Dovolenka je dôležitou súčasťou pracovného života každého zamestnanca. Slúži na oddych a regeneráciu, a preto je dôležité vedieť, aké sú vaše práva a povinnosti v súvislosti s ňou, najmä počas práceneschopnosti (PN). Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o nároku na dovolenku počas PN, ako aj o preplatení nevyčerpanej dovolenky pri skončení pracovného pomeru, so špecifickým zameraním na situáciu, keď PN vzniká z dôvodu choroby z povolania.
Na dovolenku má nárok každý zamestnanec, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, či už na plný alebo čiastočný úväzok. Ak pracujete na dohodu o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov alebo dohode o pracovnej činnosti, nárok na dovolenku vám nevzniká.
Výpočet nároku na dovolenku
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Ak pracujete 5 dní v týždni, máte nárok na 20 dní dovolenky ročne. Zamestnanci, ktorí dosiahli vek 33 rokov, majú nárok na 5 týždňov dovolenky, teda 25 dní ročne.
Nárok na dovolenku vzniká, ak váš pracovný pomer trvá nepretržite celý kalendárny rok a odpracujete aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa. Ak váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočíta sa vám pomerná časť dovolenky. Aby ste však u svojho zamestnávateľa „nemuklovali“ celý prvý rok v kuse bez dovolenky, v Zákonníku práce je definovaná aj dovolenka za pomernú časť kalendárneho roka.
Okrem základnej výmery dovolenky za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný poskytnúť pri určitých prácach aj dodatkovú dovolenku, a to v dĺžke jedného týždňa. Nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé.
Dovolenka počas práceneschopnosti (PN)
Počas PN sa dovolenka automaticky nekráti. Podľa § 109 a 113 Zákonníka práce platí, že ak zamestnanec v kalendárnom roku neodpracuje aspoň 60 dní z dôvodu PN, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za každý mesiac neodpracovaný viac ako 100 pracovných dní o 1/12. Dôležité: Zamestnávateľ vám nemôže nariadiť čerpanie dovolenky počas PN a ani vy si ju nemôžete vybrať, pretože ste práceneschopný. Dovolenku je možné čerpať až po ukončení PN, ak to stihnete do skončenia pracovného pomeru.
Krátenie dovolenky počas PN z dôvodu choroby z povolania
Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobrovoľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže (nie je povinný) krátiť dovolenku. Zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok. Ak je zamestnanec práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, nárok na dovolenku sa mu nekráti. V prípade bežnej práceneschopnosti sa nárok kráti po 100 zameškaných pracovných dňoch o 1/12 a ďalej o 1/12 za každých ďalších 21 dní neprítomnosti.
Pri krátení dovolenky sa uplatňuje zásada, že dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku (§ 109 ods. 7 Zákonníka práce). Podľa všeobecného pravidla vzniká dôvod na krátenie dovolenky, ak zamestnanec zamešká v danom roku aspoň 100 pracovných dní (iný postup krátenia upravuje Zákonník v ust. § 109 ods. 4).
Ak zamestnávateľ už určil rozsah dovolenky, na ktorý vznikol zamestnancovi nárok za príslušný kalendárny rok, vypočíta počet dní, ktoré sa na účely dovolenky nepovažujú za výkon práce. Ide o pracovné dni, ktoré zamestnanec „zameškal“ v príslušnom kalendárnom roku a ktoré môžu mať dopad na krátenie dovolenky. Ak bude počet zameškaných dní aspoň 100, zamestnávateľ môže pristúpiť ku kráteniu dovolenky, na ktorú vznikol zamestnancovi nárok za príslušný kalendárny rok. Do zameškaných dní sa započíta doba, ktorá sa na účely dovolenky nepovažuje za výkon práce bez ohľadu na to, či trvala v kuse 100 dní, alebo to boli dni tohto obdobia nasčítané za celý kalendárny rok.
Ak zamestnanec zamešká viac ako 100 pracovných dní, k ďalšiemu kráteniu dovolenky môže zamestnávateľ pristúpiť už po nazbieraní ďalších 21 zameškaných dní, t. j. spolu bude zameškaných 121 pracovných dní atď.
Pracovní úrazy - odškodnění a nároky
Príklad krátenia dovolenky pri PN
Praktický príklad: Pracujete od 1.1.2024, ale 20.5.2024 začne vaša práceneschopnosť, pretože ste si zlomili nohu. Táto PN skončí až 23.12.2024. Je zrejmé, že 60 dní ste odpracovali a potrebujete vedieť, koľko dní ste neodpracovali v uvedenom období - je to 156 dní. To znamená, že váš celoročný nárok na dovolenku môže byť krátený za prvých 100 dní o 1/12 a vo zvyšných 56 dňoch je 21 dní dvakrát, čo je 3/12. V prepočte na dni je to 20/12×3=5 dní alebo 25/12×3=6,5 dňa.
Poukázaný problém: Na PN som nastúpila 15. februára 2024 a táto PN trvá naďalej. Prvé zistenie choroby z povolania bolo dňa 3. júla 2024. Ide o to, že za minulý rok mi ostala dovolenka 27,5 dňa. Pokiaľ viem, tak pri uznaní choroby z povolania sa dovolenka nekráti a zaujímalo by ma, či mi vznikol nárok na dovolenku aj za tento rok, keďže PN je dôvodom choroby z povolania.
- Mám nárok si vyčerpať dovolenku za rok 2024 (27,5 dňa)?
Ak ide o dovolenku za minulý rok, ktorá sa prenáša do tohto roka, a vaša súčasná PN je dôsledkom choroby z povolania, nárok na dovolenku sa vám nekráti. Zamestnávateľ je povinný vám ju poskytnúť. Ak ju zamestnávateľ neurčí najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môžete určiť sami.
- Vznikol mi nárok na dovolenku aj za tento rok, aj keď som PN kvôli chorobe z povolania? Ak áno, koľko dní to je napríklad do 1. septembra 2025?
Áno, aj za tento rok vám vzniká nárok na dovolenku, pretože PN z dôvodu choroby z povolania sa na účely krátenia dovolenky nepovažuje za dôvod na krátenie. Váš nárok sa bude počítať štandardne podľa odpracovaných dní. Konkrétny počet dní do 1. septembra 2025 závisí od trvania vášho pracovného pomeru a vášho veku (či máte nárok na 4 alebo 5 týždňov dovolenky ročne).
Pre presný výpočet je potrebné vedieť, či máte nárok na 4 alebo 5 týždňov dovolenky ročne (t.j. či ste dosiahli vek 33 rokov) a koľko mesiacov v roku 2025 budete ešte v pracovnom pomere. Ak by ste mali nárok na 25 dní dovolenky ročne a váš pracovný pomer by trval do 1. septembra 2025, znamenalo by to 8 celých mesiacov v roku 2025. V takom prípade by bol pomerný nárok 25 dní / 12 mesiacov * 8 mesiacov = 16,66 dňa, čo sa zaokrúhľuje na 16,5 dňa.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky pri skončení pracovného pomeru
Nevyčerpaná dovolenka sa prenáša do nasledujúceho roka a musí byť vyčerpaná najneskôr do 30. júna, inak má zamestnanec právo rozhodnúť o termíne jej čerpania sám. Zamestnanec má možnosť si dovolenku vyčerpať počas výpovednej lehoty. Ak to nie je možné, zamestnávateľ je povinný nevyčerpanú dovolenku preplatiť.
Ak si nemôžete vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Podľa § 116 Zákonníka práce platí, že ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca (napríklad práceneschopnosť), zamestnávateľ je povinný mu za nevyčerpanú dovolenku poskytnúť náhradu mzdy pri skončení pracovného pomeru. Dôležité: Pri preplatení nevyčerpanej dovolenky z dôvodu skončenia pracovného pomeru zákon hovorí o štyroch týždňoch dovolenky (§ 116 ods. 3 Zákonníka práce).
Ako postupovať pri skončení pracovného pomeru a nevyčerpanej dovolenke?
- Skontrolujte si výplatnú pásku: Po skončení pracovného pomeru si skontrolujte výplatnú pásku a uistite sa, že vám bola preplatená nevyčerpaná dovolenka.
- Písomná žiadosť: V prípade, že vám dovolenka nebude preplatená, obráťte sa na zamestnávateľa s písomnou žiadosťou o preplatenie.
- Zdôvodnenie: Vyžiadajte si od zamestnávateľa písomné zdôvodnenie, prečo tvrdí, že vám žiadna dovolenka neostáva.
- Inšpektorát práce: V prípade, že zamestnávateľ odmieta preplatiť vám dovolenku, môžete sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce.
Skončenie pracovného pomeru z dôvodu choroby z povolania
V prípade, že vám zamestnávateľ oznámil, že po ukončení PN pre vás nemá náhradnú prácu a pravdepodobne s vami ukončí pracovný pomer, je dôležité vedieť, na čo máte nárok.
- Ak by mi dali výpoveď, aké ukončenie pracovného pomeru mám očakávať a na čo si dať pozor? Viem, že je nárok pri chorobe z povolania na odstupné 10 mesiacov. Na aké paragrafy si mám dať pozor? A je tam nárok na odstupné aj za odpracované roky?
Ak dôjde k ukončeniu pracovného pomeru z dôvodu, že pre vás zamestnávateľ nemá náhradnú prácu pre vašu zdravotnú nespôsobilosť spôsobenú chorobou z povolania, ide o výpoveď zo strany zamestnávateľa. V tomto prípade je mimoriadne dôležité, aby bol dôvod výpovede správne formulovaný v súlade so Zákonníkom práce (§ 63 ods. 1 písm. c) alebo b), ak stratíte zdravotnú spôsobilosť na výkon práce). Pre vás je kľúčové, aby v dokumentoch bolo uvedené, že pracovný pomer sa končí z dôvodu choroby z povolania, pretože len tak vám vznikne nárok na zvýšené odstupné.
Na čo si dať pozor:
- Dôvod výpovede: Uistite sa, že v písomnej výpovedi je jednoznačne uvedené, že dôvodom je vaša choroba z povolania a že pre vás zamestnávateľ nemá náhradnú prácu, prípadne ste stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
- Odstupné: Pri skončení pracovného pomeru z dôvodu choroby z povolania, za ktorú zodpovedá zamestnávateľ, máte nárok na odstupné vo výške najmenej desaťnásobku vášho priemerného mesačného zárobku. Nárok na odstupné za odpracované roky, resp. jeho výška, je zahrnutá práve v tomto desaťmesačnom odstupnom a nezapočítava sa osobitne. Ide o špecifický prípad odstupného, ktoré je oveľa vyššie ako bežné odstupné pri iných dôvodoch výpovede.
- Paragrafy: Venujte pozornosť § 76 ods. 3 a 4 Zákonníka práce, ktoré upravujú nárok na odstupné a odchodné. Váš prípad spadá pod ustanovenia týkajúce sa skončenia pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
- Lekársky posudok: Kľúčový bude lekársky posudok potvrdzujúci chorobu z povolania a vaša nespôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
- Výpočet priemeru mzdy pri výpočte odstupného sa bude počítať z akého príjmu?
Priemerný zárobok na účely výpočtu odstupného sa vypočítava „zo mzdy zaúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.“ Časovo je obdobie definované ako kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa odstupné vypláca. Ak by sa pracovný pomer skončil napríklad v treťom štvrťroku (júl-september), rozhodujúcim obdobím by bol druhý štvrťrok (apríl-jún). Mzdárky vypočítajú priemernú hodinovú mzdu tak, že podelia výšku vašej hrubej mzdy počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Následne zistený priemerný hodinový zárobok vynásobia počtom hodín zodpovedajúcim vašej pracovnej dobe za desať mesiacov.
Dôležité je, že sa bude vychádzať z vášho priemerného zárobku pred vznikom PN, ak by PN ovplyvnila výšku vášho zárobku v rozhodujúcom období. V prípade dlhodobej PN sa spravidla používa pravdepodobný zárobok, ktorý by ste dosiahli, ak by ste prácu vykonávali.
Čerpanie dovolenky počas výpovednej lehoty
Počas výpovednej lehoty môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, ale len ak s tým zamestnanec súhlasí. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre svoju zdravotnú nespôsobilosť, zamestnávateľ nemôže jednostranne určiť čerpanie dovolenky.
Plánovanie dovolenky
Zákon hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na úlohy a potreby spoločnosti. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.
Zrušenie alebo odvolanie z dovolenky
Zamestnávateľ vám môže dovolenku zrušiť alebo vás z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.
Prenesenie dovolenky do nasledujúceho roka
Ak si nemôžete vyčerpať dovolenku do konca kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ju tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.