Práceneschopnosť (PN) z dôvodu choroby alebo úrazu je nepríjemná situácia pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Má vplyv nielen na príjem zamestnanca, ale aj na povinnosti zamestnávateľa, vrátane vyplatenia prípadného daňového preplatku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako správne postupovať pri vyplácaní daňového preplatku zamestnancovi počas PN, s ohľadom na platnú legislatívu a povinnosti zamestnávateľa.
Práceneschopnosť zamestnanca: Základné informácie
Práceneschopnosť je oficiálny dokument, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vystavuje lekár ako potvrdenie, že je zamestnanec chorý a nemôže pracovať. Ošetrujúci lekár potvrdzuje PN vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. júna 2023 nepoužíva.
Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Kto platí počas PN?
- Od 1. do 10. dňa PN: Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ.
- Od 11. dňa do skončenia PN (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku PN): Nemocenskú dávku vypláca Sociálna poisťovňa.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
2z - Systém a dávky nemocenského pojištění v ČR
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Maximálny DVZ pre rok 2024 je 85,7425 EUR.
Príklad výpočtu náhrady príjmu
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
- Náhrada za 1. až 3. deň PN: 25 % z DVZ.
- Náhrada za 4. až 10. deň PN: 55 % z DVZ.
Daňový preplatok a jeho vrátenie
Výsledkom daňového priznania k dani z príjmov nemusí byť len suma, ktorú musíte odviesť štátu. Sú prípady, kedy si môžete si nárokovať vrátenie daní. Nie je to však automatické, treba dodržať určené kroky.
Pri podaní daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024 vám môže vzniknúť preplatok. A to vtedy, keď ste počas roka zaplatili vyššie preddavky na daň, ako bola zistená daňová povinnosť v daňovom priznaní.
V praxi sa daňový preplatok najčastejšie týka týchto skupín daňovníkov:
- dôchodcovia,
- študenti,
- osoby, ktoré časť roka nemali zamestnanie,
- osoby na materskej dovolenke,
- osoby, ktoré si uplatnili rôzne nezdaniteľné časti a daňové bonusy.
Navyše, fyzickým osobám môže vzniknúť preplatok nielen na dani z príjmov, ale aj na daňovom bonuse na zaplatené úroky a daňovom bonuse na vyživované dieťa.
Nie každý preplatok sa vypláca
Zákon zároveň stanovuje minimálnu sumu, pri ktorej sa preplatok na dani vracia. Daňový úrad vypláca preplatok len vtedy, ak jeho výška presiahne päť eur. Ak je suma nižšia, štát ju daňovníkovi nevráti. Takýto nízky preplatok môže byť použitý na úhradu prípadného daňového nedoplatku, napríklad z predchádzajúceho obdobia. Ak daňovník žiadny nedoplatok nemá, suma prepadá v prospech štátu.
Výnimka platí pri ročnom zúčtovaní dane vykonávanom zamestnávateľom. V tomto prípade je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi preplatok už od jedného centu.
Termíny na vrátenie preplatku na dani z príjmov
Daňový úrad musí vyplatiť vzniknutý preplatok najneskôr do 40 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov. Rozhodujúce sú termíny podania daňového priznania.
Tabuľka termínov pre vrátenie preplatku dane z príjmov (rok 2025)
| Dátum podania daňového priznania | Dátum vyplatenia preplatku (najneskôr) |
|---|---|
| Do 31. marca | 10. mája |
| Do 2. mája | Jún |
| Do 31. mája | Júl |
| Do 30. júna | August |
| Do 31. júla | September |
| Do 31. augusta | Október |
| Do 2. októbra | November |
Dôležité je, že štyridsaťdňová lehota sa v tomto prípade začína počítať až od 31. marca. Platí to bez ohľadu na to, či daňovník podal priznanie skôr, napríklad v januári alebo februári. Skoršie podanie teda neznamená skoršie vyplatenie preplatku.
Ak daňovník zmeškal riadny termín a nepožiadal o odklad, mal by daňové priznanie podať čo najskôr. Aj v tomto prípade platí 40-dňová lehota, ktorá však začne plynúť od posledného dňa mesiaca, v ktorom bolo priznanie podané. Napríklad, ak daňovník podá priznanie 15. apríla 2026, lehota na vrátenie preplatku začne plynúť od 30. apríla a peniaze mu budú vyplatené najneskôr do 10. júna 2026.
Ako požiadať o vrátenie daní
Aj keď vám vznikne nárok na vrátenie daní, nie je automatický. Podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024 nestačí. Žiadosť je súčasťou samotného daňového priznania a vypĺňa sa v presne určenom oddiele formulára, ktorý sa líši podľa typu priznania. Spoločnosť NeoTax na to upozornila.
- Fyzická osoba, typ A - oddiel XI. Žiadosť o vyplatenie daňového bonusu, o vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie zamestnaneckej prémie.
- Fyzická osoba, typ B - oddiel XIV. Žiadosť o vrátenie daňového preplatku alebo o vyplatenie daňového bonusu.
- Právnická osoba - časť IX. Žiadosť o vrátenie daňového preplatku.
V príslušnej časti daňového priznania správne vyznačte krížikom, o vyplatenie ktorej sumy žiadate. Bez vyplnenej žiadosti a zvoleného spôsobu vrátenia daňový úrad preplatok nevyplatí.
Spôsob vrátenia daňového preplatku
Ak vaše ročné zúčtovanie dane vykonáva zamestnávateľ, daňový preplatok vám ako zamestnancovi vyplatí práve on. Ak si daňové priznanie podávate sami, preplatok vám vráti daňový úrad.
Fyzické osoby majú na výber tri možnosti, akým spôsobom dostať daňový preplatok:
- na účet,
- na účet v zahraničí (ktorého daňovník nie je majiteľom),
- poštovou poukážkou (do výšky 15 000 eur vrátane).
Právnické osoby majú dve možnosti, a to poštovou poukážkou (takisto do výšky 15 000 eur vrátane) alebo na účet. Číslo účtu uveďte vo formáte IBAN.
Ročné zúčtovanie dane a PN
Zamestnanci, ktorí požiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane do 15. februára 2026, už daňové priznanie nepodávajú. Ak im z ročného zúčtovania vyjde preplatok, zamestnávateľ je povinný vyplatiť ho najneskôr pri mzde za apríl, ktorá sa vypláca v máji. V tomto prípade sa neaplikujú lehoty daňového úradu a zamestnanec nemusí podávať žiadnu samostatnú žiadosť.
Ak v ročnom zúčtovaní zamestnancovi vyšiel daňový preplatok alebo daňový bonus na vyplatenie, zamestnávateľ je povinný príslušnú sumu vyplatiť zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však v zúčtovaní mzdy za apríl (§ 38 ods. 6 zákona).
Ak je zamestnanec počas tohto obdobia na PN, zamestnávateľ by mal postupovať nasledovne:
- Identifikácia preplatku: Zistiť výšku daňového preplatku, ktorý vznikol zamestnancovi na základe ročného zúčtovania.
- Výplata preplatku: Preplatok by mal byť vyplatený zamestnancovi najneskôr v mzde za apríl. Ak je zamestnanec na PN a neprijíma mzdu, je potrebné preplatok vyplatiť iným spôsobom, napríklad prevodom na bankový účet zamestnanca.
- Komunikácia so zamestnancom: Informovať zamestnanca o výške preplatku a spôsobe jeho vyplatenia. Je dôležité zabezpečiť, aby zamestnanec vedel, kedy a ako môže očakávať vyplatenie preplatku.
- Evidencia: Zaznamenať vyplatenie preplatku do mzdových záznamov zamestnanca.
Špecifické situácie a riešenia
- Dlhodobá PN: Ak je zamestnanec dlhodobo na PN a nevypláca sa mu mzda, zamestnávateľ by mal preplatok vyplatiť prevodom na bankový účet zamestnanca.
- Ukončenie pracovného pomeru: Ak zamestnanec ukončil pracovný pomer a má nárok na daňový preplatok, zamestnávateľ je povinný mu ho vyplatiť najneskôr v mzde za apríl. Ak už zamestnávateľ nevypláca zdaniteľné príjmy, musí vyplatiť preplatok zo svojich prostriedkov a požiadať správcu dane o vrátenie tejto sumy.
Príklad: Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. V ročnom zúčtovaní dane mu vznikol preplatok vo výške 100 eur. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť tento preplatok najneskôr v mzde za apríl 2026.