
• Predmety schovávať, zakrývať, hľadať, odokrývať.
• Hranie sa s kockami, krúžkami a predmetmi, ktoré je možné na seba postaviť, zasúvať, triediť.
• Využívať krabice s otvormi, do ktorých je možné zastrkávať predmety (napríklad krabica alebo plastová nádoba s kolíkmi na bielizeň).
• Hry s vodou a vo vode. Dobrým miestom je vaňa alebo kuchynský dres.
• Využívanie hračiek, ktoré je možné ťahať, tlačiť, uviesť do pohybu volantom atď.
• Skladanie, prekladanie, vkladanie, stavanie a iné aktivity, ktoré posilnia koordináciu oko - ruka.
• Využívanie zmenšenín alebo napodobenín predmetov dennej spotreby, ktoré dieťa zapája do hry a učí sa s nimi správne manipulovať.
• Možnosti sebavyjadrenia napríklad pomocou fixiek, ceruziek, kried, farieb, prstových farieb, modelovacej hmoty, prírodného materiálu. Vytváranie koláží.

Záhrada ako priestor pre hru a učenie

Záhrada predstavuje skvelé miesto pre deti, kde sa môžu hrať, učiť a objavovať prírodu. Aj skromná zelená oáza nesmierne obohatí ich život, nikde sa totiž neobjavuje príroda lepšie a bezpečnejšie ako vo vlastnej záhrade. Rozšírte obzory a zamerajte sa na to, čo a kedy možno objavovať v kvetinových záhonoch. Vaše ratolesti sa tak naučia, aké rastliny a aký hmyz vlastne žije vo vašej záhrade.

Motivácia detí pre prácu v záhrade

Ako motivovať deti na prácu v záhrade, aby sa stala ich najobľúbenejším miestom? Prinášame tipy na záhradné projekty, ktoré budú baviť malé aj väčšie deti. Čo takto vypestovať si krásne kvitnúce kvety? Ako vonia kvet ruže? A ako chutí vlastnoručne vypestovaná zelenina? Ďalší skvelý nápad je zbierať konáriky alebo kamene a dopĺňať zeminu či mulčovaciu zmes, aby deti už odmalička zistili, aké rozmanité dokážu byť záhradkárske práce. Okrem mnohých zaujímavých vecí na pozorovanie sa deti naučia aj zodpovedne zaobchádzať s rastlinami: polievanie, trhanie buriny, upratovanie lístia - to všetko sú činnosti, ktoré treba v záhrade pravidelne robiť.

Bezpečnosť v záhrade

Vzhľad záhrad je rozmanitý rovnako ako ich majitelia, ale nie všetky koncepty, rastliny a usporiadania záhrad sú vhodné aj pre deti. Najdôležitejší tip preto uvádzame hneď na začiatok: pre deti je dôležitý pobyt na čerstvom vzduchu a možnosť šantiť a hrať sa. Ak teda máte to šťastie a práve sa chystáte založiť novú záhradu, nezabúdajte na to, aby šlo o priestor vhodný aj na detské aktivity.

• Jedovaté rastliny: Niektoré druhy, ako napríklad boľševník, jesienka alebo ľuľkovec zlomocný sú veľmi jedovaté, a preto do záhrady rozhodne nepatria.
• Vodné prvky: Zabezpečiť treba aj jazierka a studne, aby ste tak minimalizovali riziko pre deti v záhrade.
• Záhradný plot: Nepoužívajte naň špicaté latky, na ktorých by sa malí objavitelia mohli zraniť.
• Všeobecná bezpečnosť: Skontrolujte, či nemáte v záhrade stromy alebo múry, na ktoré možno vyliezť, a takisto prekontrolujte bezpečné upevnenie hračiek.
• Poriadok: Po práci v záhrade nezabudnite upratať všetky pomôcky, aby sa deťom nič nestalo.

Záhradné náradie pre deti

Práca s vlastným náradím na záhrade alebo balkóne je veľká zábava. Preto si na nákupný zoznam nezabudnite zapísať rýľ, hrable, lopatku a ďalšie pomôcky. Vedeli ste, že existujú aj vo verzii pre deti? Pri nákupe dbajte na to, aby bolo náradie pevné. Preto sa vyhnite nákupu plastových pomôcok. Nezabúdajte tiež, že aj detské náradie je predsa len náradie.

Kreatívny priestor pre celú rodinu

Zaumienili ste si, že premeníte svoju záhradu na kreatívny priestor pre celú rodinu? Na miesto, kde sa bude môcť každý realizovať, prevziať vlastnú zodpovednosť a kde sa budú všetci cítiť skvele?

• Čerstvé pochúťky: Každé dieťa zbožňuje, keď nájde v záhrade niečo chutné pod zub. Zasaďte preto bobuľové ovocie, zeleninu a bylinky, ktoré si budete môcť spoločne vychutnávať. Pri výbere rastlín berte do úvahy ich sezónnosť. Vďaka tomu vás bude záhrada počas celej sezóny zásobovať rozmanitými pochúťkami. Na jar a v lete rastú napríklad jahody, od začiatku leta až do jesene je zase hlavná sezóna paradajok. Po celý rok rastie žerucha, ktorá sa dá skvele pestovať aj vnútri.
• Vlastný záhradný kútik: Deti zbožňujú, keď im rodičia dajú niečo na starosť. Určite ich preto potešíte, keď im vyhradíte kúsok záhrady na vlastné sadenie. Môžu sa tak samostatne pustiť do práce, siať rastliny podľa vlastnej fantázie a neskôr sa o ne starať. Vhodné je na to miesto v blízkosti pieskoviska, kde sa deti rady a často zdržiavajú. Zvoliť však môžete prakticky ľubovoľný kút záhrady.
• Neupravované časti záhrady: Menej je niekedy viac! Nechajte preto časť záhrady prírode napospas. Môžete sa tak dočkať toho, že na strom zavíta veverička, alebo pozorovať motýle lietajúce z kvetu na kvet. Sledovanie nerušenej aktivity zvierat v záhrade, ktorá ich ničím neobmedzuje, je nesmierne zaujímavé pre deti i dospelých.
• Dekoratívne rastliny: Zber dekoratívnych rastlín a tvorba kytičiek sú pútavé aktivity už pre najmenšie deti. Vhodný materiál sa pritom nemusí hľadať len na lúkach a poliach, ale môžete si takéto rastliny zasiať aj v záhrade. Vhodnými rastlinami sú napríklad sedmokrásky alebo nezábudky.
• Stavba domu na strome, domčeka na hranie alebo záhradného domčeka: Ak máte v záhrade dostatok miesta, domček na hranie určite urobí deťom obrovskú radosť. Využiť pritom môžete záhradný domček alebo môžete postaviť dom na strome.

Záhradné projekty pre deti

Najmenšie deti baví už samotné pozorovanie prírody a jej vnímanie všetkými zmyslami. Väčšie deti ale ocenia, keď ich rodičia zapoja do rozmanitých úloh a záhradkárskych prác. Jednotlivé záhradné projekty pritom voľte podľa záujmov a veku detí.

• Vyvýšený záhon: Potrebovať naň budete starú drevenú debnu, napríklad od vína. Debnu pomaľujte farbami alebo inak ozdobte. Potom ju vyložte netkanou textíliou, prichyťte ju sponami a debnu naplňte zeminou. Nakoniec do nej vysaďte obľúbené kvety alebo ovocie a zeleninu.
• Výroba semenných guľôčok: Potrebovať budete osivo, íl alebo hlinu, zeminu a vodu. Pri miešaní semien, ílu a zeminy si deti užijú veľa zábavy. Dôležité: Postupne pridávajte do zmesi vodu, aby sa dala dobre tvarovať. Vytvarujte asi tri centimetre veľké guľôčky a nechajte ich jeden až dva dni vyschnúť. Nakoniec guľôčky do polovice vložte do zeme a prvých pár dní ich udržiavajte dobre navlhčené.
• Pletenie kvetinových vencov: Na prechádzke alebo pri zbere kvetov vo vlastnej záhrade môžete dať deťom úlohu, aby nazbierali púpavy, iskerníky alebo sedmokrásky. Skráťte im stonky na približne rovnakú dĺžku a kvety spleťte. Spojte ich drôtikom a postupne pridávajte ďalšie kvety. Dbajte na to, aby postupne vznikal zaoblený tvar venca. Takto postupujte, až kým nevznikne krásny okrúhly veniec. Nakoniec drôtikom ešte raz všetko spojte a potom už môžete vencom skrášliť hlavu vašej ratolesti.

Záhradkárčenie počas celého roka

Či už na záhrade, na balkóne alebo na parapetnej doske - záhradkárskym prácam sa môžete venovať po celý rok a zapojiť môžete aj deti.

Jar

Jar sa nesie v znamení príprav. Po zime je dôležité dať záhradu aj všetko rastlinstvo v byte znova do poriadku.

Leto

V lete je v záhrade všetko v plnom prúde. Stále treba robiť nejaké záhradkárske práce, no našťastie sa už dá zberať veľa plodov, čo deti určite poteší. Vďaka tomu sa do záhradkárčenia môže zapojiť celá rodina.

• Zber bobuľových plodov a šalátu: Deti sa zabavia najmä pri zbere bobuľovín, počas ktorého si navyše môžu zamaškrtiť.
• Dosievanie: Po zbere šalátu alebo mrkvy môžete tieto rastliny opätovne zasiať.
• Spracovanie úrody: Ovocný koláč, marmeláda alebo džem: nazbieranú úrodu treba, samozrejme, aj spracovať. V kuchyni sa tak môžete pustiť do realizácie malých aj väčších projektov.
• Kosenie trávnika: V závislosti od veku môžu deti pomáhať aj s kosením.

Jeseň

V jeseni sa deti v záhrade môžu pustiť do upratovania, príprav na zimu a sadenia rastlín na budúci rok. Aj na balkóne je treba urobiť poriadok a pripraviť črepníky na ďalšiu sezónu.

• Siatie: Skoro kvitnúce rastliny a cibuľky môžete zasadiť už v jeseni. Platí to pritom aj pre balkónový črepník s kvetmi.
• Tekvice: V jeseni sa začína obdobie ich zberu. Okrem toho sa vynikajúco hodia na výrobu rôznych dekorácií na Halloween s deťmi.
• Odpratávanie lístia: Okrem šantenia v popadaných listoch sa môžete pustiť aj do jeho upratovania.
• Príprava záhonov: Všetko staré musí preč a dobré je záhony znova okopať.
• Zber semien: Niektoré letné kvety kvitnú len jednoročné.

Zima

Záhrada síce v zime odpočíva, ale aj v tomto ročnom období sa dajú v záhrade podnikať skvelé aktivity, pri ktorých sa deti vynikajúco zabavia. Len čo napadne sneh, priam to láka ísť von šantiť. Na okennom parapete môžete nechať klíčiť zeleninu alebo ovocie aj v zime.

• Plnenie vtáčej búdky: Deti baví pomáhať pri plnení vtáčej búdky novým krmivom a rozmiestňovať lojové gule a iné kŕmidlá.
• Klíčenie žeruchy: Žerucha je ideálna rastlina na pestovanie v dome či byte, a to aj v zime.
• Siatie rastlín klíčiacich v chlade: Takzvané rastliny klíčiace v chlade, ako je napríklad lieska, pivonka či cyklámen, môžete sadiť aj v zime.
• Zber zimnej zeleniny: Kapusta patrí medzi zimné druhy zeleniny, takže ju môžete zbierať aj v chladnom ročnom období.

Záhradkárčenie bez záhrady

Nemáte záhradu? Ak sa chcete venovať záhradkárskym prácam, nevyhnutne na to nepotrebujete mať záhradu. Aj balkón totiž možno premeniť na zelenú oázu pre deti. Realizovať sa pritom môžete aj v dome či byte. Stačí si priestor zaplniť dostatkom rozmanitých izbových rastlín. Dbajte pritom na ich vhodné umiestnenie v interiéri. Napríklad orchideám vyhovuje polotieň, zelenec sa zas poteší miestu rovno na okennom parapete. Tam môžete úspešne pestovať aj rôzne bylinky. Paradajky, hlávkový šalát a dokonca aj cibuľu môžete takisto pestovať vnútri v byte. Na balkóne sa bude dariť rastlinám, ktoré nemajú príliš rozsiahly koreňový systém. Spolu s deťmi môžete založiť v debnách malé záhony alebo využite črepník na pestovanie zeleniny.

Rozvíjanie kreativity a fantázie

V sebarozvoji detí hrajú dôležitú rolu hry alebo aktivity, ktoré rozvíjajú ich fantáziu a kreativitu. Nuda je nedostatok fantázie. Ako teda premeniť nedostatok kreativity na ten najzábavnejší moment? Povzbuďte svoje dieťa, aby nudu využilo na maximum! Skúste si s vašim potomkom drobný brainstorming. Dajte dokopy všetky možné nápady na hry, ktoré by dieťa mohli baviť. Pridávame trochu inšpirácie - knihy, omaľovánky, plastelína, vystrihovanie z papiera, pexeso, domino, bicykel, stolové hry, slovné hry, lego, puzzle, slovná päťminútovka, „hádaj na čo myslím“, schovky… Vymyslené činnosti si skúste napísať na kartičky a sústreďte sa na tie, ktoré vyžadujú minimálny zásah dospelého.

Ďalšie nápady na aktivity

• Hádaj, kto som: Vyberte si postavu, ktorú poznajú všetci hráči. Môže ísť o babičku, tetu, učiteľku alebo postavu z knižky či celebritu. Stanovte si limit pre počet otázok, napríklad 1-2 na osobu. Pokiaľ hráč, ktorý háda dostane na svoju otázku odpoveď NIE, automaticky stráca možnosť pýtať sa ďalej a otázku „získava“ ďalší hráč.
• Schovávačka predmetov: Pokiaľ bývate v menšom byte, hra na schovku nie je žiadna sláva. Skúste ale schovávať veci! Napríklad hracie karty, obľúbenú hračku či nastrihané farebné papieriky. Jediné pravidlo, ktoré platí je, že predmet musí byť aspoň trochu viditeľný, aby nebolo potrebné otvárať skrine či zásuvky. Na povel začnú všetci hráči hľadať. Víťazom sa stáva ten, kto nájde najväčší počet farebných papierikov a získava výsadu vymýšľať nové dômyselné skrýše.
• Slovný futbal: Koľko vecí sa vo vašej domácnosti začína na písmeno K? Kreslo, kuchynská linka, keksík, kvetináč, knihy… no schválne!
• Kreslenie: Do misky vložte papieriky s rôznymi slovami. Vyberte hráča, ktorý si vylosuje papierik a následne sa pokúsi slovo čo najlepšie nakresliť. Hra je ideálna pre väčšiu skupinku detí.
• Horúci zemiak: Bude vám k nej stačiť obyčajný zemiak alebo lopta. Sadnite si do kruhu a zapnite hudbu. Následne hudbu náhodne zastavte a dieťa, ktoré má zemiak v ruke vypadáva z hry.
• Splnené úlohy: Hru môžete vylepšiť napríklad tak, že si budete získané body zapisovať a následne odmeníte toho, kto získa najvyšší počet. Môže ísť napríklad o desať drepov, obehnutie izby či upratanie hračiek.
• Upratovacia párty: Hľadáte spôsob ako donútiť deti aby po sebe upratali? Nastavte časomieru na 15 minút, pustite hudbu a prisľúbte poriadne sladkú odmenu. Vedomie, že vaše deti budú upratovať tak krátku dobu a navyše s odmenou na konci, ich donúti zrýchliť svoje tempo.
• Hra na kaderníctvo alebo kúpele: Aj jednoduché veci ako umývanie alebo česanie vláskov sa môžu stať skvelou zámienkou na hranie. Z kúpeľne môžete spraviť krásne SPA pre malú princeznú a odvážne miesto pre máleho dobrodruha. Využite pri bublinkovom kúpeli okuliare na plávanie či formičky do pieskoviska.

Spoločenské hry pre rozvoj detí

Spoločenské hry nie sú len o zábave, ale tiež pomáhajú deťom rozvíjať rôzne zručnosti, ako je spolupráca, logické myslenie, a trpezlivosť. Predstavíme vám 3 skvelé hry, ktoré by podľa nás malo poznať každé dieťa.

1. Moje prvé hry pre deti: Ovocný sad

Ovocný sad je ideálna hra pre tých najmenších. Je ľahká na pochopenie a plná farebných dielikov, ktoré deti milujú. Je to kooperatívna hra, čo znamená, že deti nesúťažia proti sebe, ale spolupracujú, aby dosiahli spoločný cieľ. Spoločne sa snažia pozbierať všetko ovocie zo stromov skôr, než ho ukradne zvedavý havran. Táto hra pomáha deťom rozvíjať schopnosť spolupracovať, zlepšovať koordináciu a logické myslenie. Ovocný sad má tiež pozitívny vplyv na jemnú motoriku, keďže deti musia chytať malé kúsky ovocia a ukladať ich na správne miesta. Hra má jednoduché pravidlá, takže sa do nej môžu zapojiť aj tie najmenšie deti, a vďaka tomu si môžu zábavu užiť všetci spoločne.

2. Hmataj a nájdi

Hmataj a nájdi je hra, ktorá deti zaujme svojím jedinečným spôsobom hrania. Namiesto toho, aby používali zrak, musia používať hmat. Hráči majú za úlohu nahmatať v sáčku predmet, ktorý je zobrazený na kartičke. Táto hra pomáha deťom zlepšovať ich hmatové schopnosti a rozoznávanie tvarov. Deti zažijú pri hre veľa zábavných momentov prekvapenia, čo z nej robí skvelý nástroj na učenie sa hravou formou. Navyše, hra pomáha rozširovať slovnú zásobu, pretože deti musia pomenovať predmety, ktoré nájdu. Okrem rozvoja hmatových schopností Hmataj a nájdi tiež učí deti trpezlivosti a schopnosti čakať na svoj ťah. To je užitočná sociálna zručnosť, ktorú budú deti potrebovať počas celého života.

3. Hádaj, kto som

Hádaj, kto som je skvelá spoločenská hra, ktorá podporuje logické myslenie a komunikáciu. Každý hráč dostane kartičku s postavičkou a pomocou otázok, popisu a pantomímy musí zistiť, kto je na karte protihráča. Okrem logického myslenia hra podporuje aj komunikačné schopnosti a sociálnu interakciu medzi hráčmi. Deti sa učia, ako klásť premyslené otázky a ako sa sústrediť na odpovede, aby dokázali rýchlejšie odhaliť riešenie. Táto hra je skvelá pre celú rodinu a prináša veľa smiechu a radosti pri každej správnej odpovedi. Vďaka jednoduchej štruktúre a zábavnej forme sa deti učia, ako byť trpezlivé, ako spolupracovať s ostatnými a ako logicky myslieť, čo je veľmi dôležité pre ich budúci rozvoj.

Rozvíjanie zvedavosti a záujmu o učenie

Aj keď nebolo dieťatko do školy prijaté, často sa začína zaujímať o písmenká a číslice, chce sa samé podpísať, pýta sa viac na svet okolo seba. Podporte ho v jeho zvedavosti a vyberajte aj doma hry a aktivity, ktoré by ho zaujali. V predškolskom veku už veľa detí eviduje znaky číslic aj písmen a hry s nimi sú v tomto veku tiež veľmi vhodné. Nie je potrebné učiť deti ako sa píšu malé písmená, ale veľké tlačené môžete pri hrách využívať. Písmenko vždy aj vyslovte, prípadne k nemu priraďte aj nejakú hračku, ktorá sa na toto písmenko začína. Deti si tak pomaly spájajú zvuk so znakom. Je prirodzené, že dieťa má v tomto období veľa zvedavých otázok. Snažte sa trpezlivo odpovedať na všetko, čo ho zaujme. Samozrejme, nie je vôbec potrebné vrhať sa do odborných výkladov.

Hra je pre dieťa najlepším prostriedkom na podporu jeho celkového rozvoja. Pomocou nej sa dieťa vzdeláva a celkovo rozvíja svoje schopnosti. V prípade, že má dieťa s niečím problémy, zachovajte pokoj. Dieťa nepreťažujte. Každý sme iný, preto prijmite skutočnosť, že vaše dieťa potrebuje na isté veci viac času.

Hry na zoznámenie a budovanie kamarátskych vzťahov

Využi zoznamovacie hry pre deti vo veku od 3 do 6 rokov, ktoré podporujú zoznamovanie sa, poznávanie mien a budovanie kamarátskych vzťahov pre úspešné budovanie pozitívnej klímy triedy.

1. Kamarátka loptička

• Pomôcky: Mäkká alebo senzorická loptička
• Popis: Deti sedia v kruhu na koberci. Učiteľka drží loptičku a predstaví sa menom tak, ako chce, aby ju deti volali. Potom loptičku podá dieťaťu. Kto ju drží v rukách, musí povedať meno kamaráta pred ním a potom svoje: „Vedľa mňa je pani učiteľka Anička a ja som Jarko.“ a podá loptičku dieťaťu vedľa. „Vedľa mňa je Jarko a ja som Katka.“ Ak dieťa nevie, ostatné mu môžu pomôcť. Neskôr možno pridať slovíčka „Ďakujem“ a „Nech sa páči“ pri podávaní: Nech sa páči Jarko - Ďakujem Hanka, nech sa páči Tomáško.- Ďakujem Jarko, nech sa páči Jožko. Keď už mená poznáme, môžeme hrať i na rýchlosť.

2. Kto chýba?

• Pomôcky: Veľká šatka alebo deka
• Popis: Deti sedia v polkruhu a dieťa „hádač“ na chvíľu odíde z miestnosti za dvere. Jedno dieťa si ľahne pred sediace deti a zakryje sa dekou. „Hádač“ sa potom vráti a háda, kto chýba z polkruhu, teda kto je schovaný pod dekou. Ak uhádne, deti mu zatlieskajú a vyberá nového hádača.

3. Haló, kto volá?

• Pomôcky: starý mobil/hračka-telefón alebo deťmi vyrobené „mobily“ z výkresu
• Popis: Deti sedia v kruhu a podávajú si (alebo dvíhajú svoj) mobil. Dieťa, ktoré drží mobil „telefonuje“ so slovami: „Haló, haló, volám Zuzku, ako sa máš?“ „Tu Zuzka, mám sa dobre!

4. Pohyblivé meno

• Pomôcky: Žiadne
• Popis: Deti stoja v kruhu. Prvé dieťa povie svoje meno a predvedie jednoduchý pohyb (napríklad potlesk, skok, chytí sa za ucho, brnkne si po nose, zatočí sa..). Ostatné deti zopakujú jeho meno aj pohyb. Potom je na rade ďalšie dieťa, ktoré pridá svoj vlastný pohyb. Hra pokračuje, až sa zapoja všetky deti.

5. Kamarátske pexeso

• Pomôcky: Ľubovoľné pexeso
• Popis: Deti dostanú alebo si vyžrebujú z vrecúška kartičky z pexesa. Úlohou detí je nájsť svoju „dvojicu“, teda iné dieťa, ktoré má rovnakú kartičku. Dvojice sa chytia za ruky a predstavia sa navzájom. Keď sú všetky dvojice pochytané, predstavia svoje mená ostatným kamarátom a ukážu im svoj obrázok.

6. Ťahajme repku von!

• Pomôcky: lano
• Popis: Učiteľ/ka je repka, sedí na stoličke/na zemi a drží lano, za ktoré sa ju budú deti snažiť vytiahnuť. Hovorí: „Som veľká repka ako hrom, poď ma napr. MIŠKO ťahať von!“ Príde prvé dieťa Miško, chytí lano, ťahá ale nevládze, tak povie: „Repka veľká ako hrom, poď ju napr. HANKA ťahať von!“ Takto sa deti navzájom postupne po mene privolávajú, držia sa lana až napokon, keď sa lana držia všetky deti, sa im podarí repku učiteľku vytiahnuť.

7. Pieseň s menami

• Pomôcky: ozvučné drievka, bubienok alebo tamburína
• Popis: Deti sedia v kruhu a spoločne spievajú jednoduchú pieseň, do ktorej vkladajú mená svojich kamarátov. Dieťa, ktorého meno sa ide spievať, hrá (rytmizuje) na hudobnom nástroji. Napríklad na melódiu „Ťap, ťap, ťapušky“ môžeme spievať: „Mať-mať-Maťko náš, spoločne si s nami hráš! 2x “ dieťa potom podá nástroj inému kamarátovi, ktorý sa predstaví a spievame jej/jeho meno, napr. „Zuz-Zuz-Zuzička pre teba je pesnička. 2x“. Nezabudnite zaspievať všetkým deťom.

8. Dúha z mien

• Pomôcky: Farebné papiere rozstrihané na pásy (1/2 A4 na polovicu po dĺžke) s menom dieťaťa, drevené štipce s farebným označením, motúz natiahnutý o stoličky
• Popis: Deti rozdelíme na dve polovice. Jedna skupina dostane farebný hárok papiera (na ktorom má dieťa napísané svoje meno), druhá dostane farebné štipce. Úlohou detí so štipcami je prichytiť o motúz papier rovnakej farby, ako je ich štipec. Dieťa sa postaví k motúzu a povie meno dieťaťa, ktoré mu má priniesť svoj farebný papier. Skupiny sa potom vymenia. Vznikne nám „dúha“ zložená s farebných pásov s menami všetkých kamarátov. Aby bola dúha krásna-kompletná, nesmie v nej chýbať žiaden kamarát!

9. Preteky z mien

• Pomôcky: autíčko (alebo loptička)
• Popis: Deti stoja v rade vedľa seba s miernym rozstupom. Prvé dieťa povie svoje meno a rýchlo „jazdí autíčkom“ po koberci k najbližšiemu dieťaťu. To musí najskôr povedať meno predchádzajúceho dieťaťa a potom svoje meno. Hra pokračuje, až kým sa všetci nepredstavia a autíčko nepríde až k poslednému dieťaťu - do cieľa.

10. Kamarátsky vláčik

• Pomôcky: Hudba ako podmaz
• Popis: Deti sa postavia za seba do vláčika. Prvé dieťa povie svoje meno, dieťa za ním ho zopakuje. Postupne sa deti sa pridávajú a opakujú meno vedúceho dieťaťa - rušňovodiča. Vláčik sa takto pohybuje po miestnosti alebo po dvore. Keď príde rad na posledné dieťa, to zatrúbi - tutút! Vlak zastane a posledné dieťa sa predbehne na prvé miesto rušňovodiča, predstaví sa a hra sa opakuje až pokým sa vystriedajú všetky deti.

Tieto hry podporujú rozvoj sociálnych zručností, vzájomnú komunikáciu a budovanie priateľských vzťahov medzi deťmi. Vyber si tú naj s ohľadom na vek, schopnosti a záujmy detí v tvojom originálnom kolektíve.

Rola rodičov v rozvoji hry detí so špeciálnymi potrebami

Rola rodičov v rozvoji hry detí so závažnejším znevýhodnením je náročnejšia na porozumenie potrieb dieťaťa, naladenie na jeho aktuálne zameranie a záujem v interakcii. Dospelí viac popisujú, čo sa deje, častejšie podávajú spadnuté hračky, prebúdzajú záujem dieťaťa o hru a poznávanie, čakajú na iniciatívu dieťaťa. Svojím prístupom tak okrem prirodzenej interakcie pomáhajú dieťaťu kompenzovať zdravotné obmedzenia.

Deti nedokážu spočiatku deliť pozornosť medzi kontakt s rodičom a interakciu s predmetom. Niekedy uprednostňujú iba kontakt s blízkymi ľuďmi a vyslovene odmietajú dotýkať sa predmetov. Môžu sa za tým skrývať aj obavy z neznámeho, ktoré dieťa nedokáže kontrolovať zrakom, dôsledok prílišného tlaku na dieťa, zľaknutia z náhlych dotykov a zvukov. Pre rodičov je často veľmi ťažké odhadnúť, čo od dieťaťa môžu očakávať. Najmä ak nemajú v blízkosti rodinu s podobnými ťažkosťami. Často predbiehajú iniciatívu dieťaťa, automaticky mu všetko podajú, čo môže podporovať pasivitu dieťaťa, takzvanú naučenú bezmocnosť.

Skúmanie predmetov je významný krok vo vývine dieťaťa, ktoré nevidí, nevníma zrakom tvary. Niektoré deti potrebujú viac času a trpezlivosti dospelých, aby začali predmety prijímať. Kým malé dieťa bežne priťahuje hračka, ktorú vidí pred sebou, interakcia so svetom pri strate zraku začína počúvaním zvukov. Dieťa, ktoré nevidí, potrebuje mať veľa rôznych telesných, zmyslových zážitkov (vrátane čuchu, chuti), aby sa začalo hrať. V prvom roku života spotrebuje všetku svoju energiu, aby porozumelo svetu okolo seba.

Do spoznávania predmetov okolo seba dieťa zapája rôzne časti tela a zmysly. Skúmanie ústami a rukami je veľmi dôležité a dlho v hre pretrváva aj v staršom veku. Dieťa veci hladí, klope, trie o seba, dáva do úst, strká do nich prsty. Ústa a ruky spresňujú poznatky o materiáli, váhe, tvare, teplote, chuti, tvrdosti predmetov. Pri rozpoznávaní používa dlhšie, ako je bežné, svoje ústa. Vníma rodiča aj podľa vône mydla, parfému, vody po holení.

U detí s ťažším zrakovým znevýhodnením je veľkou výzvou lákať ich k pohybu, siahaniu, prenikaniu do priestoru. Sluchové informácie - zvuky - nie sú rovnocennou náhradou za zrak. Dieťa začne siahať za zvukom (napr. hrkálkou), až pochopí, čo zvuk vytvára - spozná zdroj zvuku. Je to oveľa náročnejšie. Dieťa pri počúvaní obvykle stíchne, prestane sa hýbať, natáča sa v smere zvuku. Rodičia by mali myslieť na to. Napokon, svet je plný rôznych zvukov, skúste si zatvoriť oči a započúvať sa.

Zrakom vidíme priestor pred sebou naraz- ako celok. Sluchové a hmatové vnemy však prichádzajú postupne, po častiach. Podobne je to aj u dieťaťa s výrazným zrakovým obmedzením, napríklad s trubicovým videním, so zvyškami zraku. Dieťa potrebuje skladať čiastkové informácie do celkov, aby si utvorilo predstavu o predmete. Hrnček má uško, môže strčiť do neho ruku, zaťukať na neho. Stoličku môžeme vnímať chrbtom, posúvaním na sedadle, rukami chytať boky, nohami vnímať nohy stoličky. Akú predstavu stoličky si z toho vytvoríme? Vyžaduje to rozvíjanie postupov prehmatávania, rozvoj predstavivosti, pamäti.

Predmety prestávajú existovať, ak sa ich nedotýkame, ak nevydávajú stály zvuk. Ak malému dieťaťu vypadne z ruky hračka, môže ju ešte sledovať očami, hoci ju nedosiahne - hračka stále existuje. Ak vypadne malému dieťaťu, ktoré nevidí, kocka, akoby prestala existovať. Pomáha, ak má pri hre hračky na podnose so zdvihnutými okrajmi. Niekedy si môžete všimnúť, že dieťa si položí blízko hračku a chvíľami si jej prítomnosť overuje kontrolným siahaním, aby sa ubezpečilo o jej prítomnosti. Podobne môže hlasom kontrolovať prítomnosť mamy v miestnosti.

Dôležitou zásadou u detí, ktoré nevidia, je vopred im oznamovať naše príchody, aktivity, čo s nimi ideme robiť, čo im podávame. Stáva sa, že deti, ktoré nevidia, odmietajú neznáme predmety, nové hračky a dávajú prednosť známym. Nemali by sme to vzdávať, je možné nechať predmet v dosahu dieťaťa. S novými predmetmi môže zaobchádzať spôsobom, ako sa učilo veci chytať. Začne len opatrnými dotykmi, potom krátkou aktivitou s predmetom, môže veci odstrkovať, zahadzovať. Dieťa, ktoré nevidí, prejaví záujem počúvaním - nasmeruje ucho, tvár k zdroju zvuku, občas sa stíši, prestane hýbať. Začína sa krátko dotýkať vecí okolo seba rukami, ústami, jazykom, nohami, telom. Neskôr sa rozvíja krátka akcia s predmetmi cez hmat - postrkuje, klope, hladí, trie, pohybuje s predmetom. Pomáha, ak tým vyvolá zvuk, môže ho to fascinovať a tak pohyb opakuje. Baví ho zvuk padajúcich predmetov. Zaujíma ho otváranie a zatváranie viečka, skrinky, dverí. Vníma rezonanciu predmetu, na ktorý ťukalo tak, že potom na neho položí ruku. Pri držaní dvoch predmetov si môže pomáhať aj chodidlami. Ak má dieťa vytvorené stále prostredie pre hru (napr. hrazdička, malá izba, hrací kútik), kde už pozná rozloženie známych hračiek, dokáže pri siahaní vopred nastaviť svoju ruku podľa tvaru predmetu. Vývin hry je u detí, ktoré nevidia, pomalší. Potrebujú viac času na každú fázu hry, aby si osvojili nové zručnosti a pojmy, prepojili informácie. Hra môže byť obsahovo iná, máva menej obmien; dieťa používa veci, ktoré sú v dosahu a o ktorých vie. Napríklad nevyberie figúrky podľa veľkosti, ale skôr podľa oblečenia, vône - lekár nemusí mať biely plášť, ale inak vonia.

• Dieťa sa má pri hre cítiť bezpečne - v lone dospelého, v jeho blízkosti. Dospelý ostáva orientačným bodom, bezpečným prístavom, z ktorého sa vydáva na prieskum. Vytvára podmienky pre hru, povzbudzuje a oceňuje dieťa, poskytuje slovné prepojenie. Podporuje tiež samostatnú hru dieťaťa a vlastné skúmanie, vhodným priestorom sa môže stať aj Malá izba Lili Nielsenovej. Samostatné aktivity dieťaťa potom spoločne zdieľajú a pomenovávajú.
• Rodič s dieťaťom môže skúmať nové predmety, hračky spoločne „ruka v ruke“. Dospelý siaha na predmet a prehmatáva ho, pričom dieťa má položenú svoju ruku na ruke rodiča a zapojí sa podľa svojich možností - napríklad len jedným prstíkom pomedzi prsty dospelého. Môže sa samo rozhodnúť, do akej miery sa odváži. Pri dieťati s CVI sa nezľaknite, keď odvráti hlavu počas toho, ako sa snaží predmet chytiť. Nie je to nezáujem.
• Rozvoj hry často vyžaduje viac času, neustále podávanie spadnutých hračiek, čakanie na iniciatívu dieťaťa. Niekedy je potrebné hračku dieťaťu pridržať, priviazať, aby ju mohlo skúmať a urobiť to z tej strany, kde ju dieťa môže vidieť.
• Rodičia viac pomenovávajú vnímané vlastnosti predmetov, zvuky, ako aj to, čo dieťa alebo rodič práve robí, aby si dieťa spájalo súvislosti.
• Dieťa, ktoré nevidí, dáva často prednosť konkrétnym hračkám a materiálom. Nevnucujeme mu svoje predstavy.
• Hoci dieťa často dáva prednosť hre so známymi hračkami a má rado opakovanie, ponúkame mu aj nové veci, potrebuje čas na zoznámenie. V ranom štádiu deti otáčajú hlavičku za výrazným zrakovým podnetom, naťahujú sa za predmetmi v blízkosti, uchopovanie prebieha obvykle primerane. Môžu začať uprednostňovať hračky, ktoré sú pre nich zrakovo príťažlivé - s jasnými farbami, ktoré vidia zreteľne na kontrastnom pozadí. Dávajú prednosť lesklým materiálom, približujú si hračku k oku, ak potrebujú lepšie vidieť. Tiež môžu viac využívanie vône, zvuky, hmatu aké sú veci na dotyk. Rešpektujeme, že môžu dlhšie používať na skúmanie ústa a potrebujú viac času na spoznanie hračiek, predmetov a preskúmanie, opakovanie pohybov. Berieme do úvahy vývinovú úroveň dieťaťa, mieru zrakového znevýhodnenia, či má dieťa aj iné znevýhodnenie.
• Akcia - reakcia: niektoré deti potrebujú mimoriadny podnet, aby začali siahať za hračkou. Deťom, ktoré ešte nesiahajú zámerne a nemajú pojem stálosti predmetov treba usporiadať prostredie tak, aby čo najmenší pohyb vyvolal odozvu, aby sa predmety nestrácali.
• Dosiahnuteľnosť: v postieľke sa dá zabezpečiť - priestor je prirodzene ohraničený.
• Svetlo a osvetlenie: dieťa nemá pozerať priamo do lampy, prostredie pre hru má byť vytvorené s využitím kontrastu, farieb, ktoré dieťa vníma.

tags: #starostlivost #o #svoj #zovnajsok #hry #pre