Inštitút trov konania prešiel v posledných rokoch významnými zmenami, najmä v súvislosti s prijatím Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý nahradil predošlý Občiansky súdny poriadok (OSP). Cieľom týchto zmien bolo zjednodušiť a zefektívniť právnu úpravu a odstrániť inštitúty, ktoré sa v praxi neosvedčili. Napriek tomu však stále pretrvávajú diskusie a problémy v aplikácii, najmä pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia.
Čo sú trovy konania?
V civilnom procese sú trovy konania definované ako preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Ide o náklady vedenia sporu na strane žalobcu, žalovaného, ich zástupcov a iných osôb zúčastnených na konaní.
Medzi najtypickejšie trovy konania patria:
- Súdny poplatok (s výnimkou neúčelne vynaložených poplatkov).
- Odmena a náhrady advokáta.
- Cestovné, stravné a výdavky na ubytovanie.
- Trovy dokazovania.
V obchodných záväzkových vzťahoch má veriteľ navyše nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Vyčíslovanie trov právneho zastúpenia a advokátska tarifa
Dlhodobo prebieha diskusia o správnosti mechanickej aplikácie advokátskej tarify pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia. Martin Magál a Róbert Vícen vo svojom článku "Je mechanická aplikácia tarifnej odmeny pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia v súlade so zákonom?" argumentujú, že ustálená prax slovenských súdov vyčíslovať trovy právneho zastúpenia mechanickou aplikáciou advokátskej tarify nemá oporu v zákone. Podľa autorov by súdy nemali vo všetkých prípadoch striktne dodržiavať tarifu, ale mali by náhradu trov za určitých okolností prispôsobovať sumám reálne zaplateným advokátovi.
František Sedlačko sa k tejto téze vyjadril, že súdy v tejto súvislosti dlhodobo a štandardne uplatňujú princíp účelnosti. Podľa neho je tarifná odmena považovaná za štandardnú hodnotu právnych služieb, od ktorej sa odvíja jej "svätá" účelnosť. Ak klient zaplatí vyššiu odmenu, súd ju v časti prevyšujúcej tarifu považuje za neúčelnú s odôvodnením, že advokát by musel poskytnúť služby za tarifnú odmenu, ak by nedošlo k dohode na vyššej sume. Martin Magál oponuje, že tento "mýtus" bol rozbúraný v roku 1990 zavedením zmluvnej odmeny, kedy advokáti a klienti čoraz častejšie vnímajú hodnotu účelne vynaložených právnych služieb cez zmluvne stanovenú výšku, často na báze hodinovej sadzby. Tvrdí, že by súdy mali prejsť od jednoduchého, ale arbitrárneho systému paušalizácie k spravodlivejšej analýze účelnosti skutočne vynaložených výdavkov.
Pojem "sadzobník" v kontexte OSP a CSP
Milan Hlušák nesúhlasí s názorom autorov, že odkaz na sadzobníky v §151(5) OSP stratil svoje opodstatnenie po roku 1990. Argumentuje, že hoci súčasná vyhláška nepoužíva pojem sadzobník, používa pojem "tarifná sadzba", a keďže sadzobník je listina s určenými sadzbami, druhá hlava vyhlášky je de facto takým sadzobníkom. Navyše, tarifa a sadzobník sú synonymá. Zmysel odkazu je podľa neho dôležitejší ako forma.
Martin Magál však namieta, že v čase vzniku OSP odkaz na sadzobník znamenal priznanie "skutočných" trov, teda odmeny, ktorá sa vtedy vždy platila podľa sadzobníka. V súčasnosti však paradoxne rovnaký odkaz vedie k opačnému efektu, keďže priznávané trovy sa často diametrálne líšia od "skutočných" trov v dôsledku bezbrehej aplikácie tarify.
Dôsledky zmeny v priznávaní trov
Zmena v prístupe súdov k priznávaniu náhrady trov právneho zastúpenia by mohla mať významné dôsledky. Martin Magál upozorňuje, že by to viedlo k väčšiemu počtu víťazov medzi klientmi a väčšiemu počtu porazených medzi advokátmi. Množina advokátov, ktorí žijú z uplatňovania tarifnej odmeny vyššej ako reálne zaplatená odmena klientom, je početnejšia ako množina advokátov, ktorí by zložité spory "bez hodnoty" boli nútení robiť za tarifnú odmenu. Domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska je popieranie reality fungovania trhu právnych služieb neudržateľné a súdy budú skôr či neskôr nútené považovať za účelne vynaložené trovy len tie, ktoré sa klient naozaj zaviazal zaplatiť, a ich výška je obhájiteľná s ohľadom na priemernú trhovú cenu služieb v porovnateľných veciach. To by podľa neho narušilo biznis modely advokátov, ale bolo by to spravodlivejšie a pozitívnejšie pre dojem klientov z práce advokátov.
Milan Hlušák však vyjadruje obavy z aplikácie "priemerných trhových cien", keďže si nevie predstaviť, ako by sa takáto cena zisťovala a trhové ceny môžu byť deformované. Preferuje tarifu, ktorá by zohľadňovala nielen hodnotu sporu, ale aj iné faktory, pričom by súd mal mať možnosť upraviť náhradu trov na "rozumnú" úroveň. Tarifa navyše plní úlohu predvídateľnosti, čo je dôležité pre účastníkov konania.
Praktické aspekty vyčíslovania trov
František Sedlačko nastoľuje viaceré praktické otázky, ak by súdy namiesto tarify priznávali náhradu trov podľa reálne zaplatenej sumy:
- Kto posúdi objektívnu adekvátnosť výšky odmeny advokáta?
- Na základe akých predvídateľných kritérií?
- Ako sa vysporiadať s regionálnymi rozdielmi cien právnych služieb?
- Ako zabrániť špekuláciám a "náhle sa objavujúcim" zmluvám o poskytovaní právnych služieb s vysokými sumami?
- Ako zabezpečiť predvídateľnosť výrokov o náhrade trov konania pre klientov?
- Ako objektívne zabezpečiť princíp rovnosti účastníkov?
František Sedlačko tiež argumentuje, že tvrdenie o intenzívnom výskyte hodinovej odmeny v advokátskej praxi platí len pre selektívnu vzorku kancelárií v Bratislave a korporátnu agendu pre zahraničných klientov, nie pre väčšinu advokácie na Slovensku. Priznávanie spravodlivej náhrady trov je podľa neho vznešená myšlienka, ale v praxi vyznieva utopisticky.
Tabuľka 1: Porovnanie prístupov k vyčíslovaniu trov právneho zastúpenia
| Kritérium | Tradičný prístup (Tarifa) | Navrhovaný prístup (Skutočné trovy) |
|---|---|---|
| Predvídateľnosť | Vysoká (štandardizované sadzby) | Nízka (závisí od dohody a trhu) |
| Spravodlivosť | Môže byť arbitrárna a odtrhnutá od reality | Potenciálne vyššia, ale problematická pri posudzovaní |
| Administratívna náročnosť | Nízka (mechanická aplikácia) | Vysoká (posudzovanie účelnosti, regionálnych rozdielov, prevencia špekulácií) |
| Vplyv na advokátov | Výhodný pre advokátov žijúcich z tarifnej odmeny | Naruší biznis modely, ale zdlhodobého hľadiska spravodlivejšie |
| Vplyv na klientov | Často platia viac, než sa im prizná | Potenciálne vyššia náhrada skutočných trov |
Zásady rozhodovania o náhrade trov konania
O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to aj bez návrhu. Súd určí pomer náhrady trov konania percentom alebo zlomkom. Následne o výške náhrady trov konania rozhoduje vyšší súdny úradník (VSÚ) samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Zásada úspechu vo veci
V sporovom konaní platí ohľadom trov konania zásada úspechu vo veci, tzn. že úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane (§ 142 ods. 1 O.s.p., dnes § 255 CSP). Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť nasledovne:
- Prizná náhradu všetkých účelne vynaložených trov účastníkovi s plným úspechom.
- Náhradu trov konania pomerne rozdelí alebo vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ak mal účastník úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
- Môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
- Môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal úspech len čiastočný, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
Ústavný súd vyslovil, že arbitrárne - neodôvodnené rozhodnutie súdu o nepriznaní trov konania predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva vlastniť majetok.
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
Ďalšou zásadou pre priznanie náhrady trov konania je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v § 256 CSP. Podľa tohto ustanovenia, ak bolo konanie zastavené, súd prizná náhradu trov konania tej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila. Späťvzatie žaloby je spravidla považované za zavinené zastavenie konania.
V súvislosti s mimosúdnymi dohodami o neuplatňovaní trov konania vzniká otázka, či na ne môže súd prihliadať. Podľa názoru niektorých odborníkov, znenie CSP neumožňuje súdu prihliadať na takúto mimosúdnu dohodu, keďže súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania bez návrhu.
Osobitné dôvody hodné zreteľa
Súd môže výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 OSP). Takéto dôvody môžu byť napríklad sociálna situácia účastníka. Aplikácia § 150 OSP len s poukazom na predmet konania nie je vecne správna.
Trovy v trestnom konaní
V trestnom konaní upravuje problematiku trov šiesta časť Trestného poriadku. Otázka náhrady účelne a preukázateľne vynaložených trov obhajoby obvineného je však nedostatočne upravená. Hoci § 119 ods. 4 Trestného poriadku sa tejto otázky dotýka, neuvádza, kedy, ako a kým majú byť takto vynaložené náklady obvinenému nahradené.
Ak je obžalovaný právoplatne oslobodený spod obžaloby alebo trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené, nemôže sa v trestnom procese domôcť náhrady trov konania. Na refundáciu nákladov vynaložených na obhajcu, ktoré sa zásadne pohybujú v tisícoch eur, musí iniciovať civilné konanie v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Tento postup však predlžuje proces získania náhrady na niekoľko mesiacov až rokov.
Súčasná právna úprava náhrady trov trestného konania je považovaná za rozpornú s právom na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a právom na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Je diskutabilné, v akých prípadoch by mal obvinený mať nárok na náhradu trov obhajoby (napríklad pri zastavení trestného stíhania pre nepríčetnosť, neprípustnosť alebo premlčanie).
Vybrané judikáty a špecifické prípady
-
Účelnosť trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k dovolaniu
Za účelné nemusia byť považované trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k dovolaniu, pokiaľ v porovnaní s vyjadreniami v základnom konaní neobsahujú nové okolnosti.
-
Účelnosť odmeny advokáta v prípade zastúpenia právnickej osoby zamestnávajúcej právnikov
Názor, že nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má vlastný právny útvar, je v rozpore s princípom rovnosti účastníkov.
-
Náhrada trov konania pri prejednávaní viacerých vecí v spoločnom konaní
Ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania sa každá z týchto vecí považuje za samostatnú. Samostatne sa posudzuje miera úspechu a neúspechu účastníkov.
-
Náhrada odmeny advokáta v rámci trov konania pri formulárových žalobách
Typový spôsob uplatnenia pohľadávky môže byť dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale "parazitovanie na drobných pohľadávkach", čo je zneužitím práva na zastúpenie advokátom.