Komplexná starostlivosť o lesné zvieratá počas celého roka

Starostlivosť o zvieratá, či už domáce, hospodárske alebo divo žijúce, je dôležitá počas celého roka. Zima a s ňou spojené horúčavy aj extrémne nízke teploty predstavujú pre zvieratá obzvlášť náročné obdobia, kedy si vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Vysoké teploty, nedostatok potravy a extrémne nízke teploty sú pre ne minimálne rovnako veľkou záťažou ako pre nás, ľudí. V tomto článku vám poskytneme užitočné rady a tipy, ako sa o zvieratá starať v rôznych situáciách a obdobiach roka, aby ste im zabezpečili pohodu a predišli zdravotným problémom. Starostlivosť o zvieratá v zime môže byť pre deti nielen poučná, ale aj zábavná.

Zima a lesné zvieratá

Zima je pre lesné zvieratá náročným obdobím. Nedostatok potravy a extrémne nízke teploty predstavujú výzvu pre ich prežitie. Keď nám pod nohami vŕzga sneh a šmýkame sa na ľade, debaty sa u nás doma neraz točia okolo otázok, čo robia tie alebo onaké zvieratá v zime. Je to téma, ktorá je pre deti veľmi zaujímavá - stretávajú sa s ňou už na jeseň, kedy sledujeme kŕdle vtákov odlietajúce do teplých krajín, pri prechádzkach zasneženým lesom, kde občas zbadáme veveričku (alebo dokonca srnku), či pri vešaní krmítiek pre sýkorky pred domom. Nehovoriac o kope kníh, ktoré na túto tému čítame.

Ako trávia zvieratá zimu?

Rôzne zvieratá trávia zimu rôznymi spôsobmi. Niektoré sa uložia na zimný spánok - buď schované niekde v jaskyni či zahrabané v brlohu, alebo vo vode, na dne jazera, zahrabané v bahne. Niektoré na zimu odídu niekam, kde je teplejšie. A niektoré sa prispôsobia chladu a zostanú.

• Hibernácia (zimný spánok): Niektoré zvieratá, ako napríklad medvede, jazvece, žaby a bobry, prečkávajú zimu spánkom. Ich telesné funkcie sa spomalia, aby šetrili energiou.
• Migrácia (sťahovanie): Mnohé vtáky, ale aj niektoré cicavce (napríklad slony), odlietajú alebo odchádzajú do teplejších oblastí, kde je dostatok potravy.
• Adaptácia (prispôsobenie): Zvieratá, ktoré zostávajú v zime aktívne, sa prispôsobujú chladu hustejšou srsťou, tukovými zásobami a hľadaním potravy aj pod snehom.

Prečo pomáhať zvieratám v zime?

Pre lesné zvieratká môže byť zima veľmi ťažkým obdobím. Preto je dôležité, aby sme im pomohli.

• Jedlo je ťažko dostupné: Keď napadne sneh, veľa potravy pre zvieratá sa ukryje pod jeho hrubou vrstvou. Veveričky, srnky, zajace a iné zvieratká často nemôžu nájsť dosť jedla, aby prežili.
• Voda môže zamrznúť: V zime voda v potokoch a jazierkach často zamŕza. Zvieratká potrebujú piť, rovnako ako my.
• Úkryt pred zimou: Niektoré zvieratá si potrebujú nájsť teplé miesto, kde sa môžu schovať pred zimou.
• Prežitie mláďat: Niektoré zvieratká majú mláďatá aj v zime. Malé zvieratká sú obzvlášť zraniteľné a potrebujú našu pomoc.
• Naučíme sa viac o prírode: Keď sa staráme o lesné zvieratá, učíme sa viac o prírode. Vidíme, ako zvieratká žijú, čo jedia a ako sa správajú.
• Dobrý pocit: Keď budeme pomáhať lesným zvieratkám, budeme sa cítiť dobre, pretože vieme, že sme urobili niečo užitočné.

Ako pomôcť zvieratám v zime?

Keď je veľmi tuhá zima, zvieratá potravu hľadajú veľmi ťažko. A vtedy im môžeme pomôcť my, napríklad tým, že vyrobíme pre vtáky krmítka. Dobrí ľudia im v tom pomáhajú. Pripravujú pre nich kŕmidlá, búdky a rôzne zákutia so senom, ihličím alebo suchým lístím. Vtáčikom sypú mak, slnečnicu a iné dobroty, ktoré potrebujú. Lesnej zveri nosia seno, repu a soľ. Zvieratám každým rokom zaberáme viac a viac miesta z ich prirodzeného prostredia. Navyše sa niektorí ľudia v lese vôbec nevedia správať a prakticky zvieratá oberajú o posledné pokojné zákutia. Je preto nutné, aby sme zvieratkám pomohli aspoň vo forme potravy, ktorej majú v zime málo. Väčšina ľudí si myslí, že zvieratká potrebujú krmivo až na sklonku zimy. Nie je to pravda. S prikrmovaním začnite už koncom septembra. Krmivo je možné zaniesť priamo do krmelcov v lese alebo ho uložte kdekoľvek, kde je bežný pohyb zveri. Keďže zvieratá nemajú radi frekventované miesta a ľuďom sa vyhýbajú, vyberte miesto, ktoré je pokojné a schované.

Praktické tipy na pomoc zvieratám

• Výroba krmítka pre vtáky: Použite prázdnu plastovú fľašu, drevenú dosku alebo starý črepník. Nasypte do krmítka semienka, orechy a slnečnicu.

  Vtáčie krmítko | Ako vyrobiť krmítko pre vtáčiky
• Kŕmenie lesnej zveri: Ak máte možnosť, zaneste do lesa seno, repu, mrkvu a soľ. Dôležité je, aby ste zvieratá nekŕmili priamo z ruky, aby si nezvykli na ľudskú prítomnosť. Keď sa vám doma nahromadil starý chlieb, rožky a iné pečivo, možné je aj týmto jedlom lesnú zver kŕmiť. Vždy si však dávajte pozor, aby bolo pečivo naozaj dobre vysušené. Opäť sa vyvarujte potravinám, ktoré sú niečím ochutené alebo majú vo vnútri plnku. Zvieratá nie sú odpadkový kôš, a preto im nenoste pečivo plesnivé. Aby chlieb nesplesnivel ani v lese, noste takúto potravu zvieratkám až počas tuhých mrazov. K pečivu môže priložiť aj soľ, ale len kamennú soľ alebo vo forme soľnej pasty.
• Poskytnutie úkrytu: Vytvorte v záhrade kôpky lístia a konárov, ktoré poskytnú úkryt pre hmyz a drobné živočíchy.
• Nezabúdajte na vodu: Aj v zime potrebujú zvieratá prístup k vode. Pravidelne kontrolujte, či nie je napájadlo zamrznuté a doplňte čerstvú vodu.

Rodičia často zoberú svoje deti do lesa, aby nakŕmili lesné zvieratká, a to predovšetkým srnky a zajačikov. Niektorí ľudia sa nabalia jedlom ako koláčiky či jabĺčka v dobrej viere, že práve tieto potraviny sú pre lesné zvieratá najvhodnejšie. Zvieratká nie sú ľudia a najvhodnejšia je pre nich rastlinná strava. Preto ak chcete zvieratá kŕmiť, tak im prineste seno, trávu, bylinky alebo orezané kríky. Pochutia si tiež na sušenej kukurici, gaštanoch a bukviciach. Z obilia je pre nich vhodný len ovos. Dokonca aj spomínané jablká sú pre divoké zvieratá pochúťkou. Obávať sa nemusíte ani krmiva vo forme zemiakov a cvikly. S koláčikmi by sme to nepreháňali.

Napríklad daniele, ktoré rady hltajú vo veľkom, by po požití väčšieho množstva gaštanov mohli uhynúť. Pri týchto druhoch dobrôt by rozhodne malo ísť o krmivo doplnkové, teda v malom množstve (napríklad 2 kg gaštanov). Nezabudnite, že zvieratá sa nepohybujú len po lese. Rady chodia aj na pole, kde sa snažia nájsť paberky - zvyšky po žatve. Na remízku alebo i medzi riadky na poli im teda môžete nasypať dve kilá mrkvy a pridať tri hlávky kapusty. Tam si na tom rady pomaškrtia i zajace. A keď pridáte zrno, poďakujú vám myši, jarabice aj bažanty.

Potraviny vhodné pre lesné zvieratá v zime

Vzdelávanie a aktivity pre deti

Starostlivosť o zvieratá v zime môže byť pre deti nielen poučná, ale aj zábavná. Táto téma je pre deti veľmi zaujímavá.

• Triediaca aktivita: Hibernujú, migrujú, adaptujú sa: Cieľom je rozdeliť zvieratá do troch prostredí podľa toho, či v zime hibernujú - spia, adaptujú - prispôsobia - sa, alebo migrujú - sťahujú sa tam, kde je teplejšie. Ku každému prostrediu je šesť kartičiek so zvieratami, ktoré sú zo zadnej strany farebne kódované na kontrolu správnosti.
• Vytvorme si zimný les: Vytvorili sme si 3D maketu zasneženého lesa.

Nápady na vytvorenie zimného lesa

• Jaskyňa pre medveďa: Použite krabicu od topánok, ktorú oblepíte hnedým papierom a vytvoríte vchod. Vnútri vytvorte "posteľ" zo slamy a lístia.
• Jazero so žabou: Použite modrý papier alebo fóliu na vytvorenie jazera. Žabu môžete vyrobiť z plastelíny alebo papiera a umiestniť ju na dno jazera.
• Nora pre bobra a jazveca: Vyhĺbte dieru do kartónu a vytvorte vchod do nory. Bobra a jazveca môžete vyrobiť z papiera alebo plastelíny.
• Stromy: Použite vetvičky stromov alebo si vyrobte stromy z papiera. Na stromy môžete umiestniť sovu snežnú a ďatľa.
• Drobné živočíchy: Lienky, mravce a dážďovky môžete vyrobiť z plastelíny alebo papiera a umiestniť ich pod skaly a do dutých kmeňov stromov.
• Zvieratá hľadajúce potravu: Vlka, líšku, zajaca, jeleňa, srnu a diviakov môžete vyrobiť z papiera alebo plastelíny a rozmiestniť ich po lese.

• Myšlienková mapa: Čo robia zvieratá v zime? Myšlienková mapa je skvelý spôsob, ako si usporiadať informácie a prepojiť ich. Začnite s hlavnou témou ("Zvieratá v zime") v strede a potom pridávajte vetvy s podtémami (hibernácia, migrácia, adaptácia). Ku každej podtéme môžete pridať ďalšie vetvy s konkrétnymi príkladmi zvierat a ich správania.
• Zvieratá v zime v detskej literatúre: Máme zopár krásnych knižiek o tom, ako rôzne zvieratá trávia zimu.

Tipy na knihy o zvieratách v zime

• Rok v lese: Ukazuje, ako sa zvieratá správajú v lese počas celého roka.
• Secrets of Winter: Baterková kniha, ktorá odhaľuje, čo sa skrýva pod snehom. Ak takýto typ knižiek ešte nepoznáte, s baterkou si podsvieťujete strany a odhaľujete na nich to, čo by ste voľným okom nevideli. Napríklad zistíte, čo trávi zimu schované pod skalou, čo veverička skrýva v bútlavom strome, či pred čím uteká myška zasneženou krajinou.
• Animals in winter: Stručne opisuje rôzne spôsoby, akými zvieratá trávia zimu. Niektoré ju prespia vo vyhĺbených spletitých chodbách pod zemou či v jaskyniach. Iné si pred zimou urobia zásoby jedla, vďaka ktorému prežijú. Ďalšie sa nepripravia na zimu nijak a potom hľadajú potravu pod snehom.

Rozprávka o zvieratkách v zime

Prišla zima. Biela a mrazivá. Na svahu pod horou sa objavili stopy srnčej zveri. To sa srnky vybrali na pastvu. Pod námrazou bielej nádielky snehu sa nemohli dostať k zelenej tráve. Kde-tu odhryzli aspoň z konárov kríkov alebo stromov. Prežúvali a tvárili sa, akoby boli na svadobnej hostine. Vodca srnčej rodinky zavetril niečo voňavé. Rozbehol sa ku krmelcu a za ním niektoré srnky. Pred krmelcom zastali a ešte chvíľu vetrili nozdrami. Radosť a slzičky šťastia sa objavili v ich očiach. "Máme sienko, máme sienko", mĺkvo prehovorili a plným sústom začali vyťahovať seno z krmelca. O chvíľu bolo okolo krmelca celé stádo. Prežúvali a hľadeli do ticha. Vôňu sena zacítili aj iné zvieratá. Nenápadne pricupitali zajace a s chuťou sa pustili do sena, ktoré popadalo na zem. Objavili tam aj repu a mrkvu. Hotová pochúťka. Túto udalosť oznámili všetkým kamarátom z okolia. Ani vtáčiky nepohrdli potravou. Vyzobali semienka a svojim štebotom rozveselili celý les. Pri krmelci sa vystriedali rôzne lesné zvieratá a vtáci. Dokonca aj myšky si uchmatli z dobrôt. Aj pred oknami niektorých domov bolo rušno. Deti na hodine pracovného vyučovania a výtvarnej výchovy vyrábali kŕmidlá pre vtáčiky. Tie si potom odniesli domov a postavili ich na vonkajší parapet okna. V lete a v jeseni usilovne zbierali rôzne semienka a jadierka a odkladali si ich. Teraz prišla tá pravá chvíľa a tieto pochúťky nasypali do kŕmidiel. Spoza záclony nenápadne sledovali, čo sa bude diať. deti uvideli nádherné prírodné divadlo. Do kŕmidiel prilietali rôzne druhy operencov. Prileteli, uchmatli semienko a odleteli na konár jablone, kde si túto dobrotu spokojne vychutnávali. Zob a fŕnk, zob a fŕnk, zob a fŕnk. Vďaka dobrým ľuďom sa mohli lesné zvieratá a vtáci nasýtiť a spokojne prežiť dlhú zimu. Ako v rozprávke. Vlastne ako v skutočnej rozprávke.

Charakteristika vybraných lesných zvierat

V tomto článku sa dozviete aj o lesných zvieratkách. Už pod tým názvom viete, že žijú v lese.

Srnka

Srnky žijú v lese, ale zriedkavo ich uvidíte. Samec od srnky je srnec. Mláďatko srnky má po narodení na chrbátiku biele škvrny. Po čase dospievania im zmiznú a začne sa podobať na svoju mamu. Srnka má kopytá a je svetlo hnedej farby. Samec má rad zvlášť mladé výhonky trávy s vysokým obsahom vlhkosti. Srnec obecný je relatívne plachý a pri ohrození sa často ozýva zvukom podobný psiemu šteknutiu. Samice pohlavne dospievajú vo veku 16 mesiacov. Samci v polovici júna začínajú bojovať o priazeň samičky. Do novembra sa zárodok nevyvíja. V máji a v júni rodí srnka často jedno, niekedy dve hnedé, biele škvrnité mláďatá. Srnčatá zostávajú niekoľko prvých dní nehybne skryté v hustej tráve, kam ich chodí matka niekoľkokrát denne kŕmiť. V tomto období je ich veľa zomretých sekačkami, myslivci sa tomuto snažia zabrániť.

Veverička

Veveričky sú krásne zvieratká. Žijú v lese a na stromoch. Na zemi sa objavia iba v prípade hľadania potravy. Živia sa žaluďmi alebo šiškami. Majú dlhý chlpatý chvost stiahnutý pri sebe. Veverička vie výborne skákať po stromoch alebo po konároch. Je to menší druh živočícha žijúceho v lese. Na konci uškách má strapčeky a silné labky. Veveričky môžu byť hnedé, slabo červené alebo čierne. Slabo červené veveričky majú na brušku biely hrubý pásik a okolo papuľky tiež. Veveričku môžete postrehnúť na stromoch. Môže sa stať, že veverička bude stáť na bránke alebo na vašej záhradke. Veveričku nemožno chytiť a takisto ju nemožno chovať. Veverička je typický lesný živočích, ktorého nenájdete v žiadnom zverimexe. Veverička si zoberie do predných labiek napr. žaluď, a svojimi ostrými zúbkami ho ohlodáva. Veverička je veľmi plachý tvor voči ľuďom, takže keď sa k nej rozbehnete, veverička to zapozoruje a hneď vylezie na strom. Aktívna je najmä cez deň. Stavia guľaté hniezda z vetvičiek, trávy a machu, obýva aj dutiny stromov a staré hniezda. Počas tuhej zimy veverice čerpajú zo svojich letných a jesenných potravinových zásob, alebo spia v hniezde. Zbiera semená ihličnatých a listnatých stromov, bobule, huby, článkonožce, vajcia, mláďatá vtáčikov. Ročne máva 1 - 2 vrhy s 2 - 5 holými, slepými mláďatami. Oči otvárajú po 4 týždňoch a živia sa materským mliekom 9 až 12 týždňov. Schopnosť lúskať orechy a šišky je vrodená, ale cvičením sa zdokonaľuje.

Sova

Sova je typ vtákov, ktorých pri lete vôbec nepočuť. Žije v lese na stromoch a málokedy ju uvidíte. Telo má pokryté perím a má silné nohy. Na hlave má akoby uši a veľké vypúlené oči. Sova s mimoriadne veľkou hlavou má chrbát tmavý až sivohnedý. Z brušnej strany je žltohnedá s pozdĺžnymi tmavými škvrnami. Vyskytuje sa vo dvoch farebných formách: sivej a hrdzavo-hnedej. Počas letu je nápadná veľká hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla. Je to nočný druh. Let má ľahký. Ozýva sa hlasitým "kúiit, kjuvik". Stály vták. Žije v miešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. V marci znáša 4-5 bielych vajec. Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1100 m.

Medveď

Medveďa sa veľa ľudí bojí, pretože sú veľkí a nebezpeční. Podľa mňa je to tak, že keď človek vstúpi na jeho teritórium, tak má medveď právo sa brániť. Medvedica vie zaútočiť dosť agresívne, keď čaká mláďatká. Medveďa väčšina ľudí nazýva beštiou, keď zabije nejakého človeka. Ale neuvedomuje si, že či tú smrť vážne zapríčinil ten medveď alebo on sám. Medvede žijú vo veľkých lesoch a tam majú rodinu a takisto tam majú aj potravu a rôzne iné veci potrebné pre ich život. Medveďa môžu prilákať aj odpadky. Medveď je veľké zviera, hnedej farby a ostrými pazúrmi. Týmito pazúrmi môže liezť aj po stromoch. Medveď je väčšinou na zemi, ale vie v pohode vyliezť na strom, keď mu hrozí nebezpečenstvo. Medvede sú takisto odvážne zvieratá, takže sa len tak hocičoho nezľaknú. V niektorých veciach sú podobné ako my ľudia. Napríklad si vedia sadnúť, škrabať sa labou alebo do jednej laby uchytiť napríklad ovocie a tak ho jesť. Sú starostlivé, čo sa týka ich mláďat. Mláďatá sú aj po narodení hnedé a nikdy sa im nezmení srsť. Živia sa mäsom, ale aj rôznymi plodmi ako sú maliny, jahody. Majú aj hrubú srsť, ktorá ich robí takých tučných. Majú guľatú hlavu a dve malé uši, papuľu a ostré zuby. Medveď pôvodne obýval celú Európu, Euráziu a Severnú Ameriku. Dnes sú jeho stavy výrazne zredukované. Žije v Škandinávii, v Rusku, v Karpatoch, v Alpách, v Kanade a v USA - predovšetkým na Alijaške. Populácia medveďa hnedého vďaka svojej ochrane prežila aj na Slovensku. Na Slovensku sa odhaduje počet medveďov na 700 - 850 jedincov. Medveď hnedý je na Slovensku celoročne chránený druh, súčasne je prísne chránený aj podľa viacerých medzinárodných dohovorov. Na jeho lov je potrebné udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia. Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov. Dospelý samec môže vážiť 200 - 300 (350) kg, samice sú asi o tretinu menšie. Medvede vychádzajú z brlohu vo februári až apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. V januári vrhne medvedica v brlohu 1 až 3, výnimočne 4 až 5 mláďat. Medveď sa do brlohu na zimný spánok ukladá v novembri až decembri. Zimuje na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 80-90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedia potrava pestrejšia. Medveď má rád vodu a loví v nej všelijaké ryby, ktoré uchopí do papule.

Vlk

Vlk je veľmi podobný psovi. Akurát len žije v lese a je to divožijúci tvor. Je prevažne sivej farby a má dlhý huňatý chvost. Vlk patrí medzi tie agresívnejšie zvieratá. Keď mu vstúpi človek do teritória, vie surovo zaútočiť. Samica vlka je agresívna, keď chráni svoje mláďatká. Vlčatá sú priateľské ku človeku, chcú sa hrať a maznať. Avšak nie je dobré ich vtedy ani hladiť, ani dvíhať na ruky. Všeobecne sa vlk považuje za priameho predka psa, respektíve predka, ktorý sa na genetickom základe psa podieľal najvýznamnejším dielom. V minulosti obývali vlci veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho východu. Pôvodný biotop vlka bol v každom krajinnom type. V dnešnej dobe žijú vlci v rozsiahlych častiach Ruska, Európy a Kanady. Celkovo vlk nie je považovaný za ohrozený druh, aj keď niektoré lokálne populácie sú na pokraji vyhynutia. V posledných rokoch je trendom opätovná introdukcia vlkov do oblastí, kde už dlho nežijú (napríklad do Yellowstonského národného parku v USA). Rozširovaním ľudského osídlenia z mnohých území postupne vymizli. Veľkosť vlka závisí od druhu, množstva potravy a zemepisnej šírky. V južnejších zemepisných šírkach bývajú vlci spravidla menší ako na severe. Najväčší vlci žijú na Sibíri a v Kanade, kde dosahujú hmotnosť okolo 80 kg až nad 100 kg (počet týchto jedincov je však aj v týchto oblastiach nízky). Samice vážia asi o 20% menej ako samce. Priemerná váha sa podľa druhu pohybuje od 30 do 80 kg. Výška v ramene je 80 až 105 cm. Tým sa stávajú najväčšou psovitou šelmou. Ich veľkosť ešte znásobuje srsť, ktorá je v zime dlhá až 6 cm. Hriva je 15 cm široká a srsť na nej dosahuje dĺžku od 10 cm do 13 cm. Chlpy na nej vyrastajú zo svalu, ktorý ich umožňuje podvihnúť, čím vytvára dojem ešte väčšej veľkosti. Vzdialenosť od nosa po koniec chvosta sa pohybuje od 180 až 270 cm, pričom chvost dosahuje dĺžku až 50, niekedy 60 cm. Veľkosť dospelého jedinca nadobudnú vlci za 1 rok od narodenia. Predné majú väčšiu veľkosť ako zadné, pričom na predných je piaty prst uložený cca 5 cm nad labkou. Naježená srsť a špeciálna cirkulácia ich chráni pred zamrznutím. Pachové žľazy medzi prstami umožňujú vlkom lepšiu orientáciu a zároveň nimi aj informujú ostatných o svojom pohybe. Na rozdiel od človeka, vlk chodí iba po prstoch a nie po celom chodidle. Čeľuste sa vyznačujú veľkou silou okolo 100 kg/cm², čím dokážu drviť kosti - pre porovnanie, nemecký ovčiak vyvinie len polovicu tejto sily. Chrup sa skladá zo 42 zubov, 20 v hornej a 22 v dolnej časti. Farba vlka sa líši: môže byť sivá, biela, čierna, červená, hnedá atď. Tieto farby sa medzi jedincami miešajú, vo svorke nie sú všetky vlky rovnako sfarbené. Takisto väčšina vlkov nie je jednofarebná. Sfarbenie tiež súvisí s prostredím, kde žijú (Vlk etiópsky - oranžový, Vlk arktický - biely). Zmysel čuchu hrá v živote vlka veľmi dôležitú úlohu, pretože ním hľadajú korisť, čuchovými stopami si značia svoje územie a takisto sa ním aj navigujú. Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy, je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov. Vnímaniu pachu napomáha vlhký nos, ktorý rozpúšťa vo vzduchu molekuly a vnáša ich ku zmyslovým bunkám. Vlk počuje až do frekvencie 80 kHz a vie zamerať jeden konkrétny zvuk, pričom hluk utíši - to umožňuje sedemnásť svalov, ktoré hýbu ušnicou podľa potreby. Zrak je veľmi ostrý a vyvinutý hlavne na vnímanie pohybu, na rozdiel od ľudského oka, ktoré je prispôsobené na vnímanie informácií. Preto vlk zvyčajne nehybné objekty prehliadne, ale aj nepatrný pohyb na väčšiu vzdialenosť zaznamená. Vlk vidí v tme lepšie ako človek vďaka inému farebnému spektru videnia. Vlk je v skutočnosti veľmi plachý a človeka sa bojí. V súčasnosti je trendom propagácia jeho významu v prírodnom potravinovom reťazci. Na Slovensku s prítomnosťou vlka v našich lesoch súhlasí 57,6 % obyvateľstva. Obavy pastierov o dobytok sú pochopiteľné, ale z veľkej miery sú zapríčinené nízkou úrovňou ochrany stád. Jedným z účinných spôsobov ochrany stád je používanie pastierskych strážnych psov na ich ochranu. Výskumy prípadov napadnutia stád potvrdili, že 80,6 % slovenských salašov malo v roku 2001 pastierskych strážnych psov uviazaných, čím bola znemožnená aktívna ochrana čried hospodárskych zvierat. V roku 2002 bolo len 28 zo 152 (18,4 %) čried zabezpečených nainštalovaním ochranných elektrických oplôtok. Aj napriek nižším bezpečnostným opatreniam zabili vlci na Slovensku v rokoch 2001-2003 iba 0,5-0,7 % oviec z celkového chovu oviec v oblasti výskytu týchto šeliem. To predstavovalo škodu vo výške medzi 3-4 miliónmi slovenských korún. Vhodným riešením krytia možných vzniknutých škôd na hospodárskych zvieratách je uzavretie príslušných poistných zmlúv.

Starostlivosť o zvieratá počas horúčav

Počas horúcich letných dní je dôležité zabezpečiť zvieratám dostatočnú starostlivosť, aby sa predišlo dehydratácii, prehriatiu, úpalu, kolapsu alebo dokonca smrti.

Zabezpečte tieň a vodu

Zvieratá by mali mať neustály prístup k čerstvej a čistej vode. Vodu vymieňajte častejšie a misku pravidelne umývajte. Zabezpečte im tieň, či už prístreškom alebo prirodzeným tieňom stromov.

Špeciálna starostlivosť o rizikové skupiny

Zvieratá s problémami so srdcom, obézne alebo staré zvieratá znášajú vysoké teploty horšie. Zabezpečte im ľahšiu stravu.

Nikdy nenechávajte zvieratá v aute

Aj krátky pobyt v zatvorenom aute môže byť pre zviera smrteľný.

Ochrana labiek

Rozpálený asfalt môže popáliť labky. Prechádzky plánujte na skoré ráno alebo neskorý večer a vyhýbajte sa horúcim povrchom.

Úprava aktivít

Namáhavé športové aktivity s nimi vykonávajte v chladnejších častiach dňa, ráno alebo večer.

Prvá pomoc pri úpale alebo prehriatí

Ak spozorujete zrýchlené a namáhavé dýchanie, neistú chôdzu alebo slabosť, preneste zviera do tieňa, prikladajte studené obklady na hlavu a hrudník a odvezte ho k veterinárovi.

Ďalšie dôležité rady

• Dlhosrsté psy ostrihajte.
• Krátkosrsté plemená a psy bez srsti chráňte ochranným krémom alebo ľahkým oblečením pred spálením.
• Chráňte aj ostatné spoločenské zvieratá, ako sú králiky, škrečky, morčatá či vtáky, pred priamym slnkom.
• Hospodárskym zvieratám zabezpečte prístrešok alebo pohyb pod stromami. Prasatám doprajte bahenný kúpeľ.

Záchrana zvierat zo zlých podmienok

Psy držané na reťazi sú obzvlášť zraniteľné, pretože reťaz im znemožňuje nájsť si úkryt a zdroj vody. V prípade, že uvidíte zviera v ohrození života alebo v nevhodných podmienkach, kontaktujte štátnu políciu, Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu alebo Slobodu zvierat.

Dovolenka so zvieraťom

Ak cestujete na dovolenku so zvieraťom, zvážte, či je to pre neho vhodné.

• Cestovanie v rámci EÚ: Pre psy, mačky a fretky je potrebný pas spoločenského zvieraťa. Zviera musí byť čipované a mať aktuálne očkovanie proti besnote.
• Cestovanie autom: Robte pravidelné prestávky a majte pripravený dostatok vody. Menšie zvieratá by mali cestovať v prepravke.
• Alternatívy: Ak je to možné, nechajte sa o zviera postarať známym. Využite psie hotely s dobrými referenciami.

Problém cirkusov a ZOO

Transporty v cirkusoch sú pre zvieratá veľmi problematické. Letné horúčavy sú záťažou aj pre zvieratá v zoologických záhradách, najmä pre severské druhy. ZOO zabezpečujú zvýšenú starostlivosť, ako napríklad dostatok vody, sprchovanie, postreky výbehov a možnosť úkrytu vo vnútorných priestoroch. Niektoré zvieratá majú k dispozícii bahniská alebo jazierka. Ale niektoré sú z ich rodného domova odobraté do cirkusov alebo Zoo. Zoo je dobré, pokiaľ sa nejedná o tučniakov a tuleňov. Každá zoo je iná, ale tieto dve najdôležitejšie zvieratká nepatria do zoo ani do cirkusov. Takisto ani ostatné zvieratká. Keď je o nich dobre postarané, tak je to v poriadku, ale podľa mňa by sa do zoo mali dávať zvieratká, ktoré nie sú schopné prežiť v divočine. Nijaké lesné zvieratká sa nedajú chovať doma. Podľa mňa by sa napríklad srnka mala nechať v lese.

tags: #prezentacia #starostlivost #o #lesne #zvieratka