Osobná asistencia je kľúčovým nástrojom na zabezpečenie práva osôb so zdravotným postihnutím na nezávislý život a ich začlenenie do spoločnosti, ako garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Nemožno preto pochybovať o povinnosti Slovenskej republiky ako zmluvnej strany Dohovoru zabezpečiť širokú dostupnosť osobnej asistencie pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí ju potrebujú. Zapojením do života spoločnosti v zmysle Dohovoru rozumieme prístup ku všetkým službám ponúkaným verejnosti, ako sú bývanie, doprava, vzdelávanie, zamestnanie či rekreačné aktivity, aj prístup k udalostiam a podujatiam politického a kultúrneho života, ktorých sa chce osoba so zdravotným postihnutím zúčastniť. Takáto možnosť voľby je však skutočne reálna iba v prípade, ak sú v spoločnosti dostupné podporné služby, ktoré zmierňujú a odstraňujú dopady zdravotného postihnutia na schopnosť samostatne vykonávať každodenné aktivity a participovať na živote spoločnosti.
Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom spravodlivosti SR na základe zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Centrum vzniklo 1. januára 2006. Poslaním Centra je poskytnúť občanom odborné informácie o svojich možnostiach a právnu pomoc napríklad v občianskoprávnych veciach, v rodinnoprávnych veciach, v pracovnoprávnych veciach, či v konaní o oddlžení fyzických osôb. Centrum je inštitúciou, ktorá napĺňa ústavou garantované právo prístupu občana k spravodlivosti.
Osobnú asistenciu mnohí čitatelia nášho časopisu určite poznajú aspoň z počutia. Tí, ktorí ju využívajú, hovoria o väčšej nezávislosti a o odbremenení rodiny. Na strane osobných asistentov môže ísť zase o túžbu pomáhať iným, dať svojmu životu väčší zmysel, zažiť niečo nové a, pravdaže, privyrobiť si. V našom miniseriáli sa na tento pracovnoprávny, ale aj medziľudský klientsko-partnerský vzťah pozrieme cez rozhovory s tými, ktorí asistenciu poskytujú, alebo sú jej prijímateľmi. Zaujímať nás bude bežný výkon asistencie, ale aj jej prípadné úskalia.
Právny rámec a podmienky osobnej asistencie
Povinnosť zabezpečiť pre osoby so zdravotným postihnutím prístup k osobnej asistencii je realizovaná poskytovaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu na základe zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Keďže zákon upravuje kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia, základnou podmienkou pre priznanie príspevku je uznanie za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z.z. môže byť spôsobené znevýhodnenie (sociálne dôsledky) v štyroch oblastiach - mobility a orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov a sebaobsluhy.
Príspevok na osobnú asistenciu môže byť priznaný na činnosti uvedené v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. (Zoznam činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie), ak sa tým zároveň naplní účel osobnej asistencie ustanovený zákonom. Tým je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia, podpora nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, a vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom, stupňom alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. To, či v konkrétnom prípade žiadateľa o príspevok na osobnú asistenciu je alebo nie je možné dosiahnuť zákonom sledovaný účel, závisí od výsledku lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti.
Rozsah osobnej asistencie "krytý" príspevkom je vyjadrený počtom hodín potrebných na vykonanie činností zo Zoznamu, pri ktorých osoba so zdravotným postihnutím potrebuje pomoc asistenta. Rozsah osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín. Určený ročný rozsah osobnej asistencie si poberateľ príspevku čerpá počas jednotlivých kalendárnych mesiacov podľa svojich potrieb. Príspevok vypláca úrad na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac.
Úrad môže osobe s ŤZP priznať príspevok na osobnú asistenciu, ale nepridelí jej osobného asistenta. V súlade s účelom osobnej asistencie v zmysle zákona aj Dohovoru si užívateľ osobnej asistencie vyberá a zaškoľuje svojho asistenta. Zákon č. 447/2008 Z.z. kladie na osobného asistenta iba tri požiadavky - musí mať najmenej 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a nesmie byť odkázaný na pomoc inej osoby pri činnostiach, ktoré má vykonávať ako asistent.
Osobná asistencia sa vykonáva na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie, ktorú osobný asistent uzatvára s užívateľom osobnej asistencie podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Obsahovými náležitosťami zmluvy sú okrem iného aj vymedzenie druhu vykonávaných činností v súlade so Zoznamom. Z príspevku môže byť hradená iba pomoc s činnosťami, ktoré úrad užívateľovi uznal do rozsahu osobnej asistencie.
Osobný asistent a jeho rola
Pavol Kulkovský, ktorý sa osobnej asistencii venuje dlhodobo, opisuje tento vzťah ako partnerský a vzájomne obohacujúci. "Osobný asistent pomáha človeku s tým, čo nezvládne," vysvetľuje. "Veľa ľudí si to zamieňa s opatrovateľstvom. Tu však naozaj ide o to, že ľudia, ktorým pomáhame, toho veľa urobia aj bez nás a my sme tam len na také doplnenie, aby mohli fungovať čo najsamostatnejšie."
Pre Pavla bola osobná asistencia prvým zamestnaním po strednej škole. "Venoval som sa chlapcovi s detskou mozgovou obrnou. Býval som s ním v internáte v Mlynskej doline, boli sme spolu celodenne," spomína. "Vychodil som školu so zameraním na hoteliérstvo, ale už počas štúdia som pochopil, že to asi nebude nič pre mňa. Odmalička som bol spolu s bratom vedený k tomu, že treba pomáhať, pretože moja mama trpela vážnym ochorením."
Pavol zdôrazňuje dôležitosť zodpovednosti, serióznosti a priamej komunikácie v tomto vzťahu. "Alfa a omega je u mňa zodpovednosť," hovorí. "Nejde tu len o to dávať na klienta pozor, aby nedošlo k úrazu, ale napríklad počítať s tým, že aj klient má svoje plány, aktivity, harmonogram. Keď sa teda dohodneme na nejaký čas a hodinu, nebudeme termíny svojvoľne rušiť alebo meškať, ak na to nemáme naozaj vážny dôvod. Čiže serióznosť a komunikácia na rovinu."
Okrem osobnostných vlastností sú dôležité aj praktické zručnosti, ako fyzická zdatnosť či vodičský preukaz. "Áno, ideálne je mať v poriadku kríže," hovorí s úsmevom z vlastných skúseností Pavol. "Veľa som zdvíhal, prenášal, polohoval, ale teraz sú už zdvíhacie zariadenia, ktoré asistentovi prácu veľmi uľahčujú." Vodičský preukaz je podľa neho veľkou výhodou, pretože presuny sú potom plynulejšie.
Pracovnoprávne aspekty a financovanie
Osobný asistent je dôchodkovo poistený ako tzv. poistenec štátu, ak mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo nedovŕšil dôchodkový vek. Ak je osobný asistent dôchodkovo poistený ako tzv. poistenec štátu a sporí si na dôchodok, príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaňho uhrádza štát. V prípade, že takáto osoba vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, platí poistné na sociálne poistenie rovnako ako iní zamestnanci, resp. SZČO, a štát za ňu neplatí ani poistné na dôchodkové poistenie ani príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
Ak osobný asistent nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho príjem nepresahuje stanovenú hranicu, poistné na zdravotné poistenie zaňho platí štát. Z odmeny za osobnú asistenciu si osobný asistent platí daň z príjmu fyzických osôb.
Hoci sa hodinová sadzba za osobnú asistenciu v posledných rokoch zvýšila, stále existujú pracovnoprávne aspekty, ktoré nie sú úplne doladené. Napríklad, asistenti nemajú nárok na príplatky počas sviatkov či víkendov. Je povinnosť zahlásiť sa na daňový úrad a mať vybavené DIČ, ale toho sa netreba báť.
Rozdiel medzi osobným a pedagogickým asistentom
Pedagogický asistent sa cez rezort školstva primárne venuje podpore výchovy a vzdelávania žiaka, prekonávaniu rozličných bariér pri kvalitnému prístupu k vzdelávaniu. Osobný asistent sa venuje iba pomerne malej skupine detí (i dospelých) s ťažkým zdravotným postihnutím. Obaja asistenti však môžu pomáhať a podporovať to isté dieťa, ak ide o dieťa s ŤZP.
Nie je možné preto pedagogickému asistentovi nariadiť vykonávať činnosti osobného asistenta. Je možné ho o to poprosiť a hľadať také riešenie, aby to bolo v poriadku aj pre pedagogického asistenta, lebo on nemôže slúžiť iba ako nástroj na naplnenie potrieb dieťaťa, rodiča alebo školy. On je sám osobou, ktorého potreby sú veľmi dôležité. Ak teda existuje možnosť podpory pedagogického asistenta tak, aby vedel v nejakých prípadoch pomôcť dieťaťu aj v sebaobslužných činnostiach, tak to môže byť pre dieťa užitočné. Nie je to však jeho povinnosť.
Úlohou školy aj asistenta je rozhodne učiť dieťa, aby to zvládalo samo, pomáhať mu v učení sa. Budúcnosť tohto problému je treba hľadať v prepojení týchto dvoch profesií u malej skupiny detí s ŤZP, ktoré potrebujú pomoc oboch. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dlhodobo blokuje a nevie sa dohodnúť s ministerstvom školstva na kompromise v prospech detí, aby do škôl mohli vstupovať aj osobní asistenti a byť za to financovaní.
