Stimulačné a intervenčné programy pre mentálne postihnutých

Vývin reči je komplexný proces, ktorý úzko súvisí s celkovým vývinom dieťaťa. U detí s mentálnym postihnutím môže byť tento proces oneskorený alebo narušený, čo si vyžaduje cielenú a špecifickú stimuláciu. Tento článok sa zameriava na stimulačné programy pre mentálne postihnutých, pričom uvádza príklady a zdôrazňuje ich význam pre rozvoj reči a osobnosti.

Význam reči a myslenia vo vývine dieťaťa

Dieťa je od samého začiatku človekom a človeka charakterizuje reč. Vývin schopnosti komunikovať rečou predstavuje pre človeka vedomé používanie jazyka ako určitého systému dohodnutých znakov a symbolov. V jazyku sú zakódované javy a vzťahy, usporiadané pojmy, ktoré triedia svet do zreteľných kategórií nielen pomocou slov, ale aj pomocou gramatických pravidiel. Človek uplatňuje jazyk prostredníctvom reči a preto by nebolo správne označovať jazyk a reč ako ekvivalentné pojmy. Sú práve tak rovnaké ako aj rozdielne. Označujú dva aspekty jediného celku, pričom majú dorozumievaciu funkciu a slúžia ako základ myšlienkovej činnosti.

Osvojovanie si materinského jazyka je vývinový proces, ktorý je úzko spojený u každého človeka s ontogenézou reči po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke. Aby však človek mohol používať hovorenú (expresívnu) reč (hlasnú, tichú, vnútornú) a reč písanú, videnú (impresívnu) je potrebné, aby bola reč v jednote s myslením. Myslenie a reč však vo svojej podstate nie sú totožné. Myslenie slúži v prvom rade na odhalenie podstaty skutočnosti a reč na prenášanie myšlienok, informácií pomocou jazyka. Z vývinového hľadiska majú síce myslenie a reč rozdielne genetické základy, no veľmi skoro sa začínajú navzájom ovplyvňovať. Problematikou dialektického vzťahu myslenia reči z ontogenetického aspektu sa zaoberalo viacero autorov. Za významný však považujeme prístup Vygotského (1971) in Lechta (2002, s. 4. v určitom období (okolo 2. Týmto možno okrem iného vysvetliť, že u detí s oneskoreným vývinom reči (t. j. predĺženou fyziologickou nevravnosťou) sa do určitého veku môže myslenie rozvíjať bez príliš zjavných sekundárnych dôsledkov.

Vzájomné väzby vo vývine reči

Vzájomná dialektická väzba vo vývine existuje aj medzi úrovňou rozvoja motoriky u dieťaťa a jeho rečou, keď chápeme hovorenie ako precízne koordinovaný proces jemnej motoriky rečového aparátu. Táto väzba je tak veľká, že u detí s narušeným vývinom motoriky spravidla pozorujeme oneskorený vývin reči a u detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (napr. u detí s balbuties, dysfáziou alebo s dysláliou) zasa často zisťujeme zníženú úroveň motorických zručností. Z výsledkov výskumov viacerých autorov vyplýva, že úroveň rozvoja reči koreluje so stupňom rozvoja jemnej motoriky rúk. Ak je teda vývin jemnej motoriky primeraný veku, obyčajne vývin reči prebieha v rámci normy.

Nesporný význam pre vývin reči má aj zrak, zrakové vnímanie, ktoré umožňujú dieťaťu odzerať pohyby hovoridiel, respektíve mimických pohybov od dospelých, čo prispieva k osvojeniu si artikulácie a neverbálnej komunikácie.

Vplyv prostredia a dedičnosti

Je zrejmé, že vývin reči stimuluje správny rečový vzor v rodine, v jasliach, materskej škole a neskôr aj v základnej škole t. j. v prostredí, kde sa hovorí spisovným jazykom a ktorého členovia netrpia poruchou komunikačných schopností. Primeraný dostatok rečových podnetov zo sociálneho prostredia stimuluje dieťa k interakcii, čo predpokladá zapojenie zmyslov - zraku, sluchu, hmatu, čuchu a kinestetických pohybov. Sociálna spolupráca dieťaťa s okolím prostredníctvom reči zabezpečuje vo veľkej miere formovanie jeho inteligentného správania. Ak však deti pochádzajú z rečovo málo podnetného prostredia, môžu v dôsledku oneskoreného vývinu reči navonok pôsobiť ako menej inteligentné a sociálne menej zručné pri nadväzovaní kontaktov. Dôležité je v danom prípade diagnosticky rozpoznať a dôsledne rozlíšiť sociálne nedostatky od rozumových nedostatkov.

Významné v tomto smere sú aj dedičné predpoklady dieťaťa pre osvojovanie si jazyka a reči. Chomsky (1980) dospel k záveru, že deti sú geneticky vybavené k tomu, aby si osvojovali reč určitým spôsobom. Z hľadiska včasného diagnostického skúmania etiológie oneskoreného vývinu reči u jednotlivých detí je preto okrem dôslednej rodinnej a edukačnej anamnézy potrebné realizovať komplexnú diagnostiku (klinickú, psychologickú, pedagogickú, špeciálnopedagogickú) na odhalenie špecifík osobnostného vývinu dieťaťa v oblasti socioemocionálnej, kognitívnej a perceptuálnomotorickej.

Diagnostika a stimulácia

Diagnostický proces však nemá prebiehať unáhlene a povrchne. Najmä u detí ranného a predškolského veku často nie je možné vzhľadom na priebežný vývin reči stanoviť presnú diagnózu. Je preto vhodné, v danom časovom období vývinu uplatňovať prelínanie procesu diagnostiky s terapeutickým procesom. Jedná sa o diagnostickú stimuláciu a stimulačnú diagnostiku, kedy medzi diagnostikovaním a terapiou nemusí byť striktne vymedzená hranica to znamená, že diagnostické postupy môžu mať niekedy terapeutický efekt a naopak. Cieľom diagnostického procesu z hľadiska vývinu reči je skúmať či sa jedná len o isté časové oneskorenie normálneho rečového vývinu v jednej alebo vo viacerých jazykových rovinách, alebo je oneskorený vývin reči prvým symptómom narušeného vývinu reči.

Oneskorený vývin reči ako diagnostická jednotka totiž nespadá pod kategóriu narušeného vývinu reči, pretože sa pri ňom predpokladá, že reč dieťaťa nie je narušená a nevyznačuje sa žiadnymi špecifickými odchýlkami od normálneho rečového vývinu. Často sprevádza ľahkú mozgovú dysfunkciu, spôsobenú hlavne nezrelosťou centrálneho nervového systému, alebo potlačovanú lateralitu. Na rozdiel napríklad od vývinovej dysfázie sa oneskorený vývin reči nespája s dysfunkciami v nerečových procesoch (Lechta 1995, Mikulajová 1999). O oneskorovaní vývinu reči možno hovoriť u tých detí, ktoré ani po treťom roku nehovoria, alebo hovoria podstatne menej než je obvyklé pre toto vekové obdobie. Tieto deti majú však záujem o komunikačné kontakty a prejavy ich správania sú adekvátne komunikačnej situácii. V každom prípade si však tieto deti vyžadujú odbornú starostlivosť a zvýšené úsilie zo strany najbližšieho sociálneho prostredia.

Včasná stimulácia a jej význam

Čakať do troch rokov veku na to, či dieťa začne hovoriť, alebo nie je pre jeho celkový osobnostný vývin nepriaznivé a bezvýznamné. Včasné a špecificky cielené stimulačné vplyvy, ktoré podporujú optimálny ontogenetický vývin reči a celkový vývin osobnosti dieťaťa je nevyhnutné uskutočňovať už v rannom veku. Včasná podpora rozvoja reči by mala predovšetkým využívať pozitívne podnety na zvýšenie motivácie a záujmu dieťaťa o hovorenie.

Metódy stimulácie reči

Osvojovanie si komunikačnej schopnosti u dieťaťa teda predpokladá imitáciu t.j. neuvedomelé - intuitívne, alebo vedomé, zámerné či výberové - selektívne napodobňovanie reči ľudí v najbližšom okolí. V prípade stimulácie vývinu reči je možné aplikovať imitáciu s redukciou, keď dieťa nedokáže úplne napodobniť reč dospelého a tento pri následnej imitácii s expanziou napodobní výpoveď dieťaťa a súčasne ju rozšíri tak, aby dieťa dostalo ďalší vzor k imitácii.

Stimuláciu vývinu reči najmä v ranom veku je potrebné spájať s experimentáciou, t. j. bádaním, skúmaním prostredníctvom nekoordinovaných pohybov motoriky v súčinnosti so zrakovou a sluchovou kontrolou, najmä ohmatávaním a prezeraním predmetov, čo umožňuje dieťaťu oboznamovať sa s najbližším okolím prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Z hľadiska vývinu reči schopnosť experimentovania umožňuje dieťaťu experimentovať s hlasom, artikulačným aparátom, obmieňať zvuky, doprevádzať činnosť hlasom a podobne.

Experimentovanie ako senzomotorická aktivita najmä po druhom roku života u dieťaťa prechádza do hry a umožňuje mu chápať okolitú skutočnosť, nachádzať vzťahy a súvislosti v reálnom živote. Prostredníctvom hry možno dieťa prirodzene motivovať k aktivite, k osvojovaniu si nových poznatkov a zručností, ale najmä k hovoreniu. Z hľadiska stimulačného a rozvojového významu hry u dieťaťa ranného a predškolského veku, je nevyhnutné voliť hry primerané veku a individuálnym záujmom, možnostiam a schopnostiam každého dieťaťa. Hru hlavne u detí po 4. roku života možno cielene a zámerne využívať v rámci špecificky orientovaných stimulačných programov na podporu rozvoja jednotlivých funkcií, ale aj všestranný rozvoj ich osobnosti. Vlastná tvorivá aktivita detí ranného a predškolského veku im prostredníctvom bádania, skúmania a experimentovania umožňuje nachádzať významy, chápať vzťahy a súvislosti medzi predmetmi, činnosťami a javmi v reálnom živote a tým im zároveň umožňuje pochopiť význam, obsah jednotlivých slov.

Využitie obrázkov v stimulácii reči

Jedným z najčastejšie používaných prostriedkov rozvoja reči a kognitívnych procesov sú obrázky. U dieťaťa predškolského veku, keď úroveň jeho myslenia prechádza z činnostnej roviny do názornej, je vhodná postupná práca s obrázkami. Podľa Sováka, M. zoznámenie - t.j. stimulácia k záujmu o obrázky napr. pomenovanie - dieťa pomenuje ukázaný obrázok, odpovedá na otázku : „Čo je tu“? Vždy je však potrebné postupovať k ďalšej etape len vtedy, keď sa predchádzajúca etapa zafixuje. Pritom je nevyhnutné čo najčastejšie vytvárať spojenia jednotlivých slov na obrázkoch s básňami, piesňami, krátkymi príbehmi a rozprávkami, námetovými, pohybovými a dramatizujúcimi hrami. To pomáha dieťaťu s oneskoreným vývinom reči rozvíjať predovšetkým jeho obsahovú stránku reči, aby chápalo významu, obsahu jednotlivých slov v kontexte konkrétnych aktivít.

Kresba ako prostriedok komunikácie

V súvislosti s rozvíjaním reči nemožno nespomenúť aj svet detskej kresby, ktorý sa technicky a obsahovo u každého dieťaťa vývinovo zdokonaľuje a zároveň odráža úroveň jeho osobnostného vývinu. Kresba sa vyvíja od jednoduchého experimentovania s kresliacim materiálom, cez uchopovanie, čmáranicu, hlavonožca až ku zámernej kombinácii rôznych tvarov a línií na vyjadrenie myšlienky, obsahu výpovede dieťaťa. Súvisí to s prirodzenou túžbou dieťaťa graficky a neskôr v školskom veku aj písomne komunikovať s okolím. Pre úspešné osvojovanie si gramotnosti v škole, by zákonite v ranom a predškolskom veku u každého dieťaťa mala byť realizovaná cielená stimulácia zrakového a sluchového vnímania, taktilno-kinestetického vnímania, jemnej motoriky, grafomotoriky a vizuomotoriky, aj v súvislosti s vývinom reči. U detí v rannom veku je v danej oblasti možnosť výberu z viacerých stimulačných programov. Ako vhodné sa na základe našich skúseností javia program Strasmeiera, V.: 260 cvičení pre deti ranného veku. Praha, Portál 1996, program Hermanovej, S.: Psychomotorické hry. Praha, Portál 1994 a program Szabovej, M.: Cvičení pro rozvoj psychomotoriky. Z hľadiska aplikácie programov na rozvoj psychomotorických schopností u detí ranného veku je nutné pripomenúť, že v tomto období sa u človeka rozvíjajú geneticky dané vlohy, ktoré sa po treťom roku života už len zdokonaľujú.

Tvorba a aplikácia stimulačných programov na rozvíjanie reči a zároveň kľúčových oblastí rozvoja osobnosti detí raného a predškolského veku v podmienkach špeciálnopedagogického zariadenia, je založená na komplexnej diagnostike, určovaní obsahu edukácie, dôslednom plánovaní cieľov a následne činností, vyhodnocovaní výsledkov a zainteresovanosti rodičov na realizácii programu. Individuálny stimulačný program každého dieťaťa zohľadňuje priestor medzi reálnou úrovňou jeho vývinu a genetickými limitmi. Individuálny stimulačný program dieťaťa (ďalej ISP) nenahrádza v podmienkach zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva individuálny plán terapie dieťaťa, pričom zároveň ani nemôže obsiahnuť celú oblasť edukačných požiadaviek na dieťa. ISP rieši individuálne problémy dieťaťa v istej, konkrétnej oblasti vývinu jeho osobnosti a zároveň sa zaoberá metódami, formami a špeciálnymi postupmi ich stimulácie.

Samotný riadený proces stimulácie by sa mal realizovať striedavo vo viacerých fázach, t. j. Najvýznamnejšia pre dieťa je však fáza pozitívneho oceňovania, ktorá by mala nasledovať vždy, keď dieťa prejaví aj sebamenšiu snahu k dosiahnutiu výkonu. Z hľadiska úspešnosti stimulácie je rozhodujúci emocionálny vzťah dospelého k dieťaťu. Dieťa musí zažívať pocit bezpečia a istoty, musí cítiť, že dospelí, ho majú radi. Potom ľahšie prijíma požiadavky a prispôsobuje sa stimulačným aktivitám.

Konkrétne stimulačné programy pre vývin reči

Následne v prílohe dávame do pozornosti odbornej a rodičovskej verejnosti stimulačné programy vývinu reči a zároveň v niektorých prípadoch aj celkového osobnostného vývinu detí v ranom a predškolskom veku.

• Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách.
• Metodická príručka pre predškolskú výchovu.
• Antušeková, A.: Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach.
• Borová, B. - Svobodová, J.: Šimonove pracovné listy č. 4.
• Charvátová, V.: Šimonove pracovné listy č. 8.
• Charvátová, V.: Šimonove pracovné listy č. 9.
• Kopasová, D.: Stimulačný program vývinu reči.
• veku (3 - 6 rokov) v bežných materských školách.
• je tvorený 10 typmi úloh: A. B. C. D. E. F. G. H.

Program Dyscom SK

Doc. PhDr. Ivan Bajo, CSc., významný patopsychológ a špeciálny pedagóg, sa odborne zameriaval na edukáciu detí s rôznymi potrebami, vrátane mentálne, zmyslovo a rečovo postihnutých, detí so špecifickými poruchami učenia a správania, ako aj detí zo znevýhodneného sociokultúrneho prostredia. Jeho práca mala významný vplyv na rozvoj pedagogiky mentálne postihnutých, a to najmä v oblasti osvojovania si elementárnej gramotnosti.

Prakticky všetky deti, s ktorými Bajo pracoval, mali ťažkosti pri zvládaní elementárnej gramotnosti - pri osvojovaní si čítanej a písanej reči. Bajo si uvedomoval, že proces nápravy týchto porúch a úspešné terapeutické a učebné výsledky znamenajú pozitívny formatívny posun aj v iných oblastiach psychosociálneho vývinu jednotlivca, ako sú vnímanie, predstavy, pozornosť, myslenie, učenie, komunikácia, psychomotorika a napokon aj osobnosť.

Bajo vyzdvihoval počítačový program Dyscom SK, ktorý považoval za komplexný, rozsiahly a moderný nástroj. Zdôrazňoval najmä možnosť širokej adaptácie a variability vzhľadom na veľké množstvo premenných v syndrómoch a v súvzťažných symptomatologických kombináciách. Tento program, ktorý sa dotýka problematiky edukačných aktivít detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami aj bez špeciálnych potrieb, predstavuje významný stimulačný program, ktorý je užitočný pre všetky deti, vrátane tých zdravotne postihnutých.

V kontexte rómskej society, kde edukačný proces vykazuje značné deficity, Bajo zdôrazňoval, že ponúkaný počítačový program zahŕňa v značnom rozsahu aj intervenčné aktivity. Aplikácia moderných programov, ako je Dyscom SK, je preto veľmi užitočná a potrebná pre deti zdravotne postihnuté, deti s normálnym intelektom, ako aj pre rómsku populáciu.

Princípy a metódy programu Dyscom SK

Bajo zdôrazňoval, že zvládnutie elementárnej gramotnosti (osvojenie si čítanej a písanej reči, osvojenie si elementárnych jazykových poznatkov, vedomostí a ko...

DysCom SK - počítačový program

Program DysCom SK je určený všetkým deťom v MŠ, ZŠ, ŠZŠ, ktoré majú z najrôznejších dôvodov ťažkosti pri osvojovaní čítania, písania a pri získavaní jazykových vedomostí pre potreby úspešnej komunikácie.

Program ponúka tri základné oblasti podpory: čítanie, písanie, rozvoj zrakového vnímania.

Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina

Program je určený pre deti vo veku od 5-tich rokov, vhodný pre deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou, s oneskoreným alebo narušeným vývinom reči. Ide o nácvik fonematického uvedomovania ako rozhodujúceho predpokladu osvojenia písanej reči dieťaťom.

Šimonove pracovné listy

Sú určené na komplexný rozvoj dieťaťa predškolského veku, vhodne sa dajú uplatniť aj v 1.-2. roč. ZŠ. Rozvíjajú grafomotoriku, logopedické cvičenia, rozvoj slovnej zásoby, logické myslenie, priestorovú predstavivosť, jemnú motoriku, zrakové a sluchové vnímanie a pod.

KUPOZ - program na koncentráciu pozornosti

Program KUPOZ je určený pre : deti s ľahkou mozgovou dysfunkciou (ADHD), deti pomalé, neurotické, dyslektické, rozvíja zrakové a sluchové vnímanie, zrakovú a sluchovú pozornosť, zrakovú a sluchovú pamäť, schopnosť koncentrácie pozornosti, vyjadrovacie schopnosti a logické myslenie. Posilňuje sociálne a emotívne cítenie, vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Je určený pre deti v mladšom školskom veku (8 - 12 rokov).

HRV - Biofeedback

EmWave Desktop PC - multimediálny edukačný software s využitím HRV biofeedbacku pomáha pri zlepšovaní psychickej klímy na školách a tiež pri zvládaní stresu spojeného s ADHD. EmWave Desktop PC možno používať ako špeciálnu pedagogickú pomôcku pri práci s deťmi s rôznymi problémami, u ktorých úzkosť, nesústredenosť a poruchy pozornosti tvoria súčasť, alebo hlavnú časť problému. EmWave PC je v zahraničí označovaný aj ako interaktívny multimediálny edukačný software určený pre nácvik rovnováhy nervového systému. Na snímanie variability srdcovej frekvencie (z angličtiny heart rate variability) používa senzor, ktorý dáta prenáša do počítača a ten pomocou špeciálneho programu údaje vyhodnocuje a prenáša do užívateľsky zrozumiteľnej podoby.

T.V.Achutina- N.M.Pylajeva Škola pozornosti

Rozvíjanie a korekcia pozornosti pre deti vo veku 5-7 rokov.

Intervenčné programy a ich realizácia

Spojená škola internátna v Kremnici zorganizovala odborný seminár pod názvom „Inovatívne metódy vo vzdelávaní mentálne postihnutých“, ktorý sa uskutočnil 20. 10. 2017. Odborným garantom bola Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava. Motívom pre zorganizovanie odborného seminára bola snaha o zatraktívnenie a zefektívnenie edukačného procesu mentálne postihnutých detí. V práci s deťmi s mentálnym postihnutím treba využívať veľké množstvo metód a foriem vyučovania a špecifických prístupov. Neustále hľadanie optimalizácie edukačného procesu je brzdené nedostatkom času na hľadanie inovácií a využívanie prevažne zaužívaných postupov. Absentuje vyšší podiel odborných seminárov pre učiteľov špeciálnych škôl. Množstvo seminárov je zameraných prevažne pre základné školy, teda pre intaktnú populáciu a v práci s postihnutými deťmi sú výstupy z nich použiteľné len vo veľmi malej miere.

Úvodné slovo patrilo riaditeľke Spojenej školy internátnej v Kremnici PaedDr. Jane Hricovej, ktorá školu stručne predstavila. Jednou z organizačných zložiek je Špeciálna základná škola, ktorú navštevujú žiaci s ľahkým, stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia. Žiaci majú k dispozícii relaxačnú miestnosť, ktorá slúži na edukáciu, aktívny aj pasívny odpočinok. Je vybavená relaxačnými hudobnými a športovými pomôckami a ďalšími doplnkami. Vo vyučovacom procese, i mimo neho, žiaci využívajú špeciálne učebne: IKT, stolárska dielňa, tkáčska dielňa, keramická dielňa a školská kuchynka a čitateľsko-dramatická miestnosť.

Nasledoval odborný blok prednášok, ktorý začal prednáškou „Rozvíjanie reči u mentálne postihnutých detí“, ktorej problematiku priblížila doc. Mgr. Margita Shmidtová, PhD. z Pedagogickej Fakulty Univerzity Komenského, Bratislava. Po krátkom teoretickom vstupe nasledovalo predstavenie pomôcok a metód práce a možnosti aplikácie teórie do praxe. Boli ponúknuté námety na prácu s deťmi vo vhodných edukačných počítačových programoch a možnosti ich prispôsobenia pre mentálne postihnuté deti. Účastníkom boli predstavené námety na tvorivé vyučovanie, na vybraných z nich sa aj sami zúčastnili, čo im dovolilo vžiť sa do role učiaceho sa dieťaťa.

Ďalšia prednáška, ktorú viedla PaedDr. Monika Šúlovská z Univerzity Komenského, Ústav špeciálnopedagogických štúdií, Bratislava bola zameraná na tému „Využitie počítačových programov vo vzdelávaní mentálne postihnutých detí“. V úvode prednášky bolo spomenuté, že počítačové edukačné programy, primárne určené pre žiakov s mentálnym postihnutím, zatiaľ nie sú. Následne boli predstavené zaujímavé internetové portály, najmä z oblasti geografie, vlastivedy, biológie a fyziky, ktoré sú vhodné na edukáciu aj pre žiakov s mentálnym postihnutím.

Po obedňajšej prestávke nasledovala prednáška „Muzikoterapia vo vzdelávaní mentálne postihnutých“ PaedDr. Margaréty Osvaldovej, PhD. z Katedry špeciálnej pedagogiky PF UK v Bratislave. Hlavnou témou prednášky boli možnosti rozvoja hudobných a všeobecných schopností kognitívnych, psychomotorických a socializačných. Prednášajúca poznamenala že prostredníctvom improvizačnej hry na hudobný nástroj možno rozpoznať momentálnu náladu dieťaťa s mentálnym postihnutím, čo môže pomôcť pri výbere aktivít. V praktickej časti boli účastníkom predstavené etnické hudobné nástroje a možnosti ich využitia v edukácii. Prezentované boli aktivity v práci s eretickým typom a apatickým typom dieťaťa s mentálnym postihnutím a zaujímavé bolo priblíženie si rozdielov v štruktúre interakcií v procese edukácie v hudobnom prostredí.

Záverečná prednáška „Arteterapia vo vzdelávaní mentálne postihnutých detí“, sa niesla v duchu tvorivých výtvarných aktivít samotných účastníkov. Prednášajúca akad. soch. Mária Fizelová pôsobiaca v Spojenej škole internátnej v Trenčíne ponúkla zaujímavý výklad s použitím skúseností z praxe. Poukázala na fakt, že výtvarnú tvorivosť možno rozvíjať aj u osôb, ktoré nemajú výtvarné nadanie a tiež u detí s mentálnym postihnutím ľahších i ťažších foriem.

Jednotlivé prednášky odborného seminára boli výbornou ukážkou prepojenia teórie a praxe. Zúčastnení učitelia si pomocou praktických aktivít osvojili zručnosti, ktoré môžu používať pri práci s deťmi. Problematika absencie odborných seminárov pre učiteľov venujúcich sa primárne mentálne postihnutým deťom, možnosti výmeny skúseností a prezentácie s odborníkmi z praxe dokladuje aj vysoký záujem, ktorý poukázal na akútnu potrebu výmeny skúsenosti z praxe. Seminár bol z toho dôvodu rozdelený na dva samostatné bloky, aby bolo vyhovené všetkým záujemcom. Napriek tomu, že seminár bol primárne určený pre učiteľov špeciálnych škôl, záujem prejavili aj učitelia základných škôl. Okrem škôl z Banskobystrického kraja bola zaznamenaná aj účasť z Trenčianskeho, Nitrianskeho a Žilinského kraja. Pozitívne ohlasy z jeho priebehu môžu poslúžiť na plánovanie podobných odborných podujatí.

Mgr. V tomto články spomenieme niekoľko preventívnych programov, ktoré využívajú aj školskí psychológovia vo svojej práci. Niektoré sa duplikujú s tými na materských školách, preto si môžete pre komplexnosť prečítať článok o Preventívnych programoch využívaných v MŠ. Hlavným zámerom preventívnej činnosti školských psychológov je predchádzanie vzniku rôznym patologickým javom v školských zariadeniach realizovaním rôznych preventívnych programov. Existuje ich nespočetné množstvo a sú zamerané na rôznorodú problematiku. Preventívny program všeobecne predstavuje nástroj, resp. strategický plán k dosiahnutiu stanoveného cieľa pomocou preventívnych aktivít, pričom má vopred zadefinovanú cieľovú skupinu, cieľ, harmonogram a konkrétnu tému. Niektoré programy, ktoré sa využívajú v materských školách, sú aplikovateľné aj na prvom stupni ZŠ v závislosti od veku.

ZIPPYHO KAMARÁTI

Ako prvý stojí za zmienku program sociálneho a emocionálneho učenia zameraný na rozvoj sociálnych zručností s názvom Zippyho kamaráti, ktorý je vhodný pre deti do 7 rokov. Jeho tvorcom je britská mimovládna organizácia Partnership for Children a je využívaný vo viac ako 30 krajinách sveta. Celosvetovo ho absolvovalo už viac ako 1,6 milióna detí. Na Slovensku sa realizuje od roku 2013, pričom prvých 5 rokov ho zastrešovala mimovládna organizácia Liga za duševné zdravie a od roku 2018 spadá pod občianske združenie OZ Zippy. Celý program sa skladá zo 6 modulov (tém), konkrétne Pocity, Komunikácia, Vzťahy, Riešenie konfliktov, Vysporiadanie sa so zmenou a stratou, Zvládanie nových situácií. Počas jednotlivých stretnutí sa deti učia ako si uvedomiť svoje pocity a vedieť o nich hovoriť, učia sa ako vyjadriť to, čo chcú povedať, ako pozorne načúvať, ako požiadať o pomoc. Postupne si osvojujú zručnosti, ako sa vyrovnať s osamelosťou a odmietnutím, so šikanou, so zmenou či stratou. Venujú sa témam ako riešenie konfliktov, zvládanie nových situácií a pod. Tieto témy sú spoločne zahrnuté v 24 lekciách a ich realizácia prebieha v rámci jedného školského roka. Maskotom celého programu je lúčny koník Zippy sprevádzaný príbehom, v ktorom vystupuje niekoľko ďalších postáv. Základným pilierom programu je učenie detí hravou formou samostatne hľadať možné riešenia bežných situácií. Počas realizácie sa dodržuje pravidlo, že hovorí len dieťa, ktoré chce. Tie deti, ktoré nechcú, nemusia nič povedať. Pri hľadaní vhodných riešení musia byť splnené 2 kritériá - musia dieťaťu pomôcť v danej situácii cítiť sa lepšie a nesmú ublížiť ani jemu, ani nikomu inému.

KAMARÁTI JABĹČKA

Tento vyššie spomínaný program má aj svoje pokračovanie s názvom Kamaráti Jabĺčka, ktorý je vhodný pre žiakov vo veku od 8 do 10 rokov (3. - 4. ročník). Taktiež je zložený zo 6 modulov, pričom sú v ňom zakomponované rovnaké témy, postavy aj príbehy ako v programe Zippyho kamaráti. Tento program bol vytváraný a testovaný niekoľko rokov. U detí bolo po absolvovaní programu Kamaráti Jabĺčka spozorované výrazné zlepšenie ich sociálnych zručností a nárast využívania pozitívnych zvládajúcich stratégií oproti negatívnym. Dôležité je podotknúť, že pre účasť v programe Kamaráti Jabĺčka nie je nevyhnutnou podmienkou absolvovanie programu Zippyho kamaráti.

KOZMO A JEHO DOBRODRUŽSTVÁ

Ďalším významným preventívnym programom je Kozmo a jeho dobrodružstvá. Je realizovateľný aj na 1. stupni základných škôl u detí do 8 rokov. Vychádza z filozofie nenásilnej komunikácie, ktorá nikomu neubližuje, neškatuľkuje a nestavia do roly obete či agresora. Jeho autorom je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá sa dlhodobo podieľa na eliminácii násilného správania a šikany medzi deťmi. Tento program pozostáva z 10 modulov, v ktorých zážitkovou formou vedie deti ku vzájomnej tolerancii. Hlavnou postavou programu je kozmonaut s menom Kozmo, ktorý lieta z planéty na planétu a stretáva sa s rôznymi peknými aj škaredými zážitkami, o ktorých deťom rozpráva. Učí ich, aby boli schopné prijímať odlišnosti a rešpektovali ich. Tento program podnecuje u detí rozvoj emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania, spolupráce, asertivity a empatie, a tým znižuje riziko výskytu hostilného a agresívneho správania.

DRUHÝ KROK

Často využívaný u žiakov na 1. stupni základných škôl je aj program s názvom Druhý krok. Je to program zameriavajúci sa na sociálno-emocionálny rozvoj u detí. Jeho základným pilierom je naučiť deti rozpoznávať emócie, vedieť o nich hovoriť a predovšetkým vcítiť sa do situácie niekoho iného. V súčasnosti ho využíva mnoho krajín ako napr. Fínsko, Nemecko, Dánsko, Veľká Británia, Kanada či USA. Na Slovensku je realizovaný pod odbornou garanciou OZ PROFKREATIS plus a od roku 2014 sa doposiaľ podarilo vyškoliť a certifikovať 96 pedagógov z 54 škôl. Aktuálne je do tohto projektu zapojených už spolu 154 základných škôl a počet neustále rastie. Pedagógovia na školeniach získavajú potrebné informácie, vedomosti a zručnosti pre prácu s rozvíjaním sociálno-emocionálnych a morálnych kompetencií u detí. Prostredníctvom programu sa žiaci učia zvládať svoju agresiu, násilie, hyperaktivitu či introverziu a zlepšovať svoje komunikačné zručnosti, podnecuje u nich empatiu či súdržnosť skupiny. Účinnosť tohto programu potvrdzuje množstvo prieskumov realizovaných na Slovensku aj vo svete.

CESTA K EMOCIONÁLNEJ ZRELOSTI

Čo sa týka žiakov 2. stupňa ZŠ, často využívaný je preventívny program Cesta k emocionálnej zrelosti, ktorého veková hranica sa pohybuje v rozmedzí od 12 do 15 rokov. Práve v tomto veku sa u žiakov dejú zmeny nielen v somatickom, ale aj kognitívnom, emocionálnom, psychosociálnom a morálnom vývine jedinca. Tento program obsahuje rôzne cvičenia a modelové situácie, ktoré v konečnom dôsledku prispievajú k postupnému uvedomovaniu si seba samého (sebauvedomeniu), a tým k dosiahnutiu emocionálnej zrelosti. Snahou programu je akoby ,,naštartovať“ sebauvedomovacie procesy a procesy emocionálneho dozrievania u jednotlivca a skupiny takým spôsobom, aby v obidvoch prípadoch smerovali k tomu, že dospievajúci mladý človek dokáže bez veľkých kríz a konfliktov zvládnuť náročné životné obdobie svojho dospievania a vytvorí si motivačné predpoklady na to, aby tieto procesy naďalej uňho zotrvali. Program pozostáva z 10 stretnutí a sprievodných tém (konkrétne: Odkiaľ idem a kam smerujem, Závislosť na rodičoch vs. osamostatňovanie, Partnerské vzťahy, Socializácia, Ja ako budúci rodič, Riešenie konfliktov, Konformita vs. zostať sám sebou, Vydržať bolesť, strach a nežičlivosť osudu, Sympatia a súcit, Radosť z dávania bez reciprocity). Každá jedna oblasť určitým spôsobom podporuje emocionálne dozrievanie žiakov. Všeobecne je možné chápať tento program ako formu primárnej prevencie drogových závislostí u žiakov práve prostredníctvom posilňovania ich osobnostných kapacít.

PREVENCA V PRAXI

Veľmi podnetnými publikáciami sú Prevenca v praxi I., II., III., ktoré poskytujú žiakom základný teoretický rámec pre vymedzenie problematiky závislostí látkového aj nelátkového charakteru. Súčasťou je aj tzv. terminologický slovník pojmov, ktorý bližšie približuje odborné termíny či slangové výrazy vyskytujúce sa v teréne. Ich autorkami sú I. Hupková, B. Kuchárová a Ľ. Sejčová. Zastávajú názor, že prevencia závislostí v najširšom zmysle slova je významným a neodlučiteľným komponentom starostlivosti o duševné zdravie. Tieto metodické príručky okrem teoretickej časti disponujú tiež s praktickými námetmi na rôzne inšpiratívne aktivizačné hry, techniky a aktivity s cieľom rozvíjať u žiakov ich sociálne a komunikačné zručnosti, podnecovať rozvoj kooperácie a vzájomnej spolupráce v skupine, lepšie porozumenie sebe i iným. Jej primárnym cieľom je preventívne pôsobiť a znižovať u žiakov možný výskyt rizikového či závislého správania (látkovej aj nelátkovej povahy).

tags: #stimulacne #a #intervencne #programy #pre #mentalne