V komplikovaných situáciách, ktoré sprevádzajú rozvodové konania a spory o starostlivosť o deti, je nevyhnutné zabezpečiť ochranu práv maloletých a cudzincov. Slovenská legislatíva poskytuje nástroje ako ústavná starostlivosť a neodkladné opatrenia, ktoré majú za cieľ dočasne upraviť pomery a chrániť záujmy zúčastnených strán.
Tento článok sa zameriava na analýzu týchto inštitútov v kontexte rodinnoprávnych konaní, s dôrazom na ich aplikáciu v prípadoch, keď sú jednou zo strán cudzinci.
Neodkladné opatrenia v civilnom procese
Neodkladné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho hlavnou funkciou je dočasná a provizórna úprava pomerov, ktorá má zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať pred začatím konania, počas neho alebo po jeho skončení. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia, ale slúži na dočasnú úpravu pomerov účastníkov.
Navrhovateľ nenadobúda nariadením neodkladného opatrenia práva, o ktorých bude rozhodnuté až vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Právny rámec neodkladných opatrení
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP): „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“
Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“
Podľa § 329 ods. 1 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“
Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Lehota na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa CSP 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 328 ods. 1). Náležitosti neodkladného opatrenia upravuje § 326 ods. 1 CSP.
Špeciálny inštitút: Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého
Civilný mimosporový poriadok (CMP) pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 zákona číslo 161/2015 Z. z. Podľa § 367 CMP: „Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.“
O uvedenom neodkladnom opatrení rozhodne súd do 7 dní odo dňa doručenia návrhu. Medzi najčastejšie podávané návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia patrí práve návrh na dočasné odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti určitej osoby. Tento druh neodkladného opatrenia slúži prioritne na dočasnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Napríklad v priebehu súdneho konania môžu nastať okolnosti, kedy je potrebné maloleté dieťa odovzdať do starostlivosti druhého rodiča do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Je bežným javom, že v čase pred rozvodom a aj počas neho manželia spolu nevychádzajú veľmi dobre. Rodičia často zabúdajú na záujem dieťaťa a deti sa často stávajú nástrojom, ktorým si robia manželia naprieky, najmä štvaním maloletého proti druhému rodičovi alebo pri menších deťoch obmedzovaním ich stretávania sa s druhým rodičom. Častokrát situácia naberie také rozmery, že jeden z rodičov sa nestretne so svojím dieťaťom niekoľko týždňov, resp. mesiacov.
Dočasná úprava styku s maloletým
Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia, a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z.
Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva.
Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci, a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa má s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod.
Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča, v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov, mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.
Príklad z praxe: Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica (OS BB) č. 32P/181/2019-28 ilustruje situáciu, keď súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky. Súd argumentoval tým, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť. V danom prípade starostlivosť maloletej poskytuje matka, ktorá sa s ňou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. To znamená, že maloletej je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav. Súd z obsahu návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa.
Otec je pracovne vyťažený a s maloletou sa stretáva len sporadicky. Obavy matky z osoby otca, jeho zmena postojov v otázke starostlivosti o maloletú, nemožnosť dosiahnutia dohody, navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé odstrániť. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu. Tento stav však z návrhu nevyplynul. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Ohrozenie styku s dieťaťom
Uznesenie OS BB č. k. 32P/190/2019-40 zo dňa 16.8.2019 uvádza: „V zásade styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré je t. č. vo faktickej osobnej starostlivosti matky, by bol ohrozený alebo porušený za predpokladu, ak matka otcovi odopiera styk s dieťaťom.“
Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
Neodkladná zdravotná starostlivosť a cudzinci
V zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. je neodkladná zdravotná starostlivosť zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú z jej základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť, ktorej bezprostredné neliečenie by mohlo viesť k ohrozeniu jej života alebo zdravia, alebo spôsobuje náhle zmeny správania a konania, pod ktorých vplyvom osoba bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.
Neodkladná starostlivosť je aj taká zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje pri pôrode a pri vyšetrení, diagnostike a liečbe rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba môže byť zdrojom takejto rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, ak si zdravotný stav tejto osoby vyžaduje poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti počas prepravy do zdravotníckeho zariadenia alebo medzi zdravotníckymi zariadeniami, neodkladná preprava darcu ľudského orgánu alebo príjemcu ľudského orgánu, ak si ich zdravotný stav vyžaduje poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti počas prepravy, neodkladná preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu, ak by odklad ich prepravy mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu ľudského orgánu určeného na transplantáciu, a neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu, ak by odklad prepravy tohto ľudského orgánu mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu tohto ľudského orgánu.
V zmysle § 8 ods. 3 zák. č. 581/2004 Z. z., ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú zmluvu s príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná zdravotná starostlivosť, má nárok na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške ceny obvyklej v mieste a v čase jej poskytnutia.
V zmysle § 9 ods. 3 zák. č. 580/2004 Z. z. poistenec, ktorý nepodal prihlášku, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov; to neplatí ak ide o nepodanie prihlášky za maloletého poistenca.
Legislatívne zmeny a ich vplyv na rodinnoprávne konania
Vláda Slovenskej republiky aktívne pracuje na zlepšovaní právneho rámca rodinnoprávnych konaní. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, sa predkladá ako iniciatívny materiál, ktorý nadväzuje na priority, ktoré sú deklarované v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2021 - 2024.
Vláda Slovenskej republiky plánuje presadiť:
- Celoplošné zavedenie časových rámcov na rozhodovanie v jednotlivých veciach (dokedy má byť aká vec ukončená).
- Priebežné sledovanie po súdoch, agendách, sudcoch, pričom tieto údaje budú zverejnené.
- Dôsledné a férové vyvodzovanie subjektívnej zodpovednosti za prieťahy v konaní.
- Nástroje na obmedzenie dôvodov na objektívne prieťahy v konaní.
- Prísnu špecializáciu v rodinnoprávnej agende.
- Interdisciplinárny prístup pri rozhodovaní o dieťati za účasti psychológov, kolíznych opatrovníkov, sociálnych pracovníkov, mediátorov či znalcov.
- Širšie využívanie mimosúdneho riešenia.
- Pravidlo osobného vypočutia dieťaťa sudcom vo vhodne upravených priestoroch súdu s podporou pre náležitú metodológiu vypočutia dieťaťa, vrátane pravidla „do mesiaca prvé stretnutie s účastníkmi konania“.
Ochrana práv detí
V oblasti ľudských práv bude vláda Slovenskej republiky podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu. Vládny návrh zákona prispeje súčasne k posilneniu práv detí a ich rodičov, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky v článku 41 ods. 4.
Zmeny v Zákone o rodine
V článku IV sa vykonávajú zmeny v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o čiastkovú novelizáciu týkajúcu sa výlučne § 24 a vecne súvisiaceho § 62. Na základe uplatnenej zásadnej pripomienky Komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím sa navrhuje novelizovať aj ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o rodine.
Vláda Slovenskej republiky predpokladá komplexné prehodnotenie právnej úpravy vrátane jednotlivých inštitútov v súvislosti s pripravovanou rekodifikáciou, teda vykonanie komplexných zmien bude realizované v rámci nového Občianskeho zákonníka.
Spoločná osobná starostlivosť o dieťa
Základným cieľom zmien aktuálne navrhovaných v zákone o rodine je explicitné ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa ako ďalšia forma starostlivosti o dieťa (popri osobnej starostlivosti jedného z rodičov a striedavej osobnej starostlivosti).
Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t.j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje.
Vládny návrh zákona má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a rozchode, t. j. vytvoriť novú formu starostlivosti, ktorá môže byť v tomto smere pre konkrétne dieťa najvhodnejšia. V zmysle zákona o rodine sa výkon rodičovských práv má vykonávať v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a tejto požiadavke musí byť podriadené rozhodovanie súdu o forme osobnej starostlivosti.
Novelizácia osobitných právnych predpisov
V samostatných novelizačných článkoch III, V a VI sa vykonáva novelizácia osobitných právnych predpisov v gescii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, novelizácia zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a novelizácia zákonač. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevkua o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ide o premietnutie zavedenia novej formy osobnej starostlivosti o dieťa, ktorá je upravená v článku IV vládneho návrhu zákona t.j. spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o dieťa do právnych vzťahov pri poskytovaní štátnych sociálnych dávok.
Prideľovanie vecí v poručenskej agende
Navrhuje sa upraviť spôsob prideľovania vecí v poručenskej agende s cieľom mať jedného poručenského sudcu na všetky konania, ktoré sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa alebo jeho súrodencov. Cieľom je určenie jedného poručenského sudcu na dieťa až do dosiahnutia jeho plnoletosti, a to pre všetky typy poručenských konaní vrátane konania o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Náhodný výber sudcu bude zachovaný pri prvom výbere, teda v momente, kedy sa práva a povinnosti maloletého dieťaťa stali prvýkrát predmetom úpravy zo strany súdu. Tento sudca bude poznať rodinu, celú vec môže posudzovať komplexne a konanie viesť efektívnejšie. Pôjde o sudcu, ktorému napadne prvému vec týkajúca sa maloletého dieťaťa. Z hľadiska systematiky sa navrhuje začleniť túto úpravu do druhého dielu prvej hlavy prvej (všeobecnej) časti, ktorý pojednáva o „niektorých ustanoveniach o príslušnosti súdu“.
Konania podľa druhej časti prvej hlavy
Konania podľa druhej časti prvej hlavy sú konania v niektorých rodinnoprávnych veciach. V navrhovanom znení odseku 1 sa explicitne pamätá na konania, ktoré sa začali na návrh, ako aj na konania, ktoré súd začne bez návrhu ex offo.
V aplikačnej praxi je v súčasnosti možné, aby na niektorých súdoch (záleží to od úpravy v rozvrhu práce každého súdu) vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode konal iný sudca, ako ten, ktorý rozhoduje o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu. Preto sa navrhuje ustanoviť, že v konaniach podľa prvej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti sa na miestne príslušnom súde návrhy na začatie konania týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov budú prideľovať sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa tohto maloletého, alebo ak sa konanie začalo bez návrhu, sudcovi, ktorý začal prvé konanie v tejto veci. Ustanovenia o prideľovaní veci náhodným výberom sa nepoužijú.
Ak na miestne príslušnom súde nebude výnimočne možné postupovať týmto spôsobom, návrh na začatie konania sa v zmysle odseku 2 pridelí náhodným výberom. V praxi pôjde napríklad o situácie, ak dôjde k vylúčeniu sudcu, sudca už nebude pôsobiť na miestne príslušnom súde, sudca odíde do dôchodku. Tento mechanizmus prideľovania veci jednému sudcovi sa vzťahuje aj na konania o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Osobitná miestna príslušnosť súdov pre konania o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa § 124 ods. 1 zostáva touto úpravou nedotknutá.
Možnosť zastavenia konania začatého bez návrhu
Navrhuje sa doplniť do zákona nový § 23 ods. 3 s cieľom expressis verbis upraviť možnosť súdu zastaviť konanie, ktoré bolo začaté bez návrhu, ak pominú dôvody, na základe ktorých bolo konanie začaté.
Doručovanie zmien návrhu na začatie konania
Z platnej dikcie § 28 CMP vyplýva, že o každej zmene návrhu na začatie konania by malo byť rozhodnuté uznesením. Vo veciach, v ktorých súd môže začať konanie aj bez návrhu, a nie je v rozhodnutí viazaný návrhom, nemá táto zásada svoje opodstatnenie. Z tohto dôvodu sa explicitne navrhuje odlíšiť konania, ktoré možno začať len na návrh, tak, že v konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
tags: #ustavna #starostlivost #cudzinec #neodkladne #opatrenie