Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovných podmienok a je upravené viacerými právnymi predpismi. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku nároku na stravné pri súbehu zamestnaní, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a jej interpretáciu. Cieľom je poskytnúť zamestnávateľom aj zamestnancom jasné a zrozumiteľné informácie o ich právach a povinnostiach v tejto oblasti.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie
Povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie vyplýva zo Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, konkrétne z § 152. Táto povinnosť sa týka každého zamestnávateľa, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, ktorí u neho pracujú na pracovný pomer, ak došlo k splneniu podmienok stanovených v zákone č. 311/2001 Z. z. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.
Strava, ktorú je povinný zamestnávateľ zabezpečiť svojim zamestnancom, nemôže byť akákoľvek. Zásady správnej výživy predstavujú výživové hodnoty podávaných pokrmov, ktoré vychádzajú z obsahu výživových faktorov podľa odporúčaných výživových dávok pre jednotlivé skupiny obyvateľstva [§ 26 ods. 4 písm. i) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane zdravia, podpore a rozvoji verejného zdravia, Vestník Ministerstva zdravotníctva SR - čiastka 7 - 8 z 28. apríla 1997].
Hlavné jedlo by malo byť podávané ako teplé jedlo, avšak v rámci ponuky viacerých jedál nie je vylúčená ani možnosť výnimočne podávať aj studené jedlá, napr. zeleninové šaláty, ovocné taniere a pod. Súčasťou poskytnutej stravy musí byť aj vhodný nápoj. Pojem „vhodný nápoj“ nie je v právnych predpisoch definovaný, ale v nadväznosti na zákaz používania alkoholických nápojov [§ 12 ods. 2 písm. k) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci] je zrejmé, že vhodným nápojom môže byť len nealkoholický nápoj (napr. čaj, ochutená malinovka, káva, mlieko, prípadne iný vyhovujúci nápoj - napr. pitná voda). Strava musí byť podaná priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Posúdiť, či je stravovanie zabezpečené v dostatočnej blízkosti pracoviska, je možné len podľa skutočných podmienok stravovania. V zásade by malo platiť, aby strava bola zabezpečená v mieste, ktoré je najviac v takej vzdialenosti od pracoviska, aby sa zamestnanec po opustení pracoviska a po skonzumovaní stravy stihol vrátiť na pracovisko v rámci prestávky na odpočinok a jedenie (§ 91 Zákonníka práce). Tieto podmienky sú všeobecne záväzné a musia byť preto splnené bez ohľadu na formu alebo spôsob zabezpečenia stravovania zamestnancov.
Kedy vzniká nárok na stravovanie
- Dĺžka pracovnej zmeny: Nárok na stravovanie má zamestnanec, ktorý na svojom pravidelnom pracovisku v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny, bez ohľvek nárok na zabezpečenie stravovania zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zamestnancovi vzniknú napríklad prekážky v práci kvôli návšteve u lekára a z toho dôvodu odpracuje menej ako 4 hodiny, nebude mať nárok na poskytnutie tohto stravného (zabezpečenie stravovania). Ak pracovná zmena netrvá viac ako 4 hodiny, zamestnanec nárok na stravovanie nemá. V prípade pracovnej zmeny trvajúcej viac ako 11 hodín zamestnávateľ môže (nemá však zákonnú povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie.
- Pravidelné pracovisko: Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku. U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné za pravidelné pracovisko dohodnúť miesto bydliska zamestnanca.
- Pracovný pomer: Zamestnancovi vzniká nárok na zabezpečenie stravovania za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu. Právny nárok na zabezpečenie stravovania majú len zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú v pracovnom pomere. Na zabezpečenie stravovania nemá nárok napr. osoba činná na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Špecifické situácie
- Pracovná cesta: Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, ak majú v pracovnej zmluve dohodnuté miesto pravidelného pracoviska miesto trvalého bydliska. Týmto zamestnancom patrí stravné za každý deň pracovnej cesty v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty. Ak je však zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu a na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu stravovanie.
- Domácky zamestnanec: Domácky zamestnanec, ktorého výkon práce je klasickým pracovným pomerom, má rovnaký nárok na stravovanie ako zamestnanci pracujúci na pracovisku zamestnávateľa.
- Práca nadčas: Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny, pretože práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Nárok by mu vznikol iba vtedy, ak by zamestnávateľ využil možnosť rozšírenia poskytovania stravovania podľa § 152 ods. 8 písm. b) Zákonníka práce.
- 12-hodinové zmeny: Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo.
Kedy zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie
- Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
- Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
- Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
- Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.
Spôsoby zabezpečenia stravovania
Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom:
- Vlastné stravovacie zariadenie: Prevádzkovanie vlastnej jedálne priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
- Stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa: Uzatvorenie zmluvy so stravovacím zariadením iného zamestnávateľa.
- Sprostredkovateľ stravovacích služieb: Využitie služieb spoločností, ktoré sprostredkúvajú stravovacie služby (napr. Accor services Slovakia, s. r. o., Doxx - stravné lístky, s. r. o., Le cheque dejeuner, s. r. o., Sodexho paas SR, s. r. o., Vaša stravovacia s. r. o.). V tomto prípade sa zamestnancom poskytujú stravovacie poukážky (gastrolístky). Od 1. januára 2023 sa stravné lístky vydávajú už len ako elektronické stravné lístky, a to formou stravovacej karty. Výnimkou je prípad, kedy použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.
- Finančný príspevok: Od roku 2023 majú zamestnanci na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je účelovo viazaný na stravovanie. Táto možnosť sa však nevzťahuje na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného zamestnávateľa. Ak už sa zamestnanec rozhodne pre ktorúkoľvek z týchto dvoch foriem, je takým rozhodnutím viazaný nasledujúcich 12 mesiacov.
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie
Zamestnávateľ je povinný na stravovanie aj prispievať. V zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce je povinný prispievať na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného.
Od 1. apríla 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty: 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, 13,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín a 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).
Minimálna hodnota stravovacej poukážky je zákonom stanovená na 75 % stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. januára 2024 je minimálna hodnota stravovacej poukážky 5,85 €. Od 1. apríla 2025 je to vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur).
Príspevok zo sociálneho fondu
Okrem povinného príspevku na stravovanie môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancom príspevok aj zo sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Tento príspevok je možné poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku. Výška príspevku zo sociálneho fondu limitovaná nie je.
Stravovanie zamestnancov a zákon o dani z príjmov
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje daňové aspekty stravovania zamestnancov. Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu.
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie finančný príspevok v súlade so Zákonníkom práce, aj tento príspevok je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.
Stravovanie a daň z pridanej hodnoty (DPH)
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty upravuje aspekty DPH pri poskytovaní stravovania zamestnancom. Základom dane pri poskytnutí stravovania zamestnávateľom je len protihodnota, ktorú zamestnávateľ prijal od svojho zamestnanca, znížená o daň. Do základu DPH sa nezahŕňa príspevok platený zamestnávateľom, ktorý môže zamestnávateľ zahrnúť do výdavkov na účely dane z príjmov v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.
Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste
Podľa § 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách má zamestnanec nárok na poskytnutie stravného, ak pracovná cesta trvala 5 hodín a viac. Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.
Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed). Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín. Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %, za bezplatne zabezpečený obed o 40 % a za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.
Posudzovanie pracovných ciest
Jedným zo základných princípov zákona o cestovných náhradách je posudzovanie každej pracovnej cesty osobitne. Ak je zamestnanec vyslaný zamestnávateľom v rámci jedného kalendárneho dňa na viac samostatných pracovných ciest, posudzuje sa každá vo vzťahu k nároku na stravné samostatne podľa dĺžky trvania pracovnej cesty. Spočítavanie časov trvania viacerých pracovných ciest je možné len u zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania v súlade s § 5 ods. 4 písm. a) zákona o cestovných náhradách.
Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Ak zamestnanec počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.
Súbeh zamestnaní a nárok na stravné
V prípade, že má zamestnanec viacero pracovných pomerov, je potrebné posudzovať nárok na stravné v každom z nich samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Ak v oboch pracovných pomeroch bude splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny, vznikne nárok na stravné z oboch pracovných pomerov.
Zákonník práce umožňuje, aby mal zamestnanec s jedným zamestnávateľom uzatvorených aj niekoľko pracovných pomerov, ak ide o práce iného druhu. V takomto prípade sa práva a povinnosti posudzujú samostatne pre každý pracovný pomer.
Vyplácanie stravného
Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.
V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. novembra 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.
tags: #narok #na #stravne #subeh #zamestnani