Bezbariérová izba pre telesne postihnutého: Vytváranie prístupného prostredia

Život s rôznymi zdravotnými komplikáciami, ktoré obmedzujú pohyb a "klasické" fungovanie, je každodennou realitou pre milióny ľudí na svete. Ak ste mamička s kočíkom, senior s podporným vozíčkom, človek s čerstvo zlomenou nohou v sadre, či nebodaj imobilná osoba odkázaná na invalidný vozík, určite sa denne stretávate s problémami, ktoré si „bežní“ ľudia vôbec neuvedomujú. Podľa odhadov bude do roku 2050 tvoriť 15% z celkového počtu obyvateľstva miest obyvateľstvo so zdravotným postihnutím.

Napríklad v krajinách EÚ aktuálne žije okolo 130 miliónov ľudí, ktorí majú obmedzenú mobilitu a orientáciu. Aj ľudia so zdravotným postihnutím majú rovnaké potreby, aké má zdravý človek. Chcú žiť plnohodnotný život, zabávať sa, navštevovať športové podujatia i koncerty, majú chuť zájsť si na večeru a túžia spoznávať svet. Brzdia ich bariéry, ktoré sú na každom kroku.

Legislatíva a bezbariérový prístup

Bezbariérový prístup všetkých verejných priestranstiev a obchodov bol na Slovensku legislatívne nariadený až na začiatku 90. rokov 20. storočia. Dovtedy boli ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie vo výraznej nevýhode. Prvého decembra 2002 nadobudla účinnosť Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. Jej problémom je, že rieši len aktuálny stav, tzn. budovy, ktoré sa idú stavať. No ako všetci dobre vieme, väčšina budov a verejných priestranstiev vznikla už pred rokom 2002. Tie však (podľa zákona) prispôsobené byť nemusia. Ak však prechádzajú staré budovy rekonštrukciou, musia už zohľadniť aj bezbariérovosť, aby sa v nich dokázali pohybovať aj ľudia, ktorí to majú v živote zdravotne sťažené.

Navonok sa možno zdá, že príliš veľa pozornosti venujeme problémom, ktoré sa týkajú minoritnej časti populácie. No skúste sa na to pozrieť inak. Po predošlých riadkoch je už jasné, že bezbariérovosť je nevyhnutnou podmienkou integrácie množstva ľudí so (primárne telesným) zdravotným problémom do spoločnosti. Je potrebné dosiahnuť stav, kedy budú mať (nie len) pohybovo znevýhodnení občania rovnaký prístup ku službám štátnej správy ako ostatní. V roku 2006 bola prijatá dohoda OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorú doteraz podpísalo 117 krajín sveta. Koncom septembra sa k nim pridalo aj Slovensko. V dohovore sa okrem iného iného hovorí aj o zabezpečení bezbariérových vstupov do verejných budov a dopravných prostriedkov. Osobitne sa zdôrazňuje najmä integrácia postihnutých detí.

Normy bezbariérovosti podľa Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

Jedinou platnou architektonickou normou pre bezbariérovú architektonickú tvorbu je v súčasnosti Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. Požiadavky vyhlášky sa vzťahujú na stavbu rodinných domov a ostatných budov, ktoré sú určené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Teda také, ktoré budú užívať osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Vyhláška upravuje aj výstavbu nebytovej budovy v časti určenej na užívanie verejnosťou a stavby, v ktorých sa predpokladá zamestnávanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, teda tzv. stavby s chráneným pracoviskom. Vyhláška sa venuje aj problematike výstavby inžinierskych stavieb v časti určenej na užívanie verejnosťou.

• Každé podlažie okrem podlažia, ktoré je prístupné priamo z upraveného terénu, a každý užívaný povalový priestor budovy musia byť prístupné najmenej jedným schodišťom - hlavným.
• Každý schodišťový stupeň v jednom schodišťovom ramene musí mať rovnakú výšku. V jednom schodišťovom ramene môže byť najviac 16 schodišťových stupňov.
• Sklon schodišťových ramien hlavného schodišťa nesmie byť väčší ako 35o, v bytovom dome bez výťahu nesmie byť väčší ako 33o.
• Najmenšia priechodná šírka šikmej rampy určenej na verejné užívanie je 1 100 mm.
• Schodište a rampa, ktorých šírka neprekračuje 1 200 mm, musia byť vybavené jedným zábradlím s výnimkou kruhového schodišťa, ktoré musí mať dve zábradlia. Schodište a rampa širšie ako 1 200 mm musia byť vybavené dvoma zábradliami alebo držadlami.

Financovanie bezbariérového bývania

Na Slovensku existuje v súčasnosti niekoľko možností ako získať peniaze na stavbu bezbariérového bytu alebo domu, alebo prestavbu klasického bytu a domu, pri ktorom sú odstránené bariéry. V prvom rade sa môžu občania obrátiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou na priznanie peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného bytu alebo garáže na základe zákona o sociálnej pomoci.

Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa považuje aj úprava vstupu do bytového domu, prístup do bytu a úprava prístupu k výťahu, ale tiež zmeny, ktorými sa upravuje existujúce zariadenie v byte, rodinnom dome alebo v garáži. Naopak za úpravu nemožno považovať vybudovanie nového objektu alebo zariadenia, ktorými sú kúpeľňa, WC, plyn, kanalizácia, vodovod, alebo úprava bytu z dôvodu opotrebovania úpravy alebo prekročenia životnosti úpravy.

Za bariéry v byte, bytovom alebo rodinnom dome a garáži sa považujú prekážky, v dôsledku ktorých nie je zdravotne postihnutý občan schopný sa premiestňovať, orientovať, dorozumievať, zabezpečiť si sebestačnosť rovnakým spôsobom ako zdravá fyzická osoba rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok. Na odstránenie bariér v byte alebo rodinnom dome môžu ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo orientácie dostať najviac 200 000 korún. Príspevok na odstránenie bariér v garážach je možný najviac vo výške 50 000 korún. Výška príspevku sa pri tom určuje percentuálnou sadzbou, ktorá závisí od ceny úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže a príjmu občana a spoločne posudzovaných osôb.

V prípade, že neuspejú, môžu požiadať o finančnú podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Táto podpora je určená na výstavbu bytu v bytovom alebo rodinnom dome, vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, vstavbou, prístavbou, alebo prestavbou nebytového priestoru. Žiadosť sa vzťahuje aj na výstavbu alebo dostavbu zariadenia sociálnych služieb alebo prestavbu nebytového priestoru na zariadenie sociálnych služieb určených pre občanov, ktorí potrebujú pomoc podľa osobitého predpisu. Finančná podpora sa vzťahuje aj na kúpu bytu alebo obnovu bytovej budovy. Ďalšou alternatívou pri získavaní príspevku je písomná žiadosť adresovaná na miestny obecný úrad na pridelenie bezbariérového bytu. Od roku 2004 je v platnosti zákon, ktorý umožňuje predať do osobného vlastníctva aj nájomné bezbariérové byty.

Domov bez bariér

V zásade platí, že bezbariérový byt alebo rodinný dom by mal byť rozlohou väčší. Požiadavkou je minimálne 90 m², aj keď je otázka bezbariérových priestorov veľmi špecifická, pretože závisí od konkrétneho postihnutia. Samozrejmosťou by mal byť bezbariérový prístup do bytu a prístupný výťah. Zbytočné komplikácie vznikajú pri projekcii schodísk, ktoré sú pre ľudí na invalidných vozíkoch nezdolateľné. Riešenie prostredníctvom rámp a výťahových plošín síce existujú, no vyžadujú si neprimerane vysoké náklady, preto môžu byť pre niektoré rodiny úplne nereálne.

Miestnosti a chodby v byte alebo v rodinnom dome by mali byť dostatočne veľké natoľko, aby sa na nich dokázal otočiť invalidný vozík okolo vlastnej osi. Samozrejmosťou sú pre bezbariérové miestnosti aj bezbariérové prahy a šírka všetkých dvier minimálne 80 cm. Na dverách by mali byť madlá, aby sa dvere dali vozíčkarom prakticky a jednoducho zatvárať. Určité požiadavky sú kladené aj na osadenie okien. Ich umiestnenie by malo byť v takej výške, aby boli dostupné osobe používajúcej invalidný vozík. Samozrejmosťou je požiadavka kľučiek na spodnej strane, aby sa dalo s oknami ľahko manipulovať.

Špeciálne požiadavky sú kladené aj na výber správnej podlahy v byte alebo rodinnom dome, v ktorom býva vozíčkár. Jej výber by mal podliehať niekoľkým kritériám. V prvom rade by mala byť protišmyková, ľahko udržiavateľná a odolná voči nárazom. Nie je to však iba požiadavka bezpečnej kuchyne alebo kúpeľne ale celého bytu alebo domu. Najvhodnejšou formou je laminátová podlaha alebo keramické dlaždice. Na podlahách by mali byť odstránené všetky nerovnosti a nepravidelnosti, a taktiež by podlaha v jednotlivých miestnostiach mala byť bez výškových rozdielov.

Bezbariérová kúpeľňa

Jednou z miestností, ktoré môžu znamenať pre zdravotne postihnutých ľudí veľké problémy je aj kúpeľňa. Pri tom je samozrejmosťou, že ich využívanie je pre človeka, ktorý má problémy s pohybom alebo na vozíku priam nutná a veľmi dôležitá. Kúpeľne pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie by tak mali byť nielen komfortné, ale predovšetkým funkčné. To však neznamená, že odstrániť bariéry je totožné s odstránením prahov a schodov.

V prvom rade, by mali byť bezbariérové kúpeľne dostatočne veľké a priestranné, aby v nich bola možná ľahká manipulácia s invalidným vozíkom. S tým súvisia aj rozšírené vstupné dvere. Na ich rozmery by sa malo myslieť už pri výstavbe, ale aj pri prestavbe. Zaužívaná šírka 60 cm pre pohyb s invalidným vozíkom nepostačuje. Samozrejmosťou by mali byť dvere široké minimálne 80 cm, ľahko otvárateľné, najlepšie do oboch strán alebo zasúvateľné.

Ďalším problémom môže byť umiestnenie záchodovej misy. Pri jej osádzaní by sa malo prihliadať, či ho bude používať človek odkázaný na invalidný vozík alebo človek s problémovým zohýbaním. Toaleta pre vozíčkara by mala byť umiestnená v bežnej výške alebo o niečo nižšie. Jej umiestnenie by nemalo byť nižšie ako 45 cm a vyššie ako 52 cm. Pomocou pre vozíčkarov sú aj pohyblivé držadlá, ktoré sa v prípade asistencie ďalšieho človeka dajú sklopiť. Naopak záchodová misa pre človeka s problematickým zohýbaním môže byť umiestnená o niečo vyššie. Ďalšie obmedzenia môže znamenať aj osadenie normálneho veľkého umývadla. Bezbariérové umývadlo má prednú stranu ohnutú dovnútra, má špeciálne upravený sifón.

Pri výbere sprchovacieho kúta alebo vane je voľba pre imobilných ľudí takmer samozrejmá. Sprchovací kút je praktickejší aj pre starších a menej pohyblivých ľudí. Samozrejmosťou by mala byť výška totožná s výškou podlahy. Takže nie sú vhodné žiadne schodíky ani prah. Pomocou sú aj držadlá a protišmyková podložka s vhodnou sedačkou. Batéria by mala byť pohyblivá, tak aby vyhovovala konkrétnym požiadavkám užívateľa. Protišmyková podlaha by mala byť aj v celom priestore kúpeľne, aby tak bola zachovaná bezpečnosť pri základných hygienických úkonoch.

Bezbariérová kuchyňa

Kuchyňa je popri kúpeľni jednou z miestností, ktoré si vyžadujú starostlivejší a citlivejší spôsob úprav pri prispôsobovaní pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu alebo orientácie. Základným problémom býva umiestnenie kuchynskej linky, okien či elektrospotrebičov. Zachovaná by mala byť požiadavka veľkého voľného priestoru, tak aby v ňom bola možná aj pohyblivosť s invalidným vozíkom. Osoba s obmedzeným pohybom by mala mať možnosť voľného pohybu k všetkým zariadeniam, ktoré sú bežnou súčasťou života. Znamená to teda zabezpečiť bezpečný prístup ku všetkým skrinkám, chladničke, elektrospotrebičom, ale aj umývadlu.

Dôležitým faktorom je pôdorys kuchyne, čo sa dá samozrejme najlepšie dodržať najmä pri výstavbe rodinného domu. V klasických panelákových kuchyniach je situácia o niečo zložitejšia, aj tu sa však dá nájsť riešenie. Vhodné je umiestnenie nábytku do tvaru L alebo U. Medzi jednotlivými prvkami by malo byť dostatočné miesto pre otáčanie invalidného vozíka. Varná doska by nemala byť osadená do rohu kuchynskej linky. Vhodné je aj umiestnenie drezu v jej blízkosti. Umývadlo by malo byť s pákovou batériou, ktorá je ľahko ovládateľná.

Výška pracovnej dosky navrhnutá pre vozíčkara by nemala byť vyššia ako 750 mm. Vzdialenosť spodnej strany dosky od podlahy by mala byť približne 700 mm. Šírka pracovnej dosky by mala byť v rozmedzí 900 až 1.200 mm. Horné skrinky by mali byť do výšky maximálne 1.400 mm, pričom poličky nad pracovnou doskou by nemali byť hlbšie ako 300 mm. Vo výške kuchynskej linky by mali byť aj ovládače svetla a zásuvky. To znamená, že ich výška by mala byť približná ako výška zdvihnutej ruky.

Umiestnenie elektrospotrebičov by malo byť nielen efektívne, ale predovšetkým bezpečné. Najlepšie je ak sa dajú umiestniť tak, že sa pod ňou nachádza plocha, pod ktorú môže vozíčkár zasunúť. Pri výbere typu sporáka je najvhodnejší elektrický sporák, ktorý má ovládacie prvky na prednej strane. Aj umiestnenie chladničky a mrazničky by malo byť na úrovni kuchynskej linky, tak aby boli dosiahnuteľné všetky jej časti.

Pre praktické užívanie kuchynských priestorov je potrebný aj správny výber jedálenského stola a stoličiek. Vhodné sú najmä pohyblivé kusy nábytku, s ktorými sa dá ľahko manipulovať. Jedálenský stôl by mal byť stabilný, aby tak bolo zabránené prípadnému prevrhnutiu. Optimálna výška jedálenského stola podobne ako výška kuchynskej linky je 720 až 750 mm. Pričom by malo byť samozrejmosťou, že sa pod stôl dá zasunúť invalidný vozík. Stoličky by mali mať výšku sedenia približne 500 mm. Aj pri nich sa vyžaduje podmienka stabilnosti.

Ubytovacie zariadenia a obchodné domy

Spomínaná vyhláška upresňuje aj požiadavky na technickú a architektonickú realizáciu ubytovacích zariadení ako sú hotely, motely a penzióny. V izbách určených na ubytovanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť priechodná šírka predsiene 1.500 mm a dĺžka 2.200 mm. Vyhláška upravuje aj plochu izieb, najmenšia plocha jednoposteľovej izby je 8 m² a dvojposteľovej je 12,6 m². V prípade, že má izba viac ako dve postele, na každú posteľ sa zväčšuje podlahová plocha najmenej o 5 m². Zariadenie na osobnú hygienu musí mať plochu najmenej 4 m². Požiadavky imobilných ľudí by mali byť zohľadňované aj pri realizácii predajní.

Spoločnosť si stále nezvykla na to, že medzi nami žijú aj cestovatelia, ktorí potrebujú špecifický prístup. Len v Európe je približne 90 miliónov obyvateľov so špeciálnymi potrebami. Ak sa chcú vydať na cestu, potrebujú oveľa dôkladnejšiu prípravu, overovanie dostupnosti, hľadajú bezbariérové trasy. Hľadanie vhodného hotelového ubytovania pre vozičkára je často zložité. Niektoré recepčné sú presvedčené, že pre bezbariérové ubytovanie stačí, keď je vstup do hotela bez schodov. Tie trochu „vzdelanejšie“ už poznajú aj pojem bezbariérová izba. Keď sa ale opýtate, či je vstup do izby bezbariérový a recepčná ani len netuší, čo od nej chcete vedieť, spozorniete. A ak na ďalšie otázky - či sa s vozíkom dostanete do kúpeľne a či sú madlá vo WC? Zložitejšia situácia nastane, keď na všetky telefonické otázky dostanete uspokojivú odpoveď, no po príchode do hotela si uvedomíte, že ste sa mali opýtať inak, mali ste detailnejšie formulovať svoje otázky.

Majitelia hotelov svoj hotel označia za bezbariérový, pritom si neuvedomujú, aký veľký rozsah má slovo „bezbariérovosť“ alebo „prístupnosť“, a že to znamená viac ako len mať výťah či vstup bez schodov. Pre hostí na vozíku je dôležitá aj šírka dverí alebo manévrovateľnosť v kúpeľni. A niekedy aj to, čo je označené v bedekroch ako bezbariérové, sa ukáže ako nezdolateľná prekážka.

Adam Burianek, 27-ročný administrátor webovej stránky Organizácie muskulárnych dystrofikov v SR, ktorý je na vozíčku od narodenia, pri plánovaní ciest radšej overuje informácie z viacerých zdrojov: „Často sa však stáva, že ak aj je na webovej stránke hotela alebo na vyhľadávacom portáli uvedená informácia o prístupnosti ubytovania, pri príchode zistím, že táto informácie je buď neúplná alebo nesprávna. Pred piatimi rokmi som si zisťoval informácie o ubytovaní v jednom pražskom hoteli. Na vyžiadanie som dostal informáciu, že hotel disponuje bezbariérovým vstupom aj výťahom. Nedodali však, že k výťahu viedli štyri schody, takže prístup bol bariérový.“ Trápi ho, že majitelia ubytovacích zariadení neberú vážne potreby cestovateľov so zdravotným postihnutím.

Príklad bezbariérového hotela

Výnimku na Slovensku nájdete v Piešťanoch. Hotel Máj je jediný na Slovensku, ktorý je celý navrhnutý a postavený podľa štandardov bezbariérového objektu. Hotelová recepcia má časť pultu zníženú. Dvere do všetkých hotelových izieb sú bez kľučiek so širokým madlom umiestneným nižšie, otvoriteľné zatlačením. Dvere kúpeľne i šatníka sú posuvné. Samozrejmosťou sú bezbariérové kúpeľne so sprchou do „guličky“, s madlami. Tie sú aj vo WC. Telesne postihnutého návštevníka poteší, že sa na vozíku dostane do všetkých priestorov hotela, lebo je bezbariérový.

„Vstup do bazéna je upravený tak, že hladina nie je na úrovni podlahy, ale je zvýšená o niekoľko centimetrov. Cez okraj sa preto prelieva voda. Ak majú hostia problémy s vozíkom, pracovníci údržby hotela ochotne pomôžu. V najhoršom prípade je k dispozícii jeden rezervný hotelový invalidný vozík. Hotelová služba ponúka zvýšené sedadlo na WC, prísavné madlá do kúpeľne, personál pomôže s prinesením jedál od ponukového stola.“

Piešťany sú držiteľom ocenenia Oskar bez bariér za vytváranie bezbariérového mesta. Hotel Máj je jedinečný tým, že bol celý navrhnutý a postavený podľa štandardov bezbariérového objektu. Okolie hotela je rovinaté. Vstup do hotela je bezbariérový so širokými automatickými dverami. Hotelová recepcia má časť pultu zníženú. Toalety v hotelovej hale sú vybavené posuvnými dverami a madlami, umývadlá majú dostatočnú podjazdovú svetlosť. Všetky dvere a vstupy v hoteli sú dostatočne široké a sú bez prahov. Nikde nie sú schodíky ani strmé nájazdy. Na poschodie sa dostanete dostatočne priestranným výťahom s automatickými dverami. Dvere do všetkých hotelových izieb i dvere kúpeľní sú dostatočne široké. Dvere šatníka sú posuvné. Časť izieb má bezbariérové kúpeľne s bezprahovou sprchou s madlami. Ostatné kúpeľne majú buď vaňu alebo sprchovú kabínu. Pri WC mise je ručná sprcha na intímnu hygienu. Postele sú stabilné a zvýšené pre bezpečné a ľahké presunutie sa z vozíka. Takto je prístupné i Relax centrum s bazénom, Medicentrum, jedáleň, kaviareň, salóniky...

Obedy a večere sú servírované, takže nebudete mať problém s prinášaním jedla od bufetového stolu. Medzi stolmi je dostatok priestoru a obsluha Vám rada na požiadanie od stola odstráni stoličku. Máj je však Wellness hotelom, nemá status liečebného ústavu, preto nie je vybavený zdvíhacími zariadeniami pre mimoriadne ťažké stavy, čo môže znemožniť napr. vstup do bazéna, alebo poberanie vaňových procedúr a pod. Takisto neposkytujeme služby sanitára - asistenta. Odporúčame, ak si to Váš zdravotný stav vyžaduje, aby ste na pobyt prišli v sprievode asistenta.

Bezbariérová spoločnosť a cestovanie

Požiadavka bezbariérového prístupu a charakteru stavby sa nevyžaduje len v domácom prostredí. Pre aktívne zapojenie invalidných ľudí do všetkých aspektov spoločenského života sú potrebné aj bezbariérové školy, úrady, reštaurácie a mnoho iných objektov. Slovenská realita je však skôr opakom, a tak sa ľudia s obmedzeným pohybom stretávajú s problémami aj pri vybavovaní bežných záležitostí. Bezbariérovosťou sa môžu „pochváliť“ viaceré krajské úrady. Podobne sú vybavené aj niektoré banky, poisťovne, zdravotnícke zariadenia a zariadenia služieb, školy, či kultúrne zariadenia. Výnimkou nie sú ani obchodné domy a nákupné centrá. Horšia situácia nastáva v prípade, že chcete ubytovať väčšiu skupinu vozíčkárov na jednom ubytovacom mieste. Väčšina hotelov má zvyčajne jednu až dve bezbariérové izby. Zvyčajne majú bezbariérové budovy vybudovaný bezbariérový vchod so zvončekom, ktorý slúži na privolanie pracovníka, ktorý vchod otvorí. Na to nadväzuje existencia výťahov, za pomoci ktorých sa dá dostať na všetky poschodia. Praktickým riešením sú aj parkovacie miesta v blízkosti bezbariérového vstupu, kde nie sú prekážky pre pohyb s vozíkom. Na požiadavky ľudí so zdravotným postihnutím sa občas zabúda aj pri realizácii verejných toaliet.

Alena Kánová, úspešná slovenská paraolympionička, ktorá precestovala kus sveta, potvrdzuje: „Za 25 rokov, čo som na vozíku, je to dnes lepšie, ale ešte stále je čo zdokonaľovať. Nielen bariéry, ale aj myslenie ľudí. Nájdu sa miesta, ktoré určite nezmeníme. Sú to najmä staré historické mestá, kde sú väčšinou kocky tzv. mačacie hlavy a veľa historických budov, ktoré sa nedajú debariérizovať.“ Adam Burianek dopĺňa: „Prevádzkovateľom sa oplatí prispôsobovať svoj podnik ľuďom s postihnutím, pretože taká investícia sa im de facto vráti, možno aj rýchlejšie, práve vďaka asistentom ľudí s postihnutím.“

Doprava pre telesne postihnutých

Plne bezbariérové linky sú v cestovných poriadkoch označené symbolom vozíčkara pri čísle danej linky. Vodič na požiadanie umožní cestujúcemu nástup a výstup vysunutím plošiny. Slovenskí občania - držitelia preukazu ŤZP a ŤZP-S majú nárok na 50%-nú zľavu z ceny cestovného lístka. Zdravotne postihnutí občania iných krajín si pri cestovaní verejnou dopravou musia kúpiť cestovný lístok za plnú sumu. Zdravotne postihnutí občania krajín EÚ do 6 rokov cestujú zadarmo, občania vo veku od 6 do 16 rokov a občania nad 62 rokov majú nárok na 50%-nú zľavu z ceny cestovného lístka.

Telesne postihnutí ľudia nechápavo krútia hlavou, keď slovenské železnice od nich vyžadujú, aby sa na cestu prihlásili aspoň 24 hodín vopred, no napriek tomu vo väčšine prípadov sa do vlaku nedostanú, pretože súpravy nedisponujú zdvíhacou plošinou. Adam Burianek potvrdzuje: „Na rozdiel od cestujúcich bez postihnutia, my si musíme zisťovať všetko najneskôr dva dni vopred. Navyše si musíme v dostatočnom časovom predstihu objednať vozeň, do ktorého sa možno dostať len pomocou zdvíhacej plošiny. A potom dúfame, že plošina bude fungovať. A ak aj bude fungovať, musíme dúfať, že výťah na stanici bude fungovať tiež. Je to stresujúce a tiež nedôstojné. Veď „zdraví“ nemusia hlásiť železničnej spoločnosti, že „haló, idem vlakom“.“

V tejto situácii je najpohodlnejšie presúvanie autom. Hoci aj tu existujú nástrahy: „Bude v cieľovej destinácii parkovacie miesto pre ZŤP? Ak aj bude, nebude obsadené niekým, kto nemá oprávnenie na ňom parkovať? Potom tu máme pešie presuny. Musím zdôrazniť, že je rozdiel ísť peši v meste a v prírode. Je jasné, že príroda je „nemilosrdná“ a veľa prístupnosti sa tam nedá očakávať.“

Slovensko bez bariér

Na Slovensku existuje množstvo zaujímavých miest dostupných všetkým. Bezbariérovú infraštruktúru nájdete v uliciach miest aj v horských údoliach.

Pre vozíčkarov

• Putovanie po slovenských mestách môžete začať v najstaršom z nich, v Nitre. Pomôže vám brožúra Nitra bez bariér.
• Ak máte radi víno, zavítajte do Pezinka - v mestskom informačnom centre vám poskytnú mapu pre vozíčkarov.
• Pred návštevou Tatier sa s bezbariérovou mapou mesta zastavte v Liptovskom Mikuláši.
• V Tatrách nájdete pomerne širokú ponuku značkovaných turistických chodníkov bez bariér. V Západných Tatrách sa núka Tichá dolina v Oraviciach, Bobrovecká dolina, či Roháčska dolina. Vo Vysokých Tatrách sa dostanete až na Popradské pleso (1 494 m n. m.) alebo k Rainerovej chate. V Belianskych Tatrách sa vyberte Javorovou, či Bielovodskou dolinou. Scénická trasa vedie aj prielomom Dunajca v Pieninách. Kompletné informácie ohľadom trás, ubytovania, stravovania a ďalších služieb nájdete v brožúre Tatry bez bariér.
• Jedinou jaskyňou s bezbariérovým vstupom je Bystrianska jaskyňa na južnom úpätí Nízkych Tatier.

Pre ľudí so zrakovým postihnutím

• Pri využívaní verejnej dopravy je dôležitá prístupnosť staníc, zastávok, nástupíšť a terminálov prostredníctvom prirodzených vodiacich línií, reliéfnych opatrení pre nevidiacich, akustických prostriedkov. Systematické sú v tomto Železnice Slovenskej republiky, ktoré všetky nové stavby a rekonštrukcie vybavujú týmito opatreniami. Podobne postupujú letiská, v autobusovej dopravy sú tieto opatrenia sú zriedkavé.
• Na Slovensku sú zatiaľ tri múzeá, v ktorých sa nevidiaci môže samostatne pohybovať a absolvovať prehliadku založenú na zvukových informáciách z terminálov, opisoch v Braillovom či plastickom písme, ako i mnohých hmatových vnemov z prístupných modelov objektov, replík a artefaktov. Sú to Archeologická expozícia Slovenského národného múzea v Bratislave, skanzen a hrad v Starej Ľubovni.

tags: #ukazkovu #izbu #pre #telesne #postihnuteho