Valorizácia výsluhových dôchodkov na Slovensku: Prehľad a výzvy

Valorizácia výsluhových dôchodkov je kľúčovou témou pre tisíce bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb na Slovensku. Tieto dôchodky sú predmetom neustálych diskusií a legislatívnych zmien, ktoré ovplyvňujú ich výšku a podmienky vyplácania. V tomto článku sa pozrieme na aktuálny stav valorizácie, snahy o spravodlivejšie nastavenie a historické zmeny v systéme.

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) a jej úloha

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) je nezávislé občianske združenie, založené 6. marca 2006, ktoré združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku. APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich 47 miestnych organizácií. Ich hlavným zameraním je profesijný vzťah k Policajnému zboru Slovenskej republiky s heslom „slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať.“

Ciele činnosti APVV

Cieľom činnosti APVV je:

• Združovanie bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi v aktívnej službe.
• Zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a osobné stretnutia s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb.
• Zvyšovať prestíž Policajného zboru a zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom, podporovať úctu k zákonom a verejnému poriadku.
• Zjednocovať a obhajovať záujmy svojich členov, spolupracovať pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia.
• Zastupovať členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí.
• Spolupracovať so združeniami a združovať občianske združenia v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

Legislatívne zmeny a snahy o valorizáciu

Ministerstvo vnútra SR predložilo 10. novembra 2025 návrh zákona č. 328/2002 Z. z. do pripomienkového konania. Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou APVV (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako je to upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).

Ďalším dôležitým bodom bolo, aby poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda), a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.

Takisto bolo navrhované, aby poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.

Hromadné pripomienky verejnosti

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo 25. februára 2025 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Únia výsluhových dôchodcov s podporou APVV uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

• Bol návrh doplnený aj o ustanovenia k jeho zosúladeniu s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia.
• Bolo precizované ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z. z.).

Dňa 1. apríla 2025 sa uskutočnilo rozporové konanie k uplatnenej hromadnej pripomienke verejnosti, ktorú podporilo viac ako 1500 osôb. Za MPSVaR SR viedol rozporové konanie štátny tajomník Ing. Marián Valentovič, MBA.

Zdanenie a odvody z výsluhových dôchodkov

Od 1. júla 2025 boli v médiách a na sociálnych sieťach prezentované návrhy opatrení k pripravovanému širšiemu balíku konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky. Podľa týchto informácií sa pripravovali aj zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia (výsluhové dôchodky) formou ich zdanenia alebo odvodov.

Ministerstvo vnútra SR, ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z., dementovalo informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku. Ministerstvu vnútra nebol doposiaľ predložený žiadny oficiálny ani neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy z predmetnej problematiky zo strany Ministerstva financií SR, ktoré je gestorom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Ministerstvo vnútra vyjadrilo znepokojenie zo šírenia predmetných informácií, ktoré vyvolali pocit neistoty a obavy nielen v radoch poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ale aj v radoch aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek. Ministerstvo vnútra v súčasnosti nemá vedomosť o legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok v šíriacom sa kontexte.

Ústavný zákon o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila 19. februára 2025 návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Vzhľadom na to, že ide o poslanecký návrh a verejnosť ho nemala možnosť v legislatívnom procese pripomienkovať, APVV zaslala 8. apríla 2025 predsedovi Národnej rady SR k návrhu stanovisko.

V stanovisku sa uvádza, že Ústava Slovenskej republiky zakotvuje prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách pred vnútroštátnou právnou úpravou. Ide napríklad o zmluvy Európskej sociálnej charty a dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktorých predmetom je stanovenie a napĺňanie minimálnych požiadaviek v určitých oblastiach sociálneho zabezpečenia. Vo vzťahu k starobnému dôchodku je to Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý zakotvuje minimálny náhradový pomer starobného dôchodku vo výške 45 % voči príjmom, ktoré dosahoval jednotlivec pred dovŕšením dôchodkového veku, s podmienkou získania minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia.

Odôvodnenia v dôvodovej správe a návrhy niektorých ustanovení v návrhu ústavného zákona vyvolávajú u poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia neistoty a obavy z budúcnosti a ohrozenia svojich práv a sociálnych istôt. APVV navrhla, aby boli všetky zásady a ciele navrhovaného Ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe nielen v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi.

Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15. apríla 2025, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona.

Ďalšie dôležité zmeny a diskusie

13. dôchodok

Národná rada SR 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto nárok na 13. dôchodok bol upravený.

Rodičovský dôchodok

Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ:

• starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok, a
• výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Podľa zákona mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. septembra.

Ústavný súd a zákon o odobratí benefitov

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol dňa 6. marca zverejnený.

Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a čl. 1 Dodatkového protokolu. Dňa 6. septembra 2024 uplynula šesťmesačná lehota od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR a keďže nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, ústavný nesúlad sa mohol odstrániť buď celkovým zrušením napadnutého právneho predpisu, alebo zmenou.

Historické trendy valorizácie

Dňa 31. decembra 2021 skončilo prechodné štvorročné ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré zaviedlo tzv. garančný mechanizmus valorizácie dôchodkov. Od 1. januára 2022 sú dôchodky valorizované „iba“ podľa percenta inflácie. V praxi toto prechodné ustanovenie znamenalo, že všetkým poberateľom dôchodkov bola garantovaná aj minimálna suma valorizácie (2 % z priemerného dôchodku za 1. polrok predchádzajúceho roka) pre prípad, že by bola inflácia nízka. Napríklad pre rok 2021 to bolo 9,20 € pri starobných dôchodkoch. Keďže miera inflácie vypočítaná pre účely valorizácie dôchodkov je na rok 2022 1,3 %, dôchodok v sume 500 € bol valorizovaný od 1. januára 2022 o 6,50 €.

V októbri minulého roku bol do Národnej rady SR podaný návrh skupiny poslancov NR SR za stranu HLAS-Sociálna demokracia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s tým, aby bolo do novely zákona spätne zavedené (pokračovanie) tzv. garančného mechanizmu na minimálnu valorizáciu dôchodkov aj v roku 2022. Tento mechanizmus by zabezpečoval, aby najmä dôchodcom s nízkymi dôchodkami garantoval minimálnu valorizáciu na úrovni 2 % priemerného starobného dôchodku. Koaliční poslanci tento návrh nepodporili. Vzhľadom na to, že od 1. januára 2022 sa už aj výsluhové dôchodky valorizujú tak ako ostatné dôchodky, boli výsluhové dôchodky od 1. júla 2022 valorizované iba podľa miery inflácie, teda o 1,3 % bez ohľadu na počet odslúžených rokov.

Národná rada SR 16. mája 2019 schválila návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto zákonom sa ustanovuje nový spôsob zvyšovania dávok výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodkov v rokoch 2019 až 2021. Podľa schválenej novely bude od 1. júla 2019:

• Zvyšovanie (valorizácia) výsluhových dôchodkov realizované pevnou sumou (0,60 € a od roku 2020 0,70 €) vynásobenou počtom skutočných rokov doby trvania služobného pomeru.
• Invalidný, vdovský, vdovecký a sirotský výsluhový dôchodok pevnou sumou, ktorá je 2 % z priemernej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa zvýšenie realizuje, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor (pre rok 2019 8,70 € a po zaokrúhlení 9,00 €).

tags: #valorizacia #vysluhovych #dochodkov #podla #odsluzenych #rokov