Úmrtie zamestnanca je skutočnosť, ktorá výrazne zasiahne nielen život rodiny zamestnanca, ale ktorá zároveň vedie k zániku nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Po úmrtí zamestnanca mnoho problémov musí riešiť zamestnávateľ i pozostalí. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o povinnostiach zamestnávateľa v prípade úmrtia zamestnanca počas práceneschopnosti (PN), so zameraním na zánik pracovnoprávneho vzťahu, vysporiadanie peňažných nárokov a daňových povinností.
Zánik pracovnoprávneho vzťahu
Základným právnym následkom smrti zamestnanca je zánik pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce. Zákonník práce neustanovuje zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Smrťou osoby, ktorá vykonáva práce na základe dohody, pracovnoprávny vzťah zaniká, pretože nemôže byť dodržaná podmienka vykonávania prác osobne zamestnancom v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z.
Zabezpečenie pozostalých
Zákonník práce zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca nerieši. V § 156 poukazuje na riešenie zabezpečenia osobitnými predpismi, ktorými sú predovšetkým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého pozostalým môže vzniknúť z dôchodkového poistenia nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok, a zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, v zmysle ktorého osobe, ktorá zabezpečila pohreb, vzniká nárok na príspevok na pohreb ako štátnu sociálnu dávku.
Oznámenie o úmrtí fyzickej osoby je Sociálnej poisťovni povinná zaslať obec, ktorá vedie matriku a do knihy úmrtí fyzickú osobu zapísala. Ustanovuje jej to § 233 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
Jak se vyrovnat se ztrátou nejbližších osob aneb Smrt je přeměna
Povinnosti zamestnávateľa
Voči Sociálnej poisťovni
V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný viesť na účely sociálneho poistenia evidenciu o svojich zamestnancoch a túto evidenciu predložiť Sociálnej poisťovni v lehote splatnosti odvádzaného poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnancovi skončil právny vzťah k zamestnávateľovi.
Zamestnávateľ je povinný zaslať Sociálnej poisťovni Evidenčný list dôchodkového poistenia do troch dní od zániku pracovného pomeru. Evidenčný list je potrebné vyhotoviť a predložiť Sociálnej poisťovni za zosnulého zamestnanca - poistenca, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie platilo, aj za poberateľa dôchodku. Evidenčný list dôchodkového poistenia pre zamestnanca na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie neplatilo, sa nevyhotovuje. Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do troch dní od zániku pracovnoprávneho vzťahu.
V praxi dochádza k situáciám, že nie je možné v stanovenej lehote evidenčný list predložiť, pretože zamestnávateľ ešte nemá k dispozícii potrebné údaje. Preto je možné evidenčný list predložiť bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce.
Voči zdravotnej poisťovni
Úmrtie fyzickej osoby je úrad poverený vedením matriky oznámiť úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý túto skutočnosť podľa ustanovenia § 23 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení oznamuje príslušnej zdravotnej poisťovni. Smrťou fyzickej osoby verejné zdravotné poistenie podľa § 5 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení zaniká.
Zamestnávateľ je v súlade s § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný odhlásiť zomrelého zamestnanca v príslušnej zdravotnej poisťovni, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k úmrtiu.
Daňové povinnosti
Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, tzv. Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 ZDP za zdaňovacie obdobie. V zákone nie je ustanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca.
Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (§ 35 ods. 1 Zákonníka práce).
Daňové priznanie po úmrtí
Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva.
Dedič uvedený v § 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov alebo osoba, na ktorú prešlo právo na príjmy zo závislej činnosti po zomrelom podľa § 35 Zákonníka práce, má povinnosť podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zomrelého za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zamestnanec zomrel, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období boli zamestnávateľom tieto príjmy zo závislej činnosti po zomrelom reálne vyplatené.
V súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov bude dedič alebo zástupca podávať za zomretého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie. Za zdaňovacie obdobie roka 2009 aj 2010 je to 2 012,85 eura.
Smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu
V zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste do zamestnania a späť. Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi v súvislosti s pracovným úrazom, zodpovedá zamestnávateľ.
V praxi sa často rieši otázka, či infarkt alebo mozgová príhoda sú pracovným úrazom. Z uvedenej definície pracovného úrazu vyplýva, že nie, pretože chýba pôsobenie vonkajších vplyvov. Vo výnimočných prípadoch sa infarkt alebo mozgová príhoda môžu považovať za pracovný úraz, a to vtedy, keď došlo k poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, jednorazovom preťažení pri plnení osobitne ťažkých úloh, čo však treba preukázať.
Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely výkonu úrazového poistenia ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia má jeho zamestnanec a v prípade smrti zamestnanca jeho manžel/-ka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Povinnosti súvisiace s nárokmi zamestnancov alebo pozostalých na úrazové dávky z titulu pracovného úrazu je voči Sociálnej poisťovni povinný plniť vždy zamestnávateľ. Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z. Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.
Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca
Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca z pracovného pomeru upravuje § 35 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého peňažné nároky zamestnanca nezanikajú.
Typy peňažných nárokov
- Mzdové nároky: mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
- Nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca.
Do peňažných nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady, nárok na náhradu škody a pod.
Prechod mzdových nárokov na pozostalých
Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti.
Čo sa rozumie pod spoločným žitím v domácnosti, upravuje Občiansky zákonník ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základnou charakteristikou je spravidla spoločná adresa trvalého bydliska týchto osôb. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva.
Do peňažných nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže.
Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa
Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa upravuje § 35 ods. 2 Zákonníka práce. Na rozdiel od peňažných nárokov zomretého zamestnanca voči zamestnávateľovi, smrťou zamestnanca zásadne zanikajú peňažné nároky zamestnávateľa, ktoré mal v čase trvania pracovného pomeru voči zamestnancovi. Nároky zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú, má si zamestnávateľ uplatniť v rámci dedičského konania.
Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie predmety alebo pracovné prostriedky nevyhnutné na výkon práce, zamestnanec za ne zodpovedá a na požiadanie zamestnávateľa je povinný ich vrátiť. Zamestnávateľ môže vrátenie zverených predmetov uplatniť voči oprávnenému dedičovi, hlavne ak sa uvedené predmety nachádzajú v jeho domácnosti. Všetky tieto nároky si zamestnávateľ musí uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní.
Príspevok zamestnávateľa na pohreb zosnulého zamestnanca
Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca. Poskytnutý príspevok sa nezahrnie do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale pripočíta sa k čiastkovému základu dane. Príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie v zmysle § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie v zmysle § 13 ods. 4 písm. h) zákona o zdravotnom poistení.
Poskytnutý príspevok na pohreb sa nezapočítava do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce prechádzajú na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Príspevok sa poskytuje nad rámec peňažných mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom. Príspevok je však potrebné zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde.
Zamestnávateľ môže príspevok na pohreb poskytnúť aj priamo rodinnému príslušníkovi. Aj v tomto prípade sa príspevok považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti preddavkovo v zmysle § 35 a § 36 alebo zrážkovou daňou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov. V prípade, že rodinný príslušník, ktorému bol príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme, nemá iný zdaniteľný príjem, zamestnávateľ daň nemôže vysporiadať, ale musí postupovať podľa § 35 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na pohreb aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutý príspevok však nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Pre zamestnanca alebo rodinného príslušníka, ktorému je príspevok poskytnutý, predstavuje zdaniteľný príjem.
Pracovné voľno a PN
Účasť na pohrebe počas PN: Ako postupovať?
Účasť na pohrebe počas PN je citlivá otázka, ktorú je potrebné riešiť individuálne. Základným pravidlom je, že počas PN je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. To však neznamená, že účasť na pohrebe je automaticky vylúčená.
Možnosti:
- Konzultácia s ošetrujúcim lekárom: Najdôležitejším krokom je konzultácia s ošetrujúcim lekárom. Lekár posúdi váš zdravotný stav a zváži, či je účasť na pohrebe možná bez negatívneho vplyvu na vaše zdravie. Ak lekár usúdi, že účasť na pohrebe je možná, môže vám dočasne povoliť výnimku a zapísať ju do dokumentácie.
- Žiadosť o vychádzky: Ak nemáte povolené vychádzky, môžete požiadať o ich dočasné povolenie na deň pohrebu. Lekár môže povoliť vychádzky v rozsahu potrebnom na účasť na pohrebe.
- Neplatené voľno: Ak účasť na pohrebe vyžaduje dlhšiu neprítomnosť, môžete požiadať zamestnávateľa o neplatené voľno. Toto voľno nie je nárokovateľné, ale závisí od dohody so zamestnávateľom.
Dôležité upozornenia:
- Ak sa rozhodnete zúčastniť na pohrebe bez súhlasu lekára, riskujete porušenie liečebného režimu. V prípade kontroly zo strany Sociálnej poisťovne vám môže byť uložená pokuta alebo pozastavené vyplácanie nemocenských dávok.
- Zamestnávateľ má právo požadovať od zamestnanca doklad o účasti na pohrebe, napríklad potvrdenie vydané pohrebnou službou alebo matričným úradom.
Práva zamestnanca v prípade úmrtia blízkeho
Slovenská legislatíva pamätá na ťažkú životnú situáciu spojenú s úmrtím blízkeho a zamestnanci majú v takomto prípade nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez nej. Podľa Zákonníka práce (§141 ods. 2 písm. c) bod 1 a 2) má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na jeden deň pri úmrtí rodiča, súrodenca, svokry, svokra, zaťa a nevesty.
V prípade, ak zamestnanec obstaráva pohreb, má nárok na ďalší deň voľna. Pohrebná služba potvrdí, že zamestnanec obstaral pohreb. V prípade skúmania by malo byť zrejmé, pohreb akej osoby zamestnanec obstarával.
Sociálna výpomoc a dlhodobá PN
V kontexte sociálneho fondu a príspevkov počas dlhodobej PN je dôležité spomenúť aj situácie, kedy zamestnanec čerpá sociálnu výpomoc počas práceneschopnosti. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
tags: #umrtie #zamestnanca #pocas #pn