Problém s parkovaním vozidla sa stáva bežnou súčasťou života v mestách. S problémom zaparkovať naše vozidlo sa stretneme dnes už v každom meste. Väčšina parkovísk je spoplatnená a na mnohých miestach platia zákazy alebo obmedzenia. Väčšina parkovísk je platených s horibilnou taxou a na každom kúsku komunikácie je stanovený zákaz či obmedzenie. V snahe ušetriť čas často zaparkujeme na miestach, kde to dopravné značky zakazujú, alebo prekročíme dobu platnosti parkovacieho lístka. Keď sa vrátime k nášmu vozidlu, nájdeme si za stieračom (v tom lepšom prípade) predvolanie na mestskú políciu pre spáchanie priestupku. Následkom môže byť predvolanie na mestskú políciu.
Právomoci mestskej polície a zákonnosť dôkazov pri parkovacích priestupkoch
Mestská polícia má právomoc objasňovať priestupky, ktoré môže prejednať v blokovom konaní. Orgány obecnej polície sú oprávnené objasňovať priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní. Problém nastáva vtedy, ak mestská polícia nemá v zákone o obecnej polícii oprávnenie vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z verejne prístupných miest, ani záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku. Toto oprávnenie je obsiahnuté v zákone č. 171/1993 Z.z.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 8/97 uvádza, že zákon o obecnom zriadení nevytvára priestor na rozširovanie oprávnení obecnej polície analogickou aplikáciou práva. Bez výslovného splnomocnenia v zákone nemôže obec zveriť svojmu poriadkovému útvaru oprávnenia, ktoré prináležia štátnym subjektom. Konkrétne, oprávnenie vyhotovovať obrazové záznamy z verejne prístupných miest a o priebehu služobnej činnosti alebo zákroku je priznané štátnemu orgánu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Sžo/252/2010 posudzoval zákonnosť dôkazu získaného meračom rýchlosti. Poukázal na nález Ústavného súdu a konštatoval, že vyhotovovanie zvukových, obrazových alebo iných záznamov z verejne prístupných miest nepatrí medzi oprávnenia príslušníkov obecnej polície. Pre porovnanie, právna úprava v Českej republike je odlišná. Zákon č. 553/1991 Zb. o obecní policii ve znění pozdějších předpisů priamo v § 24b priznáva obecnej polícii oprávnenie, ak je to potrebné pre plnenie jej úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, poprípade tiež zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu zákroku alebo úkonu.
V slovenských podmienkach je tak pre mestskú políciu náročné potrestať vodiča, ktorý zastavil v zákaze alebo nepoužíva platné parkovisko. Takýto dôkaz mestskej polície je nezákonný a pre vydanie rozhodnutia bude preto nepoužiteľný. Jediným účinným prostriedkom je zrejme použitie technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla, tzv. papuče.
Ako v Seredi parkovať po novom? Odpovedá Mestská polícia
Úloha Ústavného súdu Slovenskej republiky
Hoci sú pojmy ako “ústavný súd” a “ústavný sudca” v posledných mesiacoch často skloňované, len málokto skutočne pozná ich význam. Zmysel Ústavného súdu Slovenskej republiky sa nedá pochopiť bez znalosti základného pojmu, a teda ústavy. Ústava tvorí základný zákon štátu a je všetkým ostatným zákonom nadradená. Znamená to, že žiadne ďalšie zákony jej nesmú odporovať. Ak teda ústava vraví, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, v ktorom sú ľudia slobodní a navzájom rovní v dôstojnosti aj v právach, akékoľvek zákony, ktoré by sa tieto princípy snažili narušiť by boli protiústavné, a tým pádom právne napadnuteľné a následne označiteľné za neplatné.
Práve interpretácia ústavy v jej sporných bodoch a rozhodnutia ohľadom jej stretov s novoprijímanými zákonmi patrí k úlohám ústavných sudcov. Ústavný súd okrem súladu zákonov, nariadení, všeobecne záväzných predpisov atď. s ústavnými zákonmi rozhoduje aj o súlade vyššie menovaného s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada, a ktoré boli ratifikované zákonným spôsobom.
Keďže ako v ústave tak v medzinárodných zmluvách sú uvedené aj základné ľudské a občianske práva a slobody, ústavný súd je tak najvyššou nezávislou inštanciou Slovenskej republiky, ktorá občanov chráni pred ich stratou. Ústavný súd rozhoduje aj o volebných sťažnostiach, sťažnostiach právnických a fyzických osôb a orgánov samosprávy. Podať ústavnú sťažnosť môže fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že boli porušené jej základné práva alebo slobody zásahom orgánu verejnej moci, pri čom o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Sťažovateľ musí byť pred súdom zastupovaný advokátom. Podnet na nesúlad novoprijatého zákona s ústavou však ako fyzická osoba podať nemôžete.
Zloženie a fungovanie Ústavného súdu
Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov ktorých do funkcie menuje na 12 rokov prezident. Činí tak na základe návrhu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá mu poskytuje k výberu dvojnásobný počet kandidátov. Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov v právnickom povolaní činný. Za sudcu ústavného súdu je možné byť vymenovaný len raz, nie opakovane. Na čele ústavného súdu stojí predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Oboch spomedzi ústavných sudcov vyberá a menuje prezident. Ústavný súd rozhoduje v pléne (všetci sudcovia ústavného súdu) alebo v senátoch (predseda senátu a dvaja sudcovia).
Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
V kontexte súdnych sporov je dôležité právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd sa zaoberá posudzovaním, či v konaniach pred všeobecnými súdmi nedošlo k porušeniu tohto práva.
Spor o parkovanie v Košiciach: Mesto vs. EEI
Mesto Košice neuspelo na Ústavnom súde (ÚS) SR so sťažnosťou v prípade sporu s parkovacou spoločnosťou EEI. Mesto podalo ústavnú sťažnosť pre uznesenie košického krajského súdu, ktorý ako odvolací súd v októbri 2019 potvrdil rozhodnutie okresného súdu o neodkladnom opatrení. Mesto namietalo porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. O ústavnej sťažnosti rozhodoval 1. júla štvrtý senát ÚS SR, ktorý ju odmietol ako "zjavne neopodstatnenú".
V spore o prevádzkovanie parkovacích miest sa obe strany obrátili na súd. Mesto prijalo všeobecne záväzné nariadenie, podľa ktorého sa od 1. januára 2019 stalo výlučným prevádzkovateľom parkovacích miest v zóne plateného parkovania. EEI s tým nesúhlasí a argumentuje nájomnou zmluvou, podľa ktorej má byť ich prevádzkovateľom až do roku 2022. Parkovacia firma vníma rozhodnutie ÚS ako príležitosť ukončiť právne spory a spoločne sa pustiť do hľadania riešení parkovania a statickej dopravy v Košiciach.
Neplatnosť nájomnej zmluvy
Krajský súd v Košiciach potvrdil neplatnosť nájomnej zmluvy o parkovaní medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI z roku 2012. Rozhodol tak na základe námietok spoločnosti EEI. Podľa súdu bola zmluva uzatvorená v rozpore so zákonom. Spoločnosť EEI sa plánuje obrátiť na Ústavný súd SR.
Spoločnosť EEI rešpektuje rozhodnutie súdu, ale trvá na platnosti nájomnej zmluvy a zvažuje využitie mimoriadnych opravných prostriedkov. Spochybňovanie platnosti zmluvy zo strany mesta Košice považuje za účelové a politicky motivované. Podľa spoločnosti mesto Košice od roku 2012 fakturuje spoločnosti EEI nájomné a vymáha plnenie nájomnej zmluvy. Ak súdne orgány vyhlásia nájomnú zmluvu za neplatnú, EEI zváži uplatnenie nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia na strane mesta a zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnou nájomnou zmluvou. Spoločnosť tvrdí, že ak je nájomná zmluva neplatná, spôsobilo to priamo mesto Košice, ktoré návrh zmluvy pripravilo.
tags: #ustavny #sud #narok #na #parkovanie