Zdravotná starostlivosť na Slovensku čelí významným výzvam, najmä pokiaľ ide o personálne zabezpečenie. Kľúčovým faktorom je starnutie populácie a s ním spojený nárast dopytu po zdravotníckych službách, ako aj demografický vývoj samotného zdravotníckeho personálu. Osobitne zložitejšia situácia sa črtá pri zdravotných sestrách, kde sa postupne začne v praxi odrážať ich nízky prílev do zdravotníctva v kombinácii s nárastom ich odchodu zo zdravotníctva daným veľkosťou starších vekových kohort. Nedostatok sestier bude mať za následok aj zníženie efektivity práce lekárov. Zdá sa, že obmedzujúcim faktorom fungovania zdravotníctva v budúcnosti budú práve sestry, ak nedôjde k zmene aktuálneho trendu.
Demografická kríza v ošetrovateľstve
Na Slovensku ročne dosahuje dôchodkový vek 1200 až 1600 zdravotných sestier, pričom do systému prichádza len asi 200 až 250 sestier. Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSPA) Mária Lévyová konštatovala, že štúdium ukončí 500 sestier, no len polovica z nich ostane pracovať v slovenskom zdravotníctve. Zvyšok buď odíde do zahraničia, alebo si hľadá iné uplatnenie. Komora má v súčasnosti v registri približne 47 000 sestier, pričom niektoré z nich môžu byť aj v zahraničí bez nahlásenia zmeny.
Mária Lévyová upozorňuje, že v Európskej únii bude počas desiatich rokov chýbať asi 590 000 sestier, čo znamená, že slovenské sestry si kúpia bohatšie krajiny. Sestry sa snažia zmeniť situáciu aj prostredníctvom petície, ktorú podpísalo viac ako 240 000 ľudí. Petícia je zameraná na sedem oblastí, v ktorých zdravotníci požadujú zlepšenie.
Príčiny odlivu sestier a ich dopady
Podmienky pre sestry sú podľa M. Lévyovej veľmi zlé aj v oblasti pracovných podmienok a mzdového ohodnotenia. Sestry „naozaj suplujeme prácu asistentov, sanitárov, chýbajúcich kolegýň“. Prieskum tiež ukázal, že 82 percent sestier potvrdilo nedodržiavanie personálnych normatívov stanovených ministerstvom.
Hoci v posledných rokoch došlo k výraznejšiemu zvýšeniu príjmov sestier, najmä v období pandémie, vzhľadom na výrazný nárast dopytu zo strany starnúcej populácie to zďaleka nebude stačiť. Navyše, novela zákona o platoch má nedostatky. Sestry, ktoré slúžili v zlom zariadení, vlastne ani neexistovali a im sa už nezapočítava nič. Jedna zdravotná sestra z Gelnice s desaťročiami praxe sa spočiatku tešila, že si finančne prilepší, ale po zistení detailov novej legislatívy bola sklamaná.
Marian Faktor – Problémy slovenského zdravotníctva a ich riešenia - úvod #1
Dôchodkový vek a jeho vplyv na ošetrovateľstvo
Jednou zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok je dovŕšenie dôchodkového veku. Pre osoby narodené v roku 1967 a neskôr bude ich dôchodkový vek určený v nadväznosti na vývoj dĺžky života v starobe. Vývoj dĺžky života v ďalekej budúcnosti oplýva neistotou a presný dôchodkový vek bude určený v budúcnosti na základe údajov zverejnených ŠÚ SR. Zníženie dôchodkového veku za výchovu detí sa zohľadňuje iba jednému rodičovi, prednostne ženám.
Aktuálne projekcie zohľadňujú viaceré medzitým prijaté zmeny a opatrenia, ktoré majú pomôcť situáciu s nedostatkom zdravotníckeho personálu. Nové projekcie obsahujú aktualizované údaje o starnutí populácie a jej chorobnosti. Projekcie ukazujú, že predpokladané starnutie populácie vytvorí v najbližších dvoch desaťročiach citeľne vyššie nároky na veľkosť personálnych kapacít v zdravotníctve.
Projekcie vývoja personálnych kapacít
Model zohľadňuje všetky podstatné vstupy na strane ponuky aj dopytu, teda aktuálne vekové rozloženie lekárov a sestier a predpoklad jeho vývoja, vývoj kapacít vzdelávania zdravotníckych profesií, dopyt po týchto profesiách vrátane vplyvu demografie, retenciu (zotrvanie) v jednotlivých profesiách, vplyv zvyšovania dôchodkového veku na zotrvanie v profesiách, aktuálne legislatívne nastavenie kompetencií a postupov v zdravotníctve. Na strane dopytu sa ráta najmä s predpokladaným vývojom veľkosti a vekovej štruktúry obyvateľstva.
Tieto projekcie vychádzajú z dnešnej chorobnosti slovenskej populácie, dlhodobých makroekonomických predpokladov a očakávaného demografického vývoja. Starnutie populácie bude výrazne prispievať k záťaži verejných financií v oblasti zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti. V porovnaní s dnešným stavom sa náklady zdravotníctva v dlhodobom horizonte zvýšia o až 1,5 % HDP.
Tabuľka 1: Predpokladaný počet zdravotných sestier na Slovensku
| Rok | Počet sestier (odhad) | Nárast/Pokles |
|---|---|---|
| 2023 | 47 000 | - |
| 2025 | 46 500 | Pokles |
| 2030 | 44 000 | Výrazný pokles |
| 2035 | 42 000 | Pokles |
Poznámka: Údaje sú orientačné a vychádzajú z prognóz poklesu počtu sestier pri súčasných trendoch. Nie sú exaktné z predloženého materiálu, ale odrážajú prezentovaný problém.
Vzdelávanie a kariérne možnosti v ošetrovateľstve
Profesia, ktorej všeobecne zaužívaný názov je zdravotná sestra, postupne prechádza zmenami, pričom dochádza k jej rozdeľovaniu na viaceré skupiny. Vzdelávacích procesov, ktorými možno vstúpiť do niektorej zo „sesterských“ profesií, je viacero. Najtradičnejším spôsobom, ako začať, je absolvovanie strednej zdravotníckej školy. Na „štandardnú“ nemocničnú sestru je potrebné absolvovať bakalárske, resp. magisterské štúdium, nastavené najmä ako ďalšia vzdelávacia cesta pre absolventov smerov SZŠ.
Rýchly rozvoj modernej medicíny, ako aj vývoj technológií si vyžaduje, aby si zdravotnícky personál neustále aktualizoval svoje kompetencie. Preto je každá sestra a praktická sestra povinná neustále sa ďalej vzdelávať. Vek zdravotnej sestry alebo uchádzača o zamestnanie v zdravotníctve tu nehrá úlohu (okrem podmienky mať 18 rokov).
Záujem o štúdium a jeho dopad
V aktuálnych rokoch môžeme pozorovať zlepšovanie v ukazovateľoch ako je záujem o štúdium na stredných zdravotníckych školách či záujem nastúpiť a zotrvať v zdravotníctve (retencia). Oživenie záujmu o štúdium na stredných zdravotníckych školách ide mierne nad rámec demografického vývoja.
Situácia na stredných zdravotníckych školách tak ukazuje na možnosť zvýšiť počet absolventov, teda praktických sestier. Zároveň však ukazuje, že táto možnosť je pomerne obmedzená, neuspokojený dopyt zo strany záujemcov nie je výrazný. Nedá sa povedať, že tento dopyt je celoplošný, preto je potrebné pozrieť sa na každú SZŠ zvlášť. Ako kritérium na otvorenie ďalšej triedy sme si určili previs dopytu nad ponukou aspoň o 25 miest, tak, aby aj pri istom počte neúspešných uchádzačov dokázali školy naplniť ďalšiu triedu. V takomto prípade by osem škôl mohlo zvážiť otvorenie ďalšej triedy, čo by prinieslo približne 200 absolventov navyše.