Stravné lístky pri opatrovaní: Pravidlá a nároky

Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy vo všetkých zmenách, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť platí aj pre agentúry dočasného zamestnávania voči dočasne prideleným zamestnancom. Ak zamestnávateľ nemá vlastnú jedáleň alebo inú možnosť poskytovania teplého hlavného jedla, musí poskytnúť stravné lístky alebo finančný príspevok vo výške zodpovedajúcej minimálnym zákonným limitom. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Okrem toho má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Nárok na stravovanie a jeho podmienky

Nárok na stravovanie vzniká zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak zamestnanec vykonáva prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemá. Pokiaľ zamestnanec nepracuje pre zamestnávateľa dlhšie ako 4 hodiny, nie je mu zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie. V prípade, ak zamestnanec nepracuje z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), má za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňa jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonáva v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu mu za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí. Ak zamestnanec pracuje na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemá zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce, máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Formy zabezpečenia stravovania a príspevky zamestnávateľa

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Novela Zákonníka práce od 1.3.2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká. Ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok, od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska. Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré pre neho predstavujú daňový výdavok. Podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka. Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Od 1.9.2024 platí maximálny príspevok zamestnávateľa v sume 4,57 eura (t. j. 55 % z hodnoty stravného 8,30 eura). Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

Stravné lístky a opatrovanie

Opatrovanie totiž nie je považované za pracovný pomer, ale za sociálnu dávku. Pri súčasných sumách príspevkov podľa asociácie nie je možné žiadať o vyšší úver, napríklad na bývanie, keďže z pohľadu banky je vysoké riziko smrti u opatrovaného. Za každý odpracovaný deň v súlade so Zákonníkom práce žiada asociácia priznávať opatrovateľom aj asistentom stravné lístky, resp. zvýšiť sumu o stravné za každý deň. Opatrovateľom v produktívnom veku a opatrovateľom, ktorí dostávajú dôchodkovú dávku, sa má od začiatku júla tohto roka zvýšiť príspevok na opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie štát poskytuje priamo osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie. Jeho výška je stanovená v závislosti od toho, či opatrovateľ poberá, resp. nepoberá niektorú zo zákonom ustanovených dôchodkových dávok, od počtu opatrovaných fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a od rozsahu poskytovaného opatrovania. V prípade, že opatrovateľka pomáha s varením alebo sa s opatrovanou osobou stravuje spoločne, je bežné, že jej je poskytnutá strava. Zákon však nestanovuje povinnosť stravovať opatrovateľku zo strany opatrovanej osoby. Záleží na dohode medzi opatrovateľom a opatrovanou osobou, prípadne rodinou. Ak opatrovaná osoba má nízky dôchodok, je vhodné zvážiť, či je možné prispievať na stravu opatrovateľky iným spôsobom, napríklad zo strany rodiny.

Aktuálne sumy a zmeny v stravovaní

Výška stravného sa mení v závislosti od legislatívnych úprav. Od 1. decembra 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:

Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravné lístky alebo finančný príspevok na stravovanie od 1. decembra 2025 je 5,12 € (55 % z 9,30 €). Minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 75 % z 9,30 €, čo je 6,98 €. Minimálny príspevok zamestnávateľa je 55 % z hodnoty stravného lístka, teda 3,84 €.

Príspevok zamestnávateľa na stravné

V zmysle § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať vlastné stravovacie zariadenia, stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov, alebo môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov. Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu. Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.

Cieľom tohto článku je objasniť pravidlá týkajúce sa stravných lístkov, najmä v kontexte opatrovania, a poskytnúť prehľad o povinnostiach zamestnávateľov a právach zamestnancov v oblasti stravovania.

tags: #stravne #listky #pri #opatrovani