Telesné postihnutie je charakterizované značnou heterogénnosťou a predstavuje jednu zo špeciálno-pedagogických špecializácií. Z hľadiska edukácie je dôležité triedenie na vrodené a získané formy postihnutia. Vzdelávanie telesne postihnutých jedincov je kľúčové pre ich úspešnú socializáciu a integráciu do spoločnosti.
Telesne postihnutý jedinec je definovaný ako osoba s chybou pohybového a oporného ústrojenstva alebo poškodením nervového ústrojenstva, ktoré sa prejavuje porušenou hybnosťou, alebo ako jedinec v stave choroby či zdravotného oslabenia. Tieto tri skupiny postihnutých jedincov sa často prekrývajú a nie je možné ich vždy presne ohraničiť.
Druhy a príčiny telesného postihnutia
Pedagogika telesne postihnutých skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva a jedincov so zmenami v zdravotnom stave. Predmetom jej záujmu sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.
Telesné postihnutie môže byť vrodené alebo získané. Vrodené postihnutia vznikajú na základe porúch vývinu zárodku počas prvých týždňov tehotenstva. Získané postihnutia vznikajú v dôsledku úrazu, zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a pod.
Vrodené telesné postihnutia
Detská mozgová obrna (DMO) je najčastejšou príčinou telesného postihnutia a spôsobuje poruchu hybnosti. Môže vzniknúť v dôsledku perinatálnych (pôrodných) činiteľov, ako je nedostatok kyslíka. Ďalšou skupinou vrodených postihnutí sú dysmélie, ktoré predstavujú poruchy vo vývine končatín. Dochádza k nim medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších činiteľov ako žiarenie, lieky či nedostatok kyslíka. Medzi druhy dysmélií patria amélia (chýbanie celej končatiny) a fokomélia (tzv. tulenia ruka, chýbanie ramena i predlaktia).
Rázštep chrbtice je ďalším vrodeným postihnutím, pri ktorom dochádza k porušeniu uzáveru embryonálnej neurálnej trubice. Príčinou vzniku sú dedičnosť, exogénne činitele (lieky, hormonálne poruchy, nedostatok vitamínov) a vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva.
Získané telesné postihnutia
Telesné postihnutie môže vzniknúť aj v dôsledku amputácie končatiny, ktorá môže byť spôsobená úrazmi (dopravné, pracovné, v domácnosti), zhubnými nádormi alebo chorobnými zmenami končatín z cievnych či metabolických príčin. Anatomické straty sa nahrádzajú protézami.
Medzi získané postihnutia patria aj svalové ochorenia, ako je progresívna svalová dystrofia, spôsobená chromozómovou poruchou. Perthesova choroba, ktorej pôvod nie je známy, poškodzuje hlavicu stehennej kosti, čo vedie k deformácii a obmedzeniu pohybu.
Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením môžu vzniknúť aj v dôsledku úrazov miechy, ktoré sprevádza znížená alebo úplná imobilita, parézy, plégie, problémy s ovládaním zvieračov, dýchaním a príjmom potravy. Úrazy mozgu (otras mozgu, pomliaždenie, krvácanie) tiež patria do tejto kategórie.
Vzdelávanie telesne postihnutých
Vzdelávanie telesne postihnutých jedincov je komplexný proces, ktorý má zásadný vplyv na ich socializáciu. Vzdelávací systém na Slovensku umožňuje telesne postihnutým žiakom získať vzdelanie všetkých stupňov, pokiaľ s telesným postihnutím nie je spojené aj postihnutie mentálne, ktoré by vyžadovalo vzdelávanie na úrovni osobitnej školy.
Pre telesne postihnutých žiakov sa zriaďujú špeciálne školy, ako základná škola pre telesne postihnutých, stredné odborné učilištia a stredné odborné školy. Tieto školy sa môžu zriaďovať aj pri domovoch sociálnych služieb. Pre žiakov s viacerými chybami, vrátane zmyslových a telesných postihnutí, existujú osobitné školy a praktické školy.
Organizácia vzdelávania a počty žiakov
Základné školy pre telesne postihnutých majú prípravný ročník a 9 ročníkov. Počet žiakov v triedach je limitovaný, napríklad v prípravnom ročníku a na prvom stupni môže byť najviac osem žiakov, na druhom stupni najviac desať. V triedach s ležiacimi žiakmi je maximálny počet šesť žiakov. V triedach stredných škôl pre telesne postihnutú mládež je to najviac dvanásť žiakov.
Výchova a vzdelávanie telesne postihnutých žiakov prebieha podľa Štátneho vzdelávacieho programu, prostredníctvom špeciálnych vzdelávacích programov. Žiaci so špecifickými vývinovými poruchami, ťažkým mentálnym postihnutím, autizmom alebo viacerými chybami sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov.
Princípy a ciele edukácie telesne postihnutých
Cieľom pedagogiky telesne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s telesným postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti. Základnými princípmi špeciálnej výchovy sú "Najprv poznaj, potom vychovávaj" a "Nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutého".
Osobitosti edukácie telesne postihnutých
Špecifické postavenie má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie a je zameraná na rozvoj jemnej a hrubej motoriky, koordináciu pohybových návykov. Dôležité sú zásady rešpektovania prirodzeného vývinu, reflexnosti a rytmizácie. Pohybová výchova pomáha uvoľňovať svalové napätie a aktivizuje dieťa.
Edukácia sa zameriava aj na rozvoj poznávacích procesov (vnímanie, pamäť, pozornosť, myslenie), psychických procesov a sebaobslužných návykov (stolovanie, obliekanie, hygiena). Rozvíjajú sa aj výtvarné a hudobné schopnosti, ktoré prispievajú k celkovému rozvoju osobnosti.
Kľúčovou súčasťou je výchova k citovej a sociálnej adaptácii, posilňovanie pocitu istoty, rozvíjanie vzťahu ku kolektívu a pestovanie lásky a sympatie k človeku. Dôležitá je aj výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie.
Socializácia telesne postihnutých
Socializácia telesne postihnutých je komplexný a neustály proces, ktorého cieľom je zapojenie jednotlivca so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Zahŕňa rozvoj sociálnych zručností, sebaúcty, nezávislosti a aktívnej účasti na živote komunity.
V špeciálnej pedagogike sa socializácia chápe ako zapojenie individua do ľudského spoločenstva po stránke pracovnej, spoločenskej a subjektívnej. Je podmienená sociabilitou - schopnosťou a snahou vytvárať a pestovať medziľudské vzťahy.
Stupne socializácie osôb s postihnutím
Rozlišujeme tieto stupne socializácie:
- Adaptácia: Osoba postihnutá poruchou sa dokáže zapojiť do spoločnosti po všetkých stránkach, ale len za určitých pomocných opatrení.
- Utilita: Postihnutý jedinec sa zapája iba pod dohľadom a s pomocou druhých ľudí, čím dosiahne určitý stupeň pracovnej použiteľnosti a spoločenského uplatnenia.
- Integrácia: Najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí, kde sa stáva nezávislým a samostatným.
- Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia, odkázanosť na celoživotnú starostlivosť.
Sociálna a komplexná rehabilitácia
Sociálna rehabilitácia je kľúčovou cestou k nezávislejšiemu životu osôb s telesným postihnutím. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a aktívnejšie participovať na jej živote. Cieľom je aktivizovať vnútorné schopnosti na prekonanie osobných a sociálnych dôsledkov postihnutia a dosiahnuť čo najvyšší stupeň samostatnosti.
Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný proces, ktorého cieľom je minimalizovať dôsledky zdravotného postihnutia. Zahŕňa liečebnú, sociálnu, pedagogickú a pracovnú rehabilitáciu.
- Liečebná rehabilitácia: Súbor opatrení na dosiahnutie optimálnej funkčnej zdatnosti (fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia).
- Sociálna rehabilitácia: Nácvik zručností smerujúcich k samostatnosti a sebestačnosti s cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie.
- Pedagogická rehabilitácia: Špecifické pedagogické činnosti zamerané na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania.
- Pracovná rehabilitácia: Nácvik pracovných návykov a zručností na získanie vhodného pracovného miesta.
Inštruktor sociálnej rehabilitácie - referencia absolventky kurzu VaV
Technické prostriedky a pomôcky
Technologické pomôcky zohrávajú významnú úlohu pri rozvoji schopností detí s postihnutím. Ovládače umožňujú jednotlivcom s VNP (viacnásobným postihnutím) dosahovať stimuly a kontrolovať ich, učiac sa princíp príčiny a následku. Komunikátory slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jedincov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania.
Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti (multisenzorické prostredia) stimulujú všetky zmysly a umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať podnety a získavať spätnú väzbu.
Bariéry socializácie telesne postihnutých
Napriek snahám o integráciu a inklúziu, telesne postihnutí stále čelia mnohým bariéram:
- Architektonické bariéry: Nedostupnosť budov a verejných priestranstiev.
- Komunikačné bariéry: Nedostupnosť informácií v prístupných formátoch.
- Sociálne bariéry: Negatívne postoje, predsudky a diskriminácia.
- Ekonomické bariéry: Nedostatočné príležitosti na zamestnanie a nízke príjmy.
Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom často zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky, čo sa prejavuje v pretrvávajúcich architektonických bariérach a nedostatočne riešených bezbariérových prístupoch.
Viacnásobné postihnutie (VNP)
Viacnásobné postihnutie je definované ako súčinnosť dvoch a viacerých postihnutí, ktoré vytvárajú novú kvalitu postihnutia. Rozlišuje sa ľahké a ťažké viacnásobné postihnutie.
Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť relatívne samostatný život a integráciu do spoločnosti s minimálnou podporou. Edukácia môže prebiehať aj v bežnej škole.
Ťažké viacnásobné postihnutie: Dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych zariadeniach a cieľom je dosiahnuť aspoň perspektívu samostatného fungovania v elementárnych situáciách.
Príčiny VNP sú heterogénne a často pôsobia už v štádiu prenatálneho vývinu (infekcie, intoxikácie, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy).
Špeciálnopedagogická diagnostika VNP je zameraná na identifikáciu, analýzu a hodnotenie prejavov jednotlivca v kľúčových oblastiach osobnosti. Je súčasťou multidisciplinárnej diagnostiky.
tags: #vychova #a #prevychova #telesne #postihnutych