Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti (PN) predstavuje špecifickú situáciu, ktorá môže pre zamestnanca znamenať nielen zdravotné ťažkosti, ale aj riešenie otázok spojených s ukončením pracovného pomeru a súvisiacimi sociálnymi dávkami. Zákon o sociálnom poistení a Zákonník práce poskytujú zamestnancom v čase PN rôzne formy ochrany, a to z pohľadu zákazu výpovede, ako aj z hľadiska poskytovania dávky nemocenského, aj keď počas PN dôjde k zániku nemocenského poistenia.
V prípade ujmy na zdraví, či už v dôsledku pracovného úrazu, choroby z povolania alebo inej udalosti, vzniká poškodenému právo na náhradu škody. Jedným z týchto práv je aj právo na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Táto náhrada má kompenzovať pokles príjmu, ktorý poškodený utrpel v dôsledku nemožnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Cieľom tejto náhrady je kompenzovať rozdiel medzi príjmom, ktorý by poškodený mal, ak by k úrazu nedošlo, a príjmom, ktorý reálne dostáva po úraze. Strata na zárobku je finančná náhrada, ktorá sa poskytuje poškodenému v prípade, ak mu v dôsledku poškodenia zdravia klesol príjem zo zamestnania alebo podnikania.
Podmienky nároku na náhradu za stratu na zárobku
Základnou podmienkou pre vznik nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN je pokles zárobku v dôsledku poškodenia zdravia. Tento pokles musí byť priamym dôsledkom pracovnej neschopnosti spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania.
Nárok na náhradu straty na zárobku má poškodený v tom rozsahu, v akom vyššie uvedené dávky nedosahujú jeho bežný zárobok. Porovnáva sa teda bežný príjem pred úrazom a reálny príjem počas PN (náhrada + nemocenské). Poškodený nemá nárok na náhradu celej straty zárobku, ale iba na tú časť straty zárobku, ktorá nie je pokrytá dávkami sociálneho zabezpečenia alebo nemocenského poistenia.
Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti má poškodený aj v prípade, ak v čase vzniku škody nebol zamestnaný a nedosahoval žiadny zárobok, resp. iný príjem, nahradzujúci zárobok, ale poberal len podporu v nezamestnanosti. V takomto prípade musí preukázať, že po skončení pracovnej neschopnosti sa chcel stať osobou zárobkovo činnou, k čomu nedošlo len v dôsledku poškodenia jeho zdravia. Pri určení výšky nároku sa vychádza z pravdepodobného zárobku, ktorý by poškodený dosiahol, nebyť úrazu.
Výpočet náhrady za stratu na zárobku
Po skončení PN alebo pri invalidite sa náhrada za stratu zárobku určí rozdielom medzi priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a zárobkom dosahovaným po poškodení zdravia s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku.
Pri určení výšky nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti treba vychádzať z pravdepodobného zárobku, ktorý by poškodený dosiahol, nebyť úrazu.
Príklad výpočtu náhrady za stratu na zárobku:
Denný hrubý zárobok poškodeného v rozhodnom období bol vo výške 49 EUR/deň. Poškodený bol dôsledkom dopravnej nehody PN 388 dní. Za obdobie vyššie uvedenej PN bola poškodenému poskytnutá dávka z nemocenského poistenia vo výške 9.702 eur a náhrada mzdy vo výške 229,22 eur. Z uvedeného vyplýva, že priemerný príjem poškodeného by v období PN bol vo výške 19.012 eur. V rozhodnom období však mal poškodený príjem len vo výške 9.931,22 eur.
Ak zranenie pôsobí dlhodobé obmedzenia (napr. zníženie pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou osobou, prechod na menej platenú pozíciu), poškodený má nárok na dlhodobú náhradu, tzv. rentu. Tá môže byť vyplácaná mesačne ako doplatok k zníženiu príjmu, alebo ako jednorazové odškodnenie.
Príklad uplatnenia nároku na náhradu straty na zárobku po skončení PN:
Poškodený pracoval ako obchodný zástupca pre spoločnosť XX a v pracovnom pomere by naďalej zotrval, ak by nedošlo k poškodeniu jeho zdravia. V dôsledku zdravotných následkov však stratil spôsobilosť vykonávať dohodnutý druh práce, a preto bol nútený ukončiť pracovný pomer. Práceneschopnosť poškodeného trvala od XX do XX. Na základe odborného posudku o invalidite zo dňa XX bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. K rovnakému dátumu mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 550 EUR mesačne. V prípade, že by poškodený nebol nútený ukončiť pracovný pomer, naďalej by vykonával svoju pôvodnú prácu a poberal pravidelný príjem. Vzhľadom na trvalé zdravotné obmedzenie však stratil nielen svoju predchádzajúcu pracovnú pozíciu, ale jeho zdravotný stav mu neumožňuje, a ani do budúcna neumožní, opätovné uplatnenie sa na trhu práce. Poškodený tak zostáva „nezamestnaný“. Z uvedeného dôvodu si uplatňuje nárok na náhradu straty na zárobku po skončení PN nasledovne: Pred vznikom poškodenia zdravia dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 1.700 EUR. Jeho jediným súčasným príjmom je invalidný dôchodok v sume 550 EUR mesačne. Za obdobie od XX (dátum priznanie invalidného dôchodku) do XX by mu za bežných okolností vznikol nárok na mzdu v celkovej výške 40.000 EUR. V uvedenom období však poškodený reálne poberal len invalidný dôchodok v celkovej výške 12.000 EUR. Rozdiel medzi potencionálnym príjmom a skutočne dosiahnutým príjmom predstavuje zaostalú rentu v sume 28.000 EUR. Poškodenému zároveň vzniká nárok na náhradu straty na zárobku vo forme mesačnej renty vo výške 1.100 EUR od XX, a to až do zmeny pomerov.
Premlčanie nároku
Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 447 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí, pokiaľ nenastanú nové skutočnosti. Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku začína plynúť najneskôr po dni doručenia rozhodnutia o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty).
Právomoc Sociálnej poisťovne a súdov
Právomoc Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na výživu pozostalých, o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 5, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) nie je daná, lebo o týchto nárokoch rozhoduje vždy súd, a to i v prípadoch konaní o náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácani.
Rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, vzniknutých z pracovných úrazov alebo chorôb z povolania do 31. decembra 2003, patrí do právomoci súdu, aj keď nároky boli uplatnené po účinnosti zákona č. 463/2003 Z. z.
Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 463/2003 Z. z. o sociálnom po- istení v znení neskorších predpisov nevyplýva právomoc Sociálnej poisťovne rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za čas pred 1. januárom 2004.
Problémy s výpočtom náhrady za stratu na zárobku
Okresný súd Košice I vyjadril pochybnosti o ústavnosti súčasného spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku počas PN, ktorý je upravený v § 446 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto súdu sa súčasný spôsob výpočtu výrazne odkláňa od zásady, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Súd argumentuje tým, že výška náhrady za stratu na zárobku je podstatne nižšia ako reálne spôsobená ujma na zárobku.
Príklad ilustrujúci problém s výpočtom:
Poškodený s priemerným mesačným zárobkom 2.053,- € bol práceneschopný 44 dní. Jeho strata na zárobku počas PN predstavovala 3.569,- €. Sociálna poisťovňa mu vyplatila dávky z nemocenského poistenia vo výške 403,- €. Podľa súčasného spôsobu výpočtu má poškodený nárok na náhradu za stratu na zárobku len vo výške 375 €. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.07.2004 by bola výška náhrady 3.166,- €.
Ústavný súd SR prijal dňa 10.10.2018 nález, číslo ÚS 10/2016 - 53, v ktorom konštatoval, že ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka (pôvodný spôsob výpočtu straty na zárobku nie je v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy SR. Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nesúditeľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Predmetom ochrany podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR je len „existujúci majetok“, avšak na základe judikatúry Ústavného súdu pod tento pojem možno zahrnúť tiež majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, na základe ktorých môže sťažovateľ tvrdiť, že má prinajmenšom „legitímnu nádej“ na ich zhodnotenie. Zárobkom je potrebné rozumieť odmenu za prácu, transformáciu potenciálu pracovnej sily do majetkovej podoby. V zárobku sa prejavuje hospodárska výkonnosť pracujúceho. Odmena za prácu sa stáva súčasťou majetkovej podstaty a zväčšuje majetkový substrát zárobkovo činnej osoby. Preto nárok v napadnutom ustanovení má majetkovú podobu. Legitímne očakávanie nadobudnutia majetku v prípade, ak došlo k strate na zárobku v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti je predmetom ochrany ústavného práva poškodeného vlastniť majetok. V záujme rešpektovania práva poškodeného vlastniť majetok je preto dôvodné požadovať aby nárok na náhradu zárobkovej straty za obdobie pracovnej neschopnosti bol uspokojovaný v kvantite blížiacej sa zárobku, ktorý by poškodený dosiahol nebyť pracovnej neschopnosti vyplývajúcej z poškodenia jeho zdravia protiprávnym konaním.
Ústavný súd konštatoval, že napadnuté ustanovenie o spôsobe výpočtu straty na zárobku nerešpektuje požiadavku, aby nárok poškodeného bol uspokojený v súlade s princípom plnej náhrady skutočnej škody. Preto § 446 Občianskeho zákonníka nedovolene poškodzovalo vlastnícke právo poškodeného, ktorého predmetom je legitímna nádej v podobe pohľadávky na náhradu straty na zárobku voči škodcovi. Dňom vyhlásenia tohto nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov stratilo ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka o spôsobe výpočtu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti účinnosť.
Sila Zloženého Úročenia + RÝCHLE PRÍKLADY
Zánik nároku na úrazovú rentu
Nárok na úrazovú rentu, ktorá bola priznaná poškodenému zamestnancovi v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z. z., v zmysle § 89a tohto zákona zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Ustanovenie § 89a zák. č. 461/2003 Z. z. o zániku nároku na úrazovú rentu sa však nevzťahuje na úrazovú rentu, ktorá bola podľa § 272 ods. 3 tohto zákona prekvalifikovaná z náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, na ktorú vznikol nárok pred 1. januárom 2004.